Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1833-2000.pdf
PDF · 73.87 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1833/2000
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti povinnému: MYKOS, spol. s r.o., so sídlom Palatínova 43, Komárno, IČO: 31 447 899, o vymoženie 12,85 Eur (387,- Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka (nástupca JUDr. Gabriela Szénásiho), Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Výpalisko č.2, pod sp. zn. 0Er/1833/2000 (EX 561/00) v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n é a z a s t a v u j e.
Súd exekútorovi n e p r i z n á v a trovy exekúcie.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 10.7.2000 poverenie na vykonanie exekúcie č.5401*009780 pre súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho (EX 561/2000). V súčasnej dobe vykonáva exekúciu nástupca JUDr. Jozef Ivančík. Exekúcia sa začala dňa 20.06.2000.
Dňa 03.01.2011 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúciu nemožno vykonať, nakoľko povinný bol dňa 10.3.2010 vymazaný z Obchodného registra.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa §-u 107 ods.4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa §-u 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd výpisom z Obchodného registra zistil, že povinný, obchodná spoločnosť MYKOS, spol. s r.o., bola uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 29CbR 54/2008-44 zo dňa 27.11.2009 zrušená bez likvidácie a dňom 10.03.2010 bola vymazaná z obchodného registra.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa §-u 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa §-u 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedená až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.
S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 20.06.2000, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Ústavného súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008, a o trovách exekúcie nebude rozhodovať podľa §-u 203 ods.2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002.
Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V dôsledku zániku povinného, t.j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať objektívnu okolnosť, a to že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny, či zjavne neodôvodnený.
Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale
súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.
Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.