Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-3118-2022.pdf
PDF · 88.68 KB
Case nature
Subarea
68Ek/3118/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JOBBOP Spólka z. o.o., so sídlom Kościuzski 31/31, 38 500 Sanok, Poľská republika, IČO: 00 009 055 v konaní zast.: JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník proti povinnému: S Agency s.r.o., so sídlom Pod Papierňou 1466/55, 085 01 Bardejov, IČO: 50 468 791 v konaní zast.: JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 2.528,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/3118/2022 zo dňa 12. júna 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/3118/2022 zo dňa 12. 6. 2023 vo výške 63,15 EUR.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.6.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 68Ek/3118/2022, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 45 ods. 1, § 61k ods. 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), čl. 18, § 269 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), čl. 25 Preambuly, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „nariadenie o EPR“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V ďalšom poukázala na ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a súčasne uviedla, že inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou v tejto súvislosti uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu na vykonanie exekúcie a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým v tomto prípade je Európsky
platobný rozkaz, ktorý vydal Sad Rejonowy w Krośnie sp. zn. V GNc 634/22 zo dňa 19.08.2022, vykonateľný dňa 07.11.2022; a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného podľa konajúcej vyššej súdnej úradníčky vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd súčasne preskúmal podaný návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného potom vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, súd skonštatoval jeho nedôvodnosť a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, pričom povinný nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. K tvrdeniu povinného, že mu nebol doručený Európsky platobný rozkaz súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že v exekučnom konaní už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným, sa vykonáva za tých istých podmienok ako vykonateľné rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu. Tomu nasvedčuje aj ustanovenie § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, ktorý priamo uvádza, že aj európsky platobný rozkaz je exekučným titulom. Teda aj v danom prípade je dôležité aby predložený európsky platobný rozkaz bol vykonateľný. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. (uznesenie Ústavného súdu SR z 3.mája 2011, č.k. III. ÚS 4l/2011-31). Súd teda pristúpil k prieskumu exekučného titulu z pohľadu, či boli splnené požiadavky pre to, aby sa uvedené rozhodnutie stalo vykonateľným. Pričom pri posudzovaní formálnych požiadaviek na vykonateľnosť súd pôvodu sa riadil právom členského štátu pôvodu. V zmysle Nariadenia sa európsky platobný rozkaz vyhlási za vykonateľný prostredníctvom vzorového tlačiva G, ak v lehote 30 dní od jeho doručenia odporcovi (povinnému v tomto konaní), po zohľadnení primeranej lehoty na doručenie odporu, tento nepodal odpor. Pričom súd pôvodu overuje deň doručenia európskeho platobného rozkazu. Preskúmaním spisového materiálu, konkrétne z listiny „vyhlásenie vykonateľnosti“ vyplýva, že platobný rozkaz bol povinnému doručený dňa 21.09.2022, na základe čoho sa stal vykonateľným exekučným titulom. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou v tomto smere dodal, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t. j. realizuje svoje právo a nekoná v rozpore so zákonom. Pokiaľ sa povinný cítil, že boli porušené jeho práva a vydaný exekučný titul sa stal vykonateľným v rozpore s právnymi predpismi, mohol využiť aj inštitút preskúmania vo výnimočných prípadoch v zmysle článku 20 Nariadenia. Dané konanie by mohlo viesť napr. k prerušeniu výkonu exekúcie v zmysle článku 23 Nariadenia. Vo vykonávacom konaní však nebola zo strany povinného preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by mala vplyv na vedenie exekúcie, príp. ktorá by mala za následok jej zastavenie. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou preto skonštatoval, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe spôsobilého exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok) Zároveň súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko tento nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie. (II. výrok) .
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby sudca zmenil napadnuté uznesenie a návrh povinného vyhovel.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že Povinný započítava svoju pohľadávku voči oprávnenému tak ako bola vyčíslená a predložená právnemu zástupcovi oprávneného. Pohľadávka na základe započítania
zaniká momentom stretu s vymáhanou pohľadávkou, čím odpadá dôvod na pokračovanie v exekúcii. Pre tento prípad uplatňuje povinný návrhu trov právneho zastúpenia v sume 189 €+DPH /za 3 úkony- prevzatie veci , návrh na zastavenie, sťažnosť/.
5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 13.7.2023 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý vo svojom podaní uviedol, že Oprávnený odmieta sťažnosť povinného ako neopodstatnenú nakoľko k žiadnemu zápočtu pohľadávky medzi povinným a oprávneným nedošlo. Povinný nepreukázal žiadnou listinou zápočet pohľadávky. Podľa oprávneného je to len ďalší pokus povinného ako sa vyhnúť exekúcií resp. predlžovať lehotu pre jej vykonanie. Keď mu u súdu neprešiel návrh na zastavenie exekúcie ( v návrhu sa vôbec nezmienil o zápočte pohľadávky) tak to skúša iným spôsobom. Navrhuje preto sťažnosť povinného zamietnuť ako neopodstatnenú. Oprávnený si uplatňuje náhradu trov konania za štyri úkony právnej služby a štyri paušálne náhrady.
6. Podľa §-u 243p ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.
7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.11.2022, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého cudzieho rozhodnutia – Európsky platobný rozkaz, ktorý vydal Sad Rejonowy w Krośnie sp. zn. V GNc 634/22 zo dňa 19.08.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.11.2022, dňa 5.12.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Erikovi Fekete (252EX 1061/2022). Dňa 30.12.2022 bol v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že povinný rade vo svojej sťažnosti neuvádza žiadne relevantné dôvody, pre ktoré považuje sťažnosťou
napadnuté uznesenie za nesprávne. Uvádza len jeden nový dôvod, pre ktorý žiada exekúciu zastaviť, a to námietku započítania. V tejto súvislosti považuje sudca za potrebné uviesť, že v rámci sťažnostného konania nemožno s poukazovať na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku (tzv. koncentračnú zásadu) na tieto nové dôvody povinného uvádzané až v rámci sťažnostného konania prihliadať. Pričom je potrebné uviesť, že sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní, a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom môže dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Uvedené nepochybne vyplýva aj z rozdielu medzi rozhodovaním o sťažnostiach v nachádzacom konaní proti uzneseniam, kde sa v zásade nerozhoduje o merite veci a v exekučnom konaní proti rozhodnutia o prípustnosti exekúcie, teda vo veci samej. Preto sa súd argumentáciou povinného, uplatnenou až v konaní o sťažnosti, t.j. námietka započítania nezaoberal. Vyššia súdna úradníčka preto správne postupovala, ak návrh povinných na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietla.
17. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
20. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného súčasne uviedol, že si uplatňuje náhradu trov konania za štyri úkony právnej služby a štyri paušálne náhrady.
21. Podľa §-u 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
22. Podľa §-u 10 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
23. Podľa §-u 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Podľa §-u 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
25. Po preskúmaní uplatnených trov súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. priznal oprávnenému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon – vyjadrenie k sťažnosti povinného spolu v sume 63,15 eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 2.528,- eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky vo výške 50,63 eur + 1x režijný paušál á 12,52 eur).
26. Čo sa týka náhrady trov konania za ostatné tri uplatnené úkony sudca uvádza, že zo strany oprávneného neboli špecifikované a ani preukázané, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).