Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-493-2011.pdf
PDF · 71.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/493/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 I., U.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom S. Z. XX, XXX XX I. proti povinnému: Y. G., E.. XX.XX.XXXX, I. S. Z. XXX, Y. K. D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 95,60 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 103,66 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX XXXX/XX, o odvolaní oprávneného proti výrokom I. a II. uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Er/267/2004-86 zo dňa 08. septembra 2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Er/267/2004-86 zo dňa 08. septembra 2011 vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 7Er/267/2004-86 zo dňa 08. septembra 2011 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) potom, ako právoplatným uznesením exekučného súdu č.k. 7Er/267/2004-64 zo dňa 04. novembra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. mája 2011. Druhým výrokom napadnutého uznesenia exekučný súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 14,68 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Tretím výrokom napadnutého uznesenia exekučný súd nepriznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal oprávnený podaním zo dňa 28. septembra 2011. V odvolaní uviedol, že s odôvodnením napadnutého uznesenia sa nestotožňuje, pretože okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď udelil súdnemu exekútorovi na základe jeho žiadosti poverenie na vykonanie exekúcie, notárska zápisnica vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom bola už predmetom skúmania pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Veľký Krtíš pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. XXXX udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) v znení neskorších predpisov odvolať, čo neurobil.. Ďalej namietal, že udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa (v danom prípade advokáta), povinnú účasť oprávneného a povinného pri spísaní notárskej zápisnice žiadny zákon nepredpisuje, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obidve náležitosti vyžadované zákonom pre notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (forma notárskej zápisnice a výslovný súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) boli splnené a preskúmanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu okresným súdom bolo nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ napokon namietal, že vyhlásením exekúcie za neprípustnú a zastavením exekučného konania napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu v priebehu
celého trvania exekučného konania, si oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš v zmysle § 221 O.s.p. v napadnutej časti zrušil.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie exekučného súdu s poukazom na § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že exekučný súd potom, ako uznesením č.k. 7Er/267/2004-64 zo dňa 04. novembra 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/2/2011-75 zo dňa 31. marca 2011 právoplatne vyhlásil exekúciu za neprípustnú, napadnutým uznesením predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd právoplatným rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú, existuje procesný dôvod na zastavenie exekúcie podľa cit. ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Exekučný súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď exekúciu zastavil, pričom dôvody neprípustnosti exekúcie boli podrobne špecifikované v uznesení o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, ktoré rozhodnutie v spojení s uznesením odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 23. mája 2011. Exekučný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol postupovať inak, ako s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu zastaviť. Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní oprávneného preto nie sú spôsobilé napadnúť správnosť napadnutého rozhodnutia exekučného súdu.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie exekučného súdu vo výroku I. ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, pretože sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia exekučného súdu, ktorý exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil potom, čo ju právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásil za neprípustnú.
Odvolateľ napadol odvolaním aj druhý výrok predmetného uznesenia, ktorým exekučný súd zaviazal oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, a to z dôvodu, že považuje napadnuté uznesenie v časti priznaných trov exekúcie za nepreskúmateľné. Ďalej uviedol, že v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. mal súd v odôvodnení uznesenia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odvolateľa však odôvodnenie predmetného uznesenia tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Odvolával sa pritom na judikatúru Súdneho dvora pre ľudské práva, Komisie a Ústavného súdu SR.
Odvolací súd preskúmal odôvodnenie napadnutého uznesenia exekučného súdu ohľadom trov exekúcie, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného v tejto časti nie je dôvodné. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že uznesením č.k. 7Er/267/2004-21 zo dňa 07. januára 2010 priznal pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 14,68 Eur. Keďže toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. októbra 2010, exekučný súd sa už výškou trov nezaoberal. Zameral sa len to, koho má zaviazať na náhradu týchto trov exekúcie. Preto aj odvolací súd skúmal len to, či na strane súdneho exekútora existoval procesnoprávny dôvod na priznanie trov exekúcie voči oprávnenému.
Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V tomto prípade je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, pretože exekúcia bola vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu,, a preto exekučný súd postupoval správne, keď mu v súlade s citovanými ustanoveniam Exekučného poriadku uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi priznané trovy exekúcie.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne aj v druhej výrokovej vete o náhrade trov exekúcie s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.