Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/239/2011

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou, v právnej veci maloletého dieťaťa B. M. M., nar. XX.X.XXXX, štátne občianstvo Kanady a Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky T. R. M., nar. X.X.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava a otca A. M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX, XX B. heights SW, L., B., canada, R XEX, štátny občan Kanady a Slovenskej republiky, zastúpený JUDr. Andreou Císarovou, advokátkou, so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu takto

rozhodol:

Súd návrh otca o nariadenie návratu maloletej B. M. M., nar. XX.X.XXXX, na územie a pod jurisdikciu krajiny jej obvyklého pobytu do Kanady zamieta.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 25.11.2011 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa - otca maloletej, doručený návrh o návrat maloletého dieťaťa B. M. M. nar. XX.XX.XXXX, do krajiny jej obvyklého pobytu do Kanady.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou - matkou maloletej sú manželmi, ktorí sa krátko po uzavretí manželstva rozhodli žiť v Kanade, kde sa navrhovateľ ako potomok slovenských rodičov narodil a od narodenia žil a vyrastal. Po necelých štyroch rokov od uzavretia manželstva sa rodičom narodila maloletá B. Po narodení dieťaťa rodina žila v Kanade, kde dieťa vyrastalo celý život a v roku 2007 začala chodiť do školy. Maloletá sa narodila s vrodenými zdravotnými ťažkosťami, ktoré si vyžadovali časté návštevy u lekárov. Matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa, bola ženou v domácnosti, navrhovateľ pracoval ako zubný technik a svojou prácou zabezpečoval príjem rodiny. Medzi manželmi sa pomaly a postupne vyvinul odstup, pretože matka sa k otcovi správala, akoby k sebe nepatrili. Maloletá mala v Kanade celý svoj život, bola veselá energická, nestratila sa ani v rámci kolektívu, mala kamarátov. Otcovi sa zdalo, že matka nemá záujem vytvoriť si v Kanade vlastné sociálne väzby a to ani po 12 rokoch tam strávených. Skutočnosť, že matka o pokračovanie vzťahu s otcom nejaví skutočný záujem, si otec uvedomil, keď sa dozvedel, že ho matka pred rodinou na Slovensku ohovára. Situácia sa vyhrotila, keď mal otec v práci a v podnikaní problémy so svojim spoločníkom a bol nútený vyhlásiť bankrot a podnikanie ukončiť. Otec sa tak ocitol na krátky čas bez práce, v období keď sa mali sťahovať do nového domu, ktorý mal byť bližšie k špecializovanej škole, ktorú mala maloletá začať navštevovať. Matka odišla

na Slovensko spoločne s maloletou ku svojim rodičom, kým otec mal v Kanade všetko zariadiť. Otec napísal súhlas s vycestovaním do 2.6.2011, kedy sa mala matka s maloletou vrátiť späť do Kanady. V marci 2011 otec pricestoval na Slovensko, počas dvoch týždňov ktoré tu strávil, mu matka oznámila, že sa do Kanady s dieťaťom nevráti, že tam nemajú kam ísť s tým, že otec ich nemôže uživiť, keďže nemá prácu. Navrhla mu, aby sa aj on presťahoval na Slovensko a našiel si prácu ako zubný technik, zároveň mu oznámila, že sa chce rozviesť. Otec sa vrátil do Kanady a očakával že matka sa s dieťaťom vráti 2.6.2011 a že nezhody v manželstve, prípadný rozvod vyriešia v Kanade. Matka sa však s maloletou do Kanady nevrátila. Aktuálne je s maloletou v kontakte iba prostredníctvom služby SKYPE. Otec po ukončení podnikania je zamestnaný, kúpil 2 izbový byt, ktorý je vhodný na ďalšiu starostlivosť o dieťa a jej návrat do Kanady. Otec tvrdí, že matka tým, že neoprávnene zadržiava dieťa na území Slovenska, otcovi bráni vo výkone jeho rodičovských práv, znemožňuje mu riadne starať sa o svoju dcéru a podieľať sa na jej starostlivosti, liečbe a terapii. Otec je presvedčený, že obvyklý pobyt dieťaťa v Kanade nemožno spochybniť, pričom nikdy matke súhlas s jej vysťahovaním na Slovensko nedal. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal matku na úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Otec v návrhu poukazuje okrem Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, na ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností ( tzv. nariadenie "Brusel II " ) - čl. 1 ods.1 písm. b) a ods. 2 písm. a) a ustanovenia čl. 11 ods. 3 nariadenia Brusel II.

Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala, aby súd návrh otca v celom rozsahu zamietol a návrat maloletej nenariadil z dôvodov podľa čl. 13 písm. b) Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Matka poukázala na skutočnosť, že otec sa vo svojom návrhu na začatie konania domáha nariadenia návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu, pričom svoj nárok opiera o vyššie citovaný Haagsky dohovor a o ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie"). Poukázala na to, že citované Nariadenie bolo prijaté Radou Európskej únie so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 61 písm. c) a článok 67 ods. 1., so zreteľom na návrh Komisie, so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu a so zreteľom na stanovisko Európskeho, hospodárskeho a sociálneho výboru. Z jeho úvodných ustanovení jednoznačne vyplýva (13, 14, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 26), že týmto Nariadením sú viazané členské štáty EÚ vrátane Veľkej Británie a Írska s výnimkou Dánska, ktoré sa nepodieľa na jeho prijatí, a hoci je pripojené k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, nie je ním viazané. "Členským štátom" sa pre výklad ustanovení Nariadenia rozumie štát, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva. Keďže Kanada nie je členským štátom EÚ, matka má za to, že ustanovenia citovaného Nariadenia sú v danom prípade neaplikovateľné a pri rozhodovaní o návrate dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, ktorou je Kanada, nemôže súd vychádzať z ustanovení Nariadenia.

Matka tvrdí, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré je nevyhnutné skúmať a zohľadniť, pretože existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat maloletej do Kanady by dieťa vystavil fyzickej a duševnej ujme a priviedol ju do neznesiteľnej situácie. Matka tvrdí, že vzhľadom na vrodené ťažké zdravotné postihnutie maloletej v dôsledku ktorého je dieťa odkázané na jej opateru, bez jej osobnej pomoci a podpory si nie je schopná zabezpečovať konkrétne činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s jej životom a zdravím. Matka poukazuje na správanie a vyjadrenia maloletej z ktorých jednoznačne vyplýva, že maloletá sa nechce vrátiť do Kanady. Nechce sa tam vrátiť vôbec, ani s matkou a už vôbec nie, bez nej, pričom takúto myšlienku odmieta pripustiť. Matka v kontakte s maloletou otcovi nebráni, maloletá je s otcom v dennom telefonickom kontakte, informuje sa, čo maloletá za celý deň robila, informuje ho o rehabilitáciách, vyšetreniach, o svojom dennom režime a programe.

Maloletá nie je schopná sa o seba samostatne postarať, je odkázaná na 24 hodinovú dennú starostlivosť matky, ktorá jej túto starostlivosť poskytovala a poskytuje. Maloletá je na matku mimoriadne citovo aj fyzicky fixovaná. Cievkovanie maloletej nemôže vykonávať prakticky žiadna iná osoba, keďže maloletá trpí častými akútnymi až chronickými zápalmi močových ciest, pri liečení ktorých je odkázaná

na antibiotiká. Toho času maloletá už menštruuje a z toho dôvodu sa začala hanbiť a neznesie pri cievkovaní inú osobu ako matku. Pretože K. má aj chronickú zápchu, matka ju musí posadiť 2-3 krát za deň na toaletu a súčasne jej každý druhý, tretí deň robiť výplachy konečníka. Je nevyhnutné, aby absolvovala rehabilitácie pod odborným dohľadom a s odbornou asistenciou, vyžaduje logopedickú liečbu, ergoterapiu a hydroterapiu. Matka od narodenia maloletej až po jej odchod spolu s maloletou na Slovensko všetky tieto obslužné činnosti a zdravotné výkony vykonávala výlučne sama, otec, ani jeho najbližšia rodina tieto nevykonávali, nezúčastňovali sa na nich a nevedia ich vykonávať. Matka s maloletou prišla na Slovensko začiatkom februára 2011 so súhlasom otca. Jeden z dôvodov ich príchodu bola okolnosť, že z dôvodu dlhov, ktoré spôsobil otec maloletej, bol na ich spoločný majetok vyhlásený bankrot, ako rodina boli extrémne zadlžení, neschopní riešiť splatenie záväzkov a z toho dôvodu bolo nevyhnutné predať i rodinný dom, v ktorom bývali. Otec prišiel v novembri 2010 o prácu a začiatkom roku 2011 aj o podiel na svojej firme. Maloletá túto situáciu zle znášala a keďže matka chcela vyhnúť zhoršeniu jej zdravotného stavu ( v roku 2005 počas predaja prvého domu sa maloletá pod vplyvom okolností začala zajakávať), rozhodla sa odísť spolu s maloletou na Slovensko. Otec maloletej s tým súhlasil. Ďalším z dôvodov bola aj skutočnosť, že zdravotný stav maloletej vyžadoval podstatne viac hodín rehabilitácie, ako si to ako rodina mohli v Kanade vo vtedajšej finančnej situácii dovoliť. Životné náklady v Kanade boli pre rodinu neúnosné, príspevky štátu z dôvodu zdravotného postihnutia maloletej nedostatočné. Vtedajší príjem rodiny pozostával iba z výťažku z predaja hnuteľných vecí, ktoré tvorili zariadenie ich domácnosti.

Matka uviedla, že otec bol po celý ich život v Kanade despotický, o citové potreby rodiny sa nikdy nezaujímal, bola nútená žiť výlučne podľa jeho potrieb a požiadaviek, rozhodoval o všetkom, o použití finančných prostriedkov rodiny, ktoré matka dostávala na prídel podľa jeho uváženia. Otec maloletej agresívnou formou presadzoval svoje názory, dokonca ju i fyzicky napadol. Matka v Kanade nemala nikoho, kto by jej pomohol, navštevovala rodinného psychoterapeuta, s ktorým riešila problémy v manželstve, agresívne správanie otca a nedostatočné ekonomické zabezpečenie rodiny. Situáciu v rodine znášala maloletá B. veľmi zle, otca sa bála a z jej správania k otcovi bolo vždy cítiť akýsi strach, neistotu, čo taktiež matka u psychoterapeuta konzultovala. Aj napriek tomu, že otec disponuje teoretickými vedomosťami o ochorení maloletej, fyzicky sa o maloletú nikdy samostatne a dlhodobejšie nestaral, necievkoval ju a nikdy s ňou necvičil rehabilitačné cvičenia. Navyše za posledný viac ako polrok, potreby maloletej nepozná.

Po príchode na Slovensko maloletá začala navštevovať v Bratislave ZŠ Z., kde sa veľmi rýchlo a úspešne integrovala do kolektívu detí aj školského režimu. Dosahuje vynikajúce študijné výsledky. V Škole navštevuje 2x týždenne rehabilitáciu, 1x logopédiu, ergoterapiu a je zaradená aj do programu hydroterapie. Jedenkrát do týždňa chodí do súkromného centra C. na rehabilitácie, ktoré jej veľmi pomáhajú a vďaka ktorým výraznejšie napreduje vo fyzickom vývoji a zvládaní fyzicky náročnejších pre život dôležitých úkonov. Bola jej ponúknutá v L. rehabilitácia na prístroji LOKOMAT, ktorý bol pre ňu v Kanade nedostupný. Od 24.01.2012 bol maloletej schválený rehabilitačný pobyt v U. v trvaní tri týždne. Maloletá je pravidelne sledovaná neurológom, ortopédom, logopédom, urológom, neurochirurgom aj psychológom. Všetky uvedené terapie a liečby boli v Kanade v porovnaní so Slovenskom pre rodinu menej dostupné, neboli plne hradené poisťovňou a v neposlednom rade boli aj menej účinnými. V prípade potreby zdravotná pomoc pre maloletú nebola tak flexibilne, časovo aj finančne dostupná, ako je tomu na Slovensku. Matka spolu s maloletou má na Slovensku rodinné zázemie, ktoré im pomáha. Matka uviedla, že na Slovensku maloletá výrazne vo svojom vývoji napreduje, liečba, rehabilitácia, ktorú matka s maloletou na Slovensku podstupuje sa odzrkadľuje na jej každodenných úspechoch. Maloletá sa veľmi dobre adaptovala aj v slovenskom prostredí, veľmi sa zlepšila v škole, začala komunikovať v slovenskom jazyku. Psychický stav maloletej je v súčasnosti stabilizovaný, zmena prostredia by ho mohla vážne narušiť. Ak by bol nariadený návrat maloletej do Kanady, matka sa musí vrátiť s ňou. Otec manipuláciou s účtom matky, spôsobil prečerpanie finančných prostriedkov na jej účte. Dlh voči banke vo výške takmer 50 000 USD, ktoré banka voči matke uplatňuje, spôsobí, že matka bude nútená podpísať vyhlásenie o jej bankrote a splácať dlh banke. Otec napriek prísľubu dlh neuhradil. V Kanade sa matka z dôvodu zdravotného stavu maloletej nemôže zamestnať, nemá tam akýkoľvek zdroj príjmov, aktuálne nemá kde bývať. Nepredpokladá, že otec jej a maloletej poskytne akékoľvek finančné prostriedky. Otec na výživu maloletej neprispieva od ich príchodu na Slovensko žiadnou čiastkou, odmietol matke poskytnúť doklady, ktoré boli potrebné, aby slovenské úrady priznali matke aj maloletej sociálne dávky, ktoré mali

byť vyplácané k rukám matky titulom ošetrovného v sume 250,00 Eur mesačne. Výživu a starostlivosť o maloletú pomáhajú zabezpečiť výlučne matkini rodičia a jej brat.

Kolízny opatrovník uviedol, že obvyklý pobyt vzhľadom na preukázané skutočnosti je v Kanade, avšak prešetrením pomerov u matky na Slovensku bolo preukázané, že matka má na Slovensku vytvorené všetky vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o dieťa, pričom dieťa je vzhľadom aj na svoj zdravotný stav úzko viazané na matku. Rozhodnutie o návrhu otca kolízny opatrovník ponechal na úvahu súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, výsluchom maloletej B. správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.11.2012, rodným listom maloletej, osvedčením maloletej o štátnom občianstve Slovenskej republiky a Kanady, súhlasom otca s vycestovaním maloletej na Slovensko do 2.6.2011, potvrdením detskej lekárky Z. zo dňa 12.10.2011 o evidencii maloletej ako pacientky od narodenia s výpisom vykonaných vyšetrení, potvrdením o návšteve školy maloletej v Kanade od 4.9.2007, potvrdenie od detského zubára o evidencii maloletej ako pacienta, uznesením Okresného súdu BA IV, č.k. - 65 zo dňa 11.01.2012, dokumentáciou z návštev matky v "Access Mental Health" u psychoterapeuta v Kanade, potvrdenie o návšteve školy maloletej na Slovensku, Lekárskymi a psychologickými správy, potvrdeniami zdravotnej poisťovne o poistení maloletej na Slovensku, Zmluva č. 237 - 504/522/2011 o poskytovaní sociálnej služby, e-mailová komunikácia, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá B. sa narodila 25.3.2002 v L., Kanada, z manželského vzťahu rodičov matky T. štátnej občianky Slovenskej republiky a otca A. štátneho občana Kanady a Slovenskej republiky.

Maloletá B. sa narodila s prenatálne nediagnostikovanou, nevyliečiteľnou vadou - s driekovou spina bifida (rázštep chrbtice, dg. Q052) s hydrocefalom, pre ktoré je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Maloletá je inkontinentná, plienkovaná, s nevyhnutnosťou cievkovania sedemkrát denne, odkázaná na chodítko, prípadne invalidný vozík. Nie je schopná sa o seba samostatne postarať, je odkázaná na 24 hodinovú dennú starostlivosť iných osôb. Túto starostlivosť o dieťa od jej narodenia doposiaľ vykonáva výlučne matka. Ide o závažné diagnózy, z dôvodu ktorých je maloletá odkázaná na celodennú a výlučnú osobnú starostlivosť svojej matky. Táto starostlivosť si okrem iného vyžaduje aj cievkovanie maloletej 7x denne, ktoré matka vykonáva aj v škole. Maloletá trpí aj na chronickú zápchu, preto jej matka robí každý tretí deň výplachy konečníka z uvedeného dôvodu potrebuje pravidelnú a vyváženú stravu podľa odporúčania lekára načo matka denne dohliada. Dieťa je významne psychicky aj fyzicky pripútané na matku.

Manželstvo rodičov bolo uzavreté dňa 17.10.1998 pred Okresným úradom v Z. a je zapísané v knihe Matričného úradu K., vo zväzku 74, ročník 1998, strana 92 pod por. číslom 30. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti v Kanade v rodinnom dome, matka zamestnaná nebola, zabezpečovala celodennú osobnú starostlivosť o maloletú, otec pracoval ako zubný technik a rodinu zabezpečoval po finančnej stránke. Maloletá B. od narodenia žila spolu s rodičmi v spoločnej domácnosti v Kanade, s matkou pravidelne každoročne navštevovala Slovensko a blízku rodinu matky maloletej. Maloletá v Kanade navštevovala základnú školu a z dôvodu jej zdravotného stavu bola dieťaťu v Kanade poskytovaná zdravotná starostlivosť. So súhlasom otca, matka s maloletou vycestovala z vážnych rodinných dôvodov začiatkom februára 2011 na Slovensko, súhlas s dočasným pobytom dieťaťa na Slovensku dal otec matke do 2.6.2011. Matka sa s maloletou po 2.6.2011 do Kanady nevrátila, starostlivosť a výchovu dieťaťa zabezpečuje v domácnosti svojich rodičov v rodinnom dome na adrese Donská 14 v Bratislave.

Pred Okresným súdom Bratislava IV v Bratislave pod sp. zn. prebieha konanie na návrh matky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Rodičia zhodne uviedli, že ich manželstvo je nefunkčné a vzájomné vzťahy sú trvalo rozvrátené.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21. 11. 2011 z prešetrenia pomerov u matky a súd zistil, že maloletá žije s matkou v rodinnom dome u svojich rodičov na adrese Donská 14, Bratislava, ide o dvojgeneračný dom, ktorý je kompletne zariadený a udržiavaný na dobrej socio - hygienickej úrovni. Matka s maloletou obýva dolné poschodie. Bytové priestory, ktoré maloletá obýva sú prispôsobené jej potrebám v súvislosti s jej zdravotným stavom. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, nie je evidovaná na Úrade práce. Matka požiadala o priznanie kompenzačných pomôcok a opatrovateľský príspevok, jej žiadosť bola zamietnutá nakoľko otec maloletej nepredložil svoj príjem. Bolo zistené, že otec na výživu maloletej neprispieva žiadnou sumou. Matke pri starostlivosti o dieťa pomáhajú jej rodičia, ktorí sú obaja zamestnaní, jej matka pracuje ako zdravotná sestra, jej otec ako dispečer. Šetrením v domácnosti bolo preukázané, že matka má spolu s maloletou vytvorené veľmi dobré podmienky u svojich rodičov, ktorí jej veľmi pomáhajú aj po finančnej stránke aj pri starostlivosti o dieťa, ktorého zdravotný stav si vyžaduje celodennú starostlivosť inej osoby.

Z výpovede otca súd zistil, že s matkou maloletej sa spoznali v roku 1994, zosobášili sa v 1998 v K., matka maloletej sa do Kanady veľmi tešila, prvý krát prišla do Kanady v lete 1999 a začali spoločný život. Bohužiaľ ich jediné dieťa sa narodilo so zdravotnými problémami a po pôrode ochorela aj matka a musela podstúpiť ďalšiu operáciu, v tom čase zostal dva mesiace doma, staral sa o nich, bol denne v nemocnici. Podľa jeho názoru bola maloletá Alexandra v Kanade veľmi šťastná, mala zabezpečenú všetku zdravotnú starostlivosť a chodila do školy. Matke sa však škola nepáčila, mala k nej výhrady, dcéra navštevovala detského psychológa, ktorý odporučil, aby ju otec vozil do školy, lebo v prítomnosti matky plakala a nechcela ísť. V Kanade pre dcéru a rodinu zabezpečil všetko, zdravotnú starostlivosť a odborných lekárov, musel však chodiť do práce, čo matka vyhodnocovala, že nemá záujem o malú. Vzťahy v ich manželstve sa narušili, začali sa hádať kvôli zdravotnej starostlivosti dieťaťa avšak nikdy nie kvôli peniazom. Otec nechcel aby matka pracovala, mohol rodinu finančne zabezpečiť tak, aby matka zostala doma a starala sa o chorú dcéru. Celé obdobie života dcéry spoločne chodili k lekárom s ktorými väčšinou komunikoval otec, tiež bol prezidentom asociácie K. v Kanade a zaujímal sa o deti s podobnými problémami a ich liečbu. Je pravdou, že postupne mali manželské nezhody, tieto vznikali z dôvodu zdravotného stavu dcéry a jej liečenia, 7 rokov mali oddelené spálne, pretože matka spávala s malou, čo sa podpísalo na ich vzťahoch, matka zostávala doma, nemala žiadnych priateľov, nemala kamarátky. Otec mal záujem problémy riešiť, chcel sa o nich rozprávať, bol presvedčený že sa dajú vyriešiť. Snažil sa matke vo všetkom vyhovieť, kúpil jej auto, chodili na dovolenky. Matka s dcérou chodila na Slovensko, každý rok, posledných pár rokov chcela zostávať na Slovensku celé leto, tvrdila, že zdravotná starostlivosť pre dieťa je lepšia na Slovensku ako v Kanade, na čo mali rozdielne názory, pretože maloletá v Kanade mala všetku odbornú lekársku starostlivosť zabezpečenú. Matka mala pomoc aj od jeho rodiny žijúcej v Kanade, najmä od jeho matky, ktorá sa o ne zaujímala a maloletá má starú mamu veľmi rada. Potvrdil, že ako podnikateľ zbankrotoval( podnikal ako zubný technik ). Pred rokom z dôvodu jeho bankrotu predávali rodinný dom a dohodli sa, že na určitý čas pôjde matka s maloletou na Slovensko, kým dom predajú. Odhlásila dcéru zo školy s tým, že ju bude učiť doma. Dňa 7.2.2011 odleteli, kúpil im letenky, vrátiť sa mali dňa 2.6.2011. Jeho matka išla na Slovensko v máji 2011, s tým, že sa vrátia spolu a pomôže matke pri návrate do Kanady. Dňa 25.3. 2011 pricestoval na Slovensko aj otec, matkina matka mu vybavovala slovenské štátne občianstvo a bavili sa aj o tom, že by mohol zostať na Slovensku a robiť zubného technika. Nemyslí si však, že pracovné podmienky pre túto prácu sú na Slovensku lepšie ako v Kanade. Dňa 14.7. 2011, keď si balil kufor ho matka zavolala do kuchyne, kde boli aj jej rodičia a padlo slovo "rozvod". Vtedy mu matka oznámila, že sa viac do Kanady nechce vrátiť. Dňa 15.4.2011 letel domov, a stále si myslel a dúfal, že sa ešte do 2. 6.2011 matka rozhodne a že sa vrátia. Dňa 31.5.2011 mu písala list, aby jej podpísal súhlas s tým, že dieťa ostane na Slovensku s čím nesúhlasil a nepodpísal ho. Dňa 3.6.2011 celú záležitosť nahlásil na polícii a dal matke čas, aby si uvedomila čo urobila, vysvetlil jej aj porušenie zákona a odporučil jej, aby si našla dobrú právničku, pretože nechcel, aby sa matka dostala do problémov. V júli 2011 požiadal o návrat príslušné orgány, slovenské orgány prijali žiadosť koncom augusta 2011. Nakoľko matka naďalej s návratom nesúhlasila, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal návrh na súd.

Uviedol, že jeho finančná situácia sa v súčasnej dobe zlepšila, má oproti predchádzajúcemu obdobiu vyšší príjem, býva v dvojizbovom byte, v blízkosti ktorého si v budúcnosti zriadi zubné laboratórium. Má za to, že dcéra potrebuje oboch rodičov, matku aj otca a matka nemôže sama rozhodnúť kde bude dieťa žiť a že bude bez otca. Takáto starostlivosť zo strany matky o dieťa nie je v záujme maloletej. Je schopný prevziať všetku starostlivosť a opateru o dcéru po jej príchode do Kanady, vie o čo ide.

Otec dôvodil tým, že, bolo preukázané, že matka sa dopustila rodičovského únosu neoprávneným zadržiavaním dieťaťa v inej krajine, pričom krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je Kanada, kde sa maloletá narodila, žila 10 rokov. Otec riadne zabezpečoval výkon svojho opatrovníckeho práva a o dieťa sa staral. V konaní nebolo preukázané že návrat by priviedol dieťa do neznesiteľnej situácie, alebo že by dieťaťu návratom bola spôsobená ujma, pretože dieťa žilo v Kanade od svojho narodenia, kde mu bola riadne poskytnutá zdravotná starostlivosť, bývanie, škola a všetky podmienky pre jej riadny vývoj. Spochybňuje tvrdenie matky že zlepšenie zdravotného stavu dieťaťa nastalo za 9 mesiacov na Slovensku. Stabilizácia zdravotný stav maloletej a jej vývoj bol zabezpečený od jej narodenia zdravotnou starostlivosťou v Kanade. Poukazuje na psychické problémy matky, pričom má za to, že matka nemôže vlastnými psychickými problémami odôvodňovať záujmy dieťaťa v súvislosti s tým, že návrat nie je v prospech dieťaťa. Táto skutočnosť nemôže byť dôvodom, aby sa matka svojvoľne rozhodla, že odíde a dieťa odtrhne od otca. Matka sa má kam vrátiť, otec jej poskytol možnosť bývať v jeho byte, na čas do rozhodnutia kanadských súdov o úprave práv k dieťaťu a majetku. Matka účelovo robí prekážky, ako sa nemôže vrátiť do Kanady z dôvodu, že sa nemôže zamestnať a nemá príjem, pričom otec jej dal návrh, ako si môže vybaviť sociálne dávky v Kanade. V danom prípade sú splnené podmienky pre návrat maloletej do Kanady, toto riešenie je najlepšie pre dieťa, aby sa mohla vrátiť tam, kde má svoje zázemie a kde vyrastala a kde sa o dieťa budú môcť starať obaja rodičia. Nariadenie návratu maloletej je v jej záujme aj z toho dôvodu, aby mohli kanadské súdy pokračovať vo svojom rozhodovaní v súvislosti s rodičovskými právami k maloletej, pričom ak sa matka bude týmto konaniam aj ďalej vyhýbať, hrozí jej aj trestnoprávny postih, ktorý by nebol v záujme maloletej.

Z výpovede matky súd zistil, že K. je inkontinentná, plienková, cievkovaná, pohybuje sa na vozíku, alebo na krátke vzdialenosti pomocou chodítka, máva časté chronické zápaly močových ciest s následnou liečbou antibiotík. Má dilatáciu močových ciest, ochorenie ľadvín, trpí chronickou zápchou, preto jej matka musí robiť výplachy a denne dohliadať na stravu a pitný režim. Dieťa vyžaduje matkinu asistenciu pri každom úkone, ako je obliekanie, obúvanie, kúpanie, umývanie rúk, bežný pohyb. Súčasne užíva veľké množstvo liekov, niektoré z nich sa nesmú dávať v rovnakom čase, na čo matka denne dohliada. Odkedy sa dcéra narodila, matka neprespala v kuse jedinú noc, okrem toho že ju cievkuje, z dôvodu že berie lieky a potí sa, ju v noci musí prezliekať. Ich vzťahy v manželstve sa zhoršili po narodení dcéry, boli s dcérou doma stále samé, podľa manžela ničomu nerozumela, jeho práci, financiám. Uviedla, že manžel mal firmu so svojim spoločníkom v podiele 1/2 všetko zasvätil firme. Všetky ich hádky sa diali pred dcérou aj pred spaním vo večerných hodinách čo na dcéru veľmi zle vplývalo, pričom sama maloletá jej už od 6 rokov hovorila, že sa otca bojí s otázkou kedy odídu. Uviedla, že v roku 2010 manžel skrachoval, jeho spoločník prišiel na to, že ho bez jeho vedomia okráda, a že zo spoločnosti zobral 180000 dolárov, preto ako rodina od novembra 2011 zostali bez príjmu. Museli predávať všetok spoločný majetok, nábytok, oblečenie, elektrospotrebiče, dokonca aj hračky našej dcéry. Napokon museli predať aj dom. Tieto všetky skutočnosti dcéra veľmi zle znášala. Zle znášala aj dochádzku do miestnej školy, kde nastúpila ako 6 ročná. Matka je presvedčená, že na túto školu nebola zrelá, ale na podnet otca tam musela chodiť. Škola nebola prispôsobená pre dieťa s fyzickým postihom, chodila do triedy s ostatnými 30 zdravými deťmi a postupne sa cítila z kolektívu vyčleňovaná. V 3. triede odmietala do školy chodiť, od novembra 2010 každé ráno vracala, nejedla, plakala. Psychiater im odporučil, aby pred odchodom do školy brala lieky, matka si myslí, že v škole ako postihnuté dieťa nebola chápaná. Čo sa týka zdravotníctva dcéra bola evidovaná u detskej pediatričky, pokiaľ akútne ochorela na streptokokové infekcie alebo pod. ochorenia, pediatrička ich objednala aj o dva mesiace, často krát na detskej pohotovosti čakali aj 8 hodín. Z dôvodu akútneho ochorenia preto navštevovali všeobecných dospelých lekárov ktorý nemali prehľad o zdravotnom stave dieťaťa o tom aké lieky užíva a preto sa viackrát stalo že jej boli predpísané neprimerané dávky liekov napríklad antibiotík. Na vyšetrenie u odborného lekára v Kanade čakali 2 - 3 mesiace u alergológa 2 - 3 roky. Uviedla, že dcéra potrebuje 7 cievok denne, v Kanade jej hradili jednu, ostatné kupovala a taktiež plienky. Platby za rehabilitácie vychádzali mesačne asi 400 dolárov s tým, že poisťovňa uhradila iba 10 cvičení ročne. Povedala, že v Kanade technika cvičenia s maloletou bola iná ako na Slovensku a neprospievala jej. Dcéra má skoliózu chrbtice pričom otec s ňou ani jeden krát neplával, necvičil s ňou, nikdy ju necievkoval, nevykonával osobnú starostlivosť.

Na Slovensku po ich príchode sa dcéra veľmi dobre integrovala v škole, chodí na ZŠ Z. v Bratislave kde je ich 7 detí v triede. Niektoré sú tiež postihnuté, chodia tam aj zdravé deti, veľmi sa do školy teší, učí sa na jednotky, škola ju baví. Bývajú v rodinnom prostredí ktoré je im známe v dome matkiných rodičov. Dom je bezbariérový so záhradou, v blízkosti bývajú najbližší príbuzní. Od ich príchodu na Slovensko neboli

ani jeden deň samé, na Slovensku majú rodinné zázemie, Saška má kamarátov. Je poistená v poisťovni Dôvera, poisťovňa prepláca všetky cievky, plienky, vložky, dostala invalidný vozík, bicykel, opierky, je evidovaná u pediatričky MUDr. S., na ktorú má matka aj súkromný mobil a ktorá je jej kedykoľvek k dispozícii. Taktiež má telefónne číslo aj na detského urológa, ktorého môže v prípade akýchkoľvek ťažkostí kontaktovať. Dcéra na Slovensku navštevuje odborných lekárov neurológa, ortopéda, očného lekára, nefrológa, imunológa, raz do týždňa absolvuje rehabilitáciu v súkromnom zariadení ktoré stojí 30 eur, cvičia s ňou cviky, ktoré jej pomáhajú a jej zdravotný stav sa zlepšil. Pokiaľ by dieťa bolo od matky odtrhnuté tak by utrpela psychickú ujmu. Matka sa odmieta vrátiť do Kanady, pretože tam nemá vytvorené podmienky pre starostlivosť o dieťa, v júni 2011 sa nemala ani kam vrátiť, keďže dom, kde bývali bol prázdny a predaný bol začiatkom septembra 2011, otec bol nezamestnaný. Matka sa nemôže zamestnať a je presvedčená, že dcéra má na Slovensku lepšiu zdravotnú starostlivosť. Po tom čo matka prišla na Slovensko vo februári 2011, manžel ktorý bol bez práce prišiel v apríli 2011, zdržal sa jeden mesiac a rozprávali sa, že sa rozvedú, pričom tému rozvodu preberali ešte v Kanade. Manžel si na Slovensku vybavoval štátne občianstvo, pretože zvažoval aj tú možnosť, že by mohol pracovať aj na Slovensku.

Matka dôvodila tým, že uznáva že maloletá nadobudla obvyklý pobyt v Kanade, a tiež aj to, že na Slovensku po 2.6.2011 zostala s dieťaťom bez súhlasu otca. Poukázala na skutočnosť, že otec sa vo svojom návrhu odvoláva nielen na medzinárodný dohovor ale aj na nariadenie rady Brusel 2 - bis, pričom toto nariadenie nemôže byť aplikované pretože sa vzťahuje len na členské štáty EÚ. V danom prípade je možné aplikovať výlučne len Haaghsky dohovor ako taký, pričom vo veci maloletej Alexandry sú splnené v celom rozsahu a takmer do dôsledku podmienky čl. 13 Dohovoru, ktorý umožňuje štátu nenariadiť návrat dieťaťa ak by bolo preukázané, že existuje vážne nebezpečenstvo že by návrat dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Na Slovensku matka dieťaťu zabezpečila dostupnejšiu, kvalitnejšia a širšiu zdravotnú a rehabilitačnú starostlivosť. Dieťa sa významným spôsobom zžilo s prostredím na Slovensku kde sa integrovala a nechce sa vrátiť do Kanady. Nechce sa vrátiť do školy v Kanade, kde sa necítila dobre, zaostávala v kolektíve zdravých detí a svojho otca sa bála. Z predloženej správy psychológa v Kanade vyplýva, že dieťa je významne naviazané na matku, v poslednom období depresívne, rodičia mali extrémny vzťahový problém, čo dieťa zle znášalo, taktiež matka sa liečila u psychoterapeuta. Nie je pravdou, že matka zamedzuje styku otca s dcérou, otec má možnosť každý deň s dcérou komunikovať telefonicky alebo prostredníctvom služby SKYPE a kedykoľvek dieťa navštíviť. Je potrebné tiež uviesť, že na majetok matky pre prípad jej návratu do Kanady môže byť vyhlásený bankrot, pretože otec vyčerpal prostriedky z jej účtu, prečerpal účet a vytvoril dlh 50 000 dolárov. Matka nemá sama finančné prostriedky na vyrovnanie dlhu. Z mailovej dokumentácie ktorú založila do spisu vyplýva, že matku v Kanade nikto nechce, matka sa nemôže v Kanade zamestnať z dôvodu celodennej starostlivosti o dieťa, nemá príjem, nemá kde bývať pretože spoločný dom je predaný. Z dôvodu rozpadu manželstva sa nemôže nasťahovať do 2 - izbového bytu otca, navyše byt nie je bezbariérový a dieťa sa nemôže bez matky vrátiť. Otec žiadnym spôsobom negarantoval akékoľvek finančné plnenia a zabezpečenia nielen pre matku ale ani pre dieťa. Odkázal matku na sociálne dávky v Kanade, ktoré v čase jej žitia v Kanade predstavovali čiastku 250 kanadských dolárov mesačne. Otec si prostredníctvom súdneho rozhodnutia zabezpečil výlučnú dispozíciu so spoločným majetkom. Matka sa tak nemôže vrátiť do podmienok z akých z Kanady odišla, otec maloletej tieto podmienky zmaril a aj v tomto smere znemožnil matke sa vrátiť. Podľa vyjadrení otca matke v Kanade hrozí trestné stíhanie, čo by mohlo spôsobiť jej odlúčenie od dieťaťa a pre dieťa obrovské utrpenie. Výsluchom dieťaťa bolo jednoznačne preukázané, že sa do Kanady vrátiť nechce a že matka si v súvislosti so starostlivosťou o dieťa riadne plní svoje povinnosti. Matka nechce odňať rodičovské práva otcovi a je pripravená sa dohodnúť na rozsahu a spôsobe výkonu rodičovských práv.

Dňa 20.3.2012 otec súdu doručil rozhodnutia kanadského súdu Cour of Queenś Bench Alberta zo dňa 2.3.2012 o predbežnom rozhodnutí o zverení maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Taktiež rozhodnutie, že otec bude výlučným vlastníkom spoločného motorového vozidla a má výlučné právo využívať všetky hnuteľné veci patriace manželom ako i všetko vlastníctvo dieťaťa.

Súd vykonal výsluch maloletej za prítomnosti kolízneho opatrovníka dňa 21.2.2012 v priestoroch Centra špeciálneho pedagogického poradenstva pri spojenej škole Dúbravská cesta 1, Bratislava. Pri výsluchu bola maloletá komunikatívna, uvoľnená bez známok výrazného stresu a napätia, primerane odpovedala

na otázky, odpovedala v slovenskom jazyku s bohatou slovnou zásobou, dieťa bolo pri pohovore aktívne aj nad rámec otázok, ktoré jej boli kladené.

Z vyjadrenia maloletej súd zistil, že dieťa vyjadrilo obavy a strach že sa bude musieť vrátiť k otcovi do Kanady. Vyjadrila strach o svoju matku, rozprávala o tom, že keď žili v Kanade, otec bol stále v práci, nechodil s ňou na prechádzky ani na výlety. Je presvedčená že otec sa o ňu postarať nedokáže, nikdy sa o ňu nestaral ,necvičil s ňou, necievkoval ju, nekúpal, nehral sa s ňou, nechcela sa s sním učiť. B. sama o sebe povedala, "že už všetko vyskúšala", aby sa to zmenilo, ale sa jej to nepodarilo. Mama bola veľmi nešťastná, otec doma kričal na mamu, správal sa k nej škaredo, potom aj plakal, stále sa hádali. Povedala mame nech sa rozvedie, aby bol už pokoj. V Kanadskej škole sa jej nepáčilo, deti s ak nej zle správali, škola nebola dobrá, každé ráno vracala, nechcela chodiť do školy. Bála sa ísť do školy. Na Slovensku je od 2.2.2011 nechce sa vrátiť k otcovi a nechce sa vrátiť do Kanady, v žiadnom prípade nechce byť bez matky, ktorá sa o ňu denne stará. Dieťa vyjadrilo prianie že s maminou budeme bývať na Slovensku a otec v Kanade, s otcom sa chce stretávať iba za prítomnosti matky. Nepáči sa jej, že jej otec každý deň volá, ani to, že ju každý deň navštevoval pri jeho poslednom pobyte v Bratislave. Nepáčilo sa jej, že otec ju počas jeho pobytu v Bratislave neustále natáčal na kameru, aj keď mu povedala, aby ju vypol. Počas výsluchu dieťa niekoľkokrát vyjadrilo pocity strachu a úzkosti z toho, že by mohlo zostať bez svojej mamy čo i len na krátky čas a že otec chce, aby sa vrátila do Kanady.

Z lekárskej správy detskej lekárky maloletej MUDr. S. so sídlom E. Bratislava vyplýva, že dieťa má zo strany matky zabezpečenú výbornú starostlivosť, ako aj starostlivosť všetkých odborníkov, ktorí sa o dieťa na Slovensku starajú. Matka sa riadi pokynmi lekára, pre dieťa zabezpečila rehabilitácie a odbornú lekársku liečbu. Dieťa je na matku veľmi citovo naviazané, maloletá nie je schopná pohybovať sa sama, matka ju musí každé 3 hodiny cievkovať, čo si vyžaduje enormnú fyzickú aj psychickú záťaž matky, a to od narodenia dieťaťa. Maloletá hormonálne vyzrela, pravidelne menštruuje, je nutné dodržiavať prísnu hygienu, pričom ide o veľmi intímne ošetrenie, pri ktorom je dieťa na matku zvyknuté.

Z predložených lekárskych správ vyplýva, že maloletá je priebežne sledovaná a vyšetrovaná od jej príchodu na Slovensko v Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou a to na neurologickej ambulancii, FRO ambulancii, chirurgickej ambulancii, detskej ortopedickej ambulancii, urologickej ambulancii, u očného lekára. Maloletá taktiež absolvovala plánovaný liečebný pobyt v U.

Z predložených potvrdení o psychologickej intervencii matky a maloletej počas ich pobytu v Kanade vyplýva, že matka z dôvodu dlhoročných problémov v manželstve navštevovala už v roku 2009 psychologickú poradňu.

Zo správy Spojenej školy Z. v Bratislave zo dňa 23.1.2012 vyplýva, že maloletá sa na vyučovanie pripravuje systematicky a svedomito, počas vyučovania je sústredená, aktívna a spolupracuje aj s ostatnými spolužiakmi. Je pokojnej povahy, ohľaduplná k iným, kamarátska, vždy ochotná pomôcť, jej správanie je veľmi dobré, školské pravidlá vzorne dodržiava. Zdravotný stav maloletej si vyžaduje pravidelné viacnásobné cievkovanie počas vyučovania ktoré každodenne osobne vykonáva matka.

Zo správy o psychologickom vyšetrení maloletej Centrom špeciálno pedagogického poradenstva pri Spojenej škole M., Bratislava zo dňa 30.11.2011 vyplýva, že pri prvých návštevách pretrvávala separačná úzkosť na matku a preto boli dvere pootvorené, aby mohla kedykoľvek ísť za matkou, až neskôr pohovory prebiehali za zatvorenými dverami. Z jej vyjadrení a prejavov u S. vyplýval strach z otca. Bolo zistené, že intenzívne prežívala nesúlad a konflikty rodičov v Kanade, v súčasnosti vyjadrila obavy z návštevy otca na Slovensku " že ju niekde vezme ". Maloletá má silný citový vzťah k matke, jej starostlivosť vyrovnaný prístup a stála pomoc ktorú potrebuje v denných úkonoch bežného života sú jej oporou a istotou. V dome starých rodičov sa cíti bezpečne, o blízkych príbuzných starých rodičoch a matkinom bratovi hovorí, že ju majú radi, hrajú sa s ňou a pomáhajú jej pri učení. Pre dieťa je najdôležitejšie stabilné a vyrovnané rodinné prostredie, každá zmena v jej živote môže pôsobiť traumatizujúco, čo môže zvýrazniť neurotickú symptomatológiu a negatívne ovplyvniť jej osobnostný vývin.

Zo správy Centra pohybovej liečby C. s.r.o. vyplýva, že dieťa bolo prijaté do rehabilitačného zariadenia prijaté v auguste 2010, kedy nebola schopná priameho sedu. Od marca 2011 maloletá pravidelne rehabilituje v rehabilitačnom zariadení, na cvičenia sa vždy teší a odchádza usmiata. Z každého zlepšenia má veľkú radosť, so snahou ukázať čo dokáže. Matka sa maloletej sústavne venuje o čom svedčí aj naviazanosť dieťaťa na matku a aj zlepšenie jej motoriky, je dôsledkom sústavnej a poctivej odvedenej práce pri cvičení doma. Cieľom rehabilitácie je dosiahnuť čo najlepšie možné zlepšenie motoriky a aby dieťa bolo čo najviac samostatné a mohlo zvládať niektoré činnosti bežného života bez pomoci druhých. Takéto zlepšenie je možné len pri neustálom rehabilitačnom cvičení pod dohľadom fyzioterapeuta a taktiež doma.

Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.

Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. ( ďalej len " Dohovor " ),

cieľom tohto dohovoru je

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a

b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa čl. 3 Dohovoru

Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona

alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody

platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 12 Dohovoru

Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa čl. 19 Dohovoru

Rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť.

Súd mal preukázané, že maloletá Alexandra má 10 rokov, na Slovensku sa nepretržite zdržiava od februára 2011 a je držiteľom Preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom. Narodila sa dňa 25.3.2002 v Kanade počas manželstva rodičov, ktorí žili v spoločnom rodinnom dome v Calgary, spoločne hospodárili a otec vykonával svoje rodičovské práva.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že krajinou obvyklého pobytu maloletej je v súlade s tvrdením otca Kanada, čo matka v konaní nepopierala.

Matka na Slovensko s dieťaťom vycestovala so súhlasom otca maloletej, ktorý bol z jeho strany daný do 2.6.2011 z vážnych rodinných dôvodov. Od 3.6.2011 sa matka s dieťaťom zdržiava na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca, ktorý sa s premiestnením dieťaťa nezmieril, nesúhlasí s ďalším pobytom maloletej na území Slovenska a žiada o nariadenie jej návratu na územie a pod jurisdikciu Kanady.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v čase odchodu matky s maloletou na Slovensko bol otec maloletej nezamestnaný a na jeho majetok bol vyhlásený bankrot, túto skutočnosť otec nepoprel. Rodina tak zostala bez príjmu pričom rodičia maloletej museli predávať svoje hnuteľné veci a napokon aj nehnuteľnosť, rodinný dom, ktorý sa otcovi podarilo predať v čase keď sa matka s maloletou zdržiavala na území Slovenska, v septembri 2011. Vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo vážne rozvrátené, preto na návrh matky prebieha konanie o rozvod pred Okresným súdom Bratislava IV. Otec inicioval konanie pred kanadským súdom Court of Queenś Bench Alberta, ktorý rozhodnutím zo dňa 2.3.2012 predbežne zveril maloletú do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude výlučným vlastníkom spoločného motorového vozidla a má výlučné právo využívať všetky hnuteľné veci patriace manželom ako i všetko vlastníctvo dieťaťa. Ako uviedol otec maloletej, aktuálne je zamestnaný ( pracovnú zmluvu a potvrdenie o príjme súdu nepredložil ) a býva v 2 izbovom byte. Otec maloletej uviedol, že matke s maloletou umožní do ukončenia súdnych konaní pred kanadskými súdmi bývať v uvedenom byte s tým, že matku odkázal na vybavenie si sociálnych dávok, pričom otec žiadnym spôsobom negarantoval akékoľvek finančné plnenia a zabezpečenia pre matku a najmä pre potreby maloletej, nepreukázal súdu možnosti priznania a výšku sociálnych dávok alebo iného príjmu na ktoré by matka mohla mať po návrate nárok. Matka uviedla, že v Kanade jej boli poskytnuté sociálne dávky v sume 250 dolárov mesačne, pričom všetky odôvodnené potreby dieťaťa predstavujú náklad cca 3000 dolárov mesačne. Za obdobie od februára 2011 doposiaľ má maloletá zo strany matky zabezpečenú výbornú starostlivosť, rehabilitácie a odbornú lekársku liečbu. Prostredníctvom zdravotnej poisťovne Dôvera sú maloletej hradené všetky potrebné zdravotnícke pomôcky dennej potreby, dostala invalidný vozík a bicykel. Maloletá navštevuje povinnú školskú dochádzku, v škole sa jej páči, napreduje a rozpráva po slovensky. Matka má vytvorené všetky podmienky pre riadnu starostlivosť o dieťa, čo bolo preukázané prešetrením pomerov v rodine u matky, pričom matka nebráni v styku otca s dcérou, otec je s maloletou B. v dennom kontakte, počas jeho pobytu na Slovensku sa s dieťaťom denne stretával.

Podľa čl. 13 Dohovoru

Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených tomto v článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Súd mal v danom prípade za preukázané splnenie podmienok čl.13 b) Dohovoru. Matka maloletej nemá v súčasnosti v Kanade vytvorené primerané podmienky a zázemie pre ďalšiu plnohodnotnú starostlivosť o maloletú Alexandru. Matka počas svojho pobytu v Kanade nepracovala z dôvodu starostlivosti o dieťa, aktuálne nevlastní žiadne finančné prostriedky a ani majetok. Hodnota finančných prostriedkov a majetku rodiny je vzhľadom na dlhy a bankrot otca sporná. Otec v konaní nepreukázal, že pre starostlivosť o maloletú Alexandru vytvoril a zabezpečil lepšie podmienky ako matka, respektíve primerané vzhľadom na vážny zdravotný stav dieťaťa, ktorý vyžaduje 24 hodinovú opateru inej fyzickej osoby v danom prípade matky, na ktorú je dieťa citovo aj fyzicky nesmierne silno fixované a súčasne aj odbornú lekársku starostlivosť a terapiu. Súd sa vykonaným dokazovaním stotožnil s tvrdením matky, že návrat maloletej do Kanady bez jej prítomnosti nie je možný bez bezprostredného ohrozenia života a zdravia maloletej. Vzájomné odlúčenie by mohlo dieťaťu spôsobiť nenapraviteľné ujmy na jej zdraví a psychike. Návrat maloletej za vyššie uvedených okolností, by dieťa priviedol do neznesiteľnej situácie.

Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa "Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva."

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

V zmysle čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj v zmysle čl 13 b) ods. 3 Dohovoru, súd pristúpil k vykonaniu dôkazu výsluchom maloletej, pretože dospel k záveru, že maloletá je schopná vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor vo veci, ktorá sa jej bezprostredne týka. Z výsluchu maloletej súd zistil, že maloletá Alexandra sa nechce vrátiť k otcovi do Kanady, v žiadnom prípade nechce byť bez matky, ktorá sa o ňu denne stará. Vyjadrila predstavu, že s matkou zostane bývať na Slovensku s otcom sa chce stretávať iba za prítomnosti matky. Počas výsluchu maloletá niekoľkokrát vyjadrila pocity strachu a úzkosti z toho, že by mohla zostať bez svojej mamy čo i len na krátky čas a z toho, že otec žiada jej návrat do Kanady. Maloletá tak vyjadrila jednoznačne nesúhlas s návratom.

V danom prípade súd neaplikoval Nariadenie Brusel II bis, na ktorého predpisy a ustanovenia otec vo svojom návrhu poukázal. Nariadenie Brusel II bis, na viacerých miestach definuje alebo inak spomína, že sa týka členských štátov EÚ(okrem Dánska), či už pre právomoc, alebo pre uznanie a výkon alebo aj konkrétne vo veciach na ktoré sa vzťahuje Dohovor. Vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ sa naďalej uplatňuje Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a medzinárodné dohovory, ktoré majú pred vnútroštátnym zákonom prednosť, čo je v danom prípade Dohovor. Vzťah Nariadenia Bruseli II bis, k Dohovoru je teda komplementárny, čo znamená, že len v rámci EÚ sa prednostne použije nariadenie so zreteľom na rovnaký okruh otázok, ktoré rieši Dohovor.

Súd preto vo veci maloletej B. aplikoval len Dohovor a len podľa neho posudzoval návrh otca o návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu do Kanady na ďalšie meritórne konanie.

Na základe uvedených dôvodov a zistených skutočností súd nenariadil návrat maloletej Alexandry Daniely Dzurilly do Kanady a návrh otca zamietol, pretože v danom prípade dospel k záveru, že boli splnené podmienky ustanovenia čl.13 ods. b) Dohovoru. Súd mal preukázané, že návrat maloletej by dieťa vystavil fyzickej a duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, pričom vyjadreniu maloletej v danom prípade súd vzhľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť prikladal náležitý význam. Splnené podmienky ustanovenia čl. 13 ods b) Dohovoru umožňujú súdu návrat maloletej nenariadiť.

Súd v danej veci zamietol návrh na vykonanie dokazovania a to CD nosičom, ktorého záznam vytvoril otec a mal preukazovať podľa udania Právneho zástupcu otca ovplyvňovanie dieťaťa matkou pred výsluchom a jeho vzájomný vzťah s dcérou z obdobia počas pobytu v Kanade a počas poslednej návštevy na Slovensku, pretože možno mať pochybnosti o jeho hodnovernosti, napokon matka v konaní vzťah dieťaťa k otcovi a opačne nespochybňovala. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že výsluch dieťaťa nebol vykonaný prostredníctvom tretích osôb, súd sám vykonal tento výsluch za prítomnosti kolízneho opatrovníka a psychologičky PhDr. E. Centre špeciálneho pedagogického poradenstva pri spojenej škole, ktoré maloletá navštevuje, pričom nemal dôvodné pochybnosti o spontánnosti a hodnovernosti vyjadrení maloletej. Súd v konaní neprihliadal na písomné vyjadrenia rodinných príslušníkov a blízkych osôb založené matkou z tých istých dôvodov.

O trovách štátu súd rozhodol podľa 148 ods.1 , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, vo troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.