Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-9-2011.pdf
PDF · 125.89 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/9/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Kolcunovou v právnej veci žalobcu Š. W., G.. X.XX.XXXX, K. Z. XX, štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Michalom Kačurom, advokátom, Jarková 73, Prešov, proti žalovaným ad 1/ B. W.Č., G.. XX.X.XXXX, K. M. XXXX/X, O., štátny občan SR, ad 2/ N. R., G.. XX.X.XXXX, K. Š. XXXX/XX, O., štátny občan SR, ad 3/ M. W., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. XX, štátny občan SR, právne zastúpených JUDr. Margitou Budzíkovou, advokátkou, Námestie sv. Egídia 95, Poprad, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania v sume 532,44 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 14.1.2011 domáhal určenia, že právne úkony závet a listina o vydedení urobené formou notárskej zápisnice G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX zo dňa 9.9.2009 poručiteľom Š. W., G.. X.X.XXXX, J.. XX.X.XXXX, sú neplatné a žiadal náhradu trov konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že pre platnosť napadnutých právnych úkonov spísaných notárom v notárskej zápisnici v zmysle ustanovení § 476b a § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) sa vyžaduje, aby ich poručiteľ podpísal vlastnou rukou, keďže ide o podstatnú zložku platnosti právnych úkonov. Argumentoval, že ide o neplatné právne úkony v zmysle § 39 OZ. Listina o vydedení sa vzťahuje aj na jeho priamych potomkov, synov a obsahuje len všeobecné odôvodnenia. Tieto spočívajú v tom, že ako syn konal v rozpore s dobrými mravmi, nesprával sa k poručiteľovi dlhú dobu tak ako by sa syn k svojim rodičom mal správať, odmietol poskytnúť pomoc a starostlivosť, ktorú v čase spísania listiny o vydedení potreboval, odmietal prístup k nehnuteľnosti, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve a túto situáciu musel riešiť prostredníctvom obecného úradu a polície, že bol fyzicky napadnutý synom žalobcu. V listine poručiteľ uviedol, že od roku 1986 mal s manželkou v rodinnom dome súp. č. XX právo doživotného bývania a tým im mala byť poskytnutá pomoc žalobcom a jeho manželkou v starobe a nemoci. Presťahoval sa zo A. Ľ. a postavil si vo Z. nový rodinný dom. Jeho rodičia - poručiteľ s manželkou bývali v rodinnom dome súp. č. XX, ktorý sa nachádza priamo vo dvore oproti jeho domu. O poručiteľa a jeho manželku sa vždy staral riadne, zaopatroval ich po každej stránke a nikdy medzi sebou nemali žiadne spory. Po smrti matky M. W.Š., C. J. V. XX.XX.XXXX vzťahy medzi ním a poručiteľom vedome narušili súrodenci, žalovaní v 1. a 2. rade. K dôvodom vydedenia v listine o vydedení namietal, že žalovaní v 1., 2. rade, s otcom v roku 2009 mali vždy prístup do rodinného domu súp. č. XX a neboli vo výkone svojich práv obmedzovaní. V letnom období bol otec so žalovanými navštíviť dom minimálne
trikrát. Otec s ním nekomunikoval, ani s jeho rodinou, neprišiel ich navštíviť. S poručiteľom nemal nikdy konflikt, ktorý by bol vyvolaný jeho správaním, manželkiným alebo synovým. Všetky nezhody medzi súrodencami nastali až po smrti matky v roku 2003 keď žalovaní v 1., 2. rade vzali nebohého poručiteľa z Z. V. O.. Vedome naňho pôsobili tak, že poručiteľ ho pripravil o majetok. Od toho času kedy odišiel poručiteľ z Z. bol odkázaný výlučne na žalovaných v 1., 2. rade, čo bolo dôsledkom, že sa im prispôsobil a konal tak ako chceli, o čom svedčí závet a listina o vydedení. Konštatoval, že dôvody vydedenia sú absolútne nepravdivé, účelovo vykonštruované bez relevantného dôkazu, žeby poručiteľovi bránil vstupu do jeho rodinného domu. Žalovaní v 1., 2. rade po smrti matky zneužili mentálne schopnosti otca - poručiteľa, rozpoznať následky svojich rozhodnutí v prospech súrodencov, ktorí nebrali ohľad na jeho vek a skutočnosť, že nevie čítať a spôsobom im vlastným donútili otca, aby sa dostavil k notárovi a všetok majetok im zanechal. Naliehavý právny záujem na určení odôvodnil tým, že je potrebné, aby súd rozhodol o jeho nároku ako zákonného dediča.
Žalovaní sa prostredníctvom právnej zástupkyne písomne vyjadrili k žalobe dňa 25.5.2011 a žiadali ju zamietnuť. Potvrdili, že ich otec zanechal závet a listinu o vydedení, ktoré boli spísané formou notárskej zápisnice G. XXX/XXXX, G. XXXX/XXXX dňa 9.9.2009 v notárskom úrade JUDr. Alžbety Podhorskej. Uviedli, že poručiteľ nevedel čítať a písať z toho dôvodu nebol potrebný vlastnoručný podpis nebohého poručiteľa. Preto prejavil svoju poslednú vôľu pred súčasne prítomnými svedkami M. K. Q. M. Š.. Aj keď poručiteľ zomrel vo veku 92 rokov, závet bol spísaný niekoľko mesiacov pred jeho smrťou v duševnom zdraví. Chápal zmysel, aj obsah oboch úkonov s tým, že ich prejavil tak ako si želal. Bezprostredne pred spísaním závetu a listiny o vydedení bol vyšetrený MUDr. Adrianou Mudrákovou, psychiatričkou. Z lekárskej správy vyplýva, že bol spôsobilý na právne úkony a s prihliadnutím na vysoký vek netrpí žiadnou duševnou poruchou, ktorá by ho robila nespôsobilým pre právne úkony. Lekárska správa bola súčasťou napadnutých právnych úkonov, ktoré považujú za platné. K dôvodom vydedenia uviedli, že sú presne zachytené a pre tieto sa rozhodol poručiteľ. Nenamietali žeby si ako rodina vzájomne pomáhali. Pomohli žalobcovi pri výstavbe jeho rodinného domu vo Vislanke. Túto pomoc poskytli aj rodičia. Vzťahy sa začali narúšať v čase keď ich matka ochorela a bolo potrebné jej poskytnúť riadnu pomoc a starostlivosť, ktorú mal poskytnúť žalobca s manželkou. Ten bol dlhé roky zamestnaný v zahraničí, a túto starostlivosť mala poskytnúť jeho manželka, tak ako sa zaviazali v kúpnej zmluve z roku 1986. V skutočnosti sa o matku staral jej manžel. Poručiteľ po smrti manželky zostal bývať v rodinnom dome s tým, že asi po týždni ho mal navštíviť žalobca a žiadať o vydanie kľúčov od rodinného domu, z čoho usúdili, že žalobca sa dožaduje vlastníckeho práva aj na rodinný dom súp. č. XX. Poukázali aj na to, že žalobca žaloval svojho vlastného otca o neplatnosť darovacej zmluvy a následne si od otca vymáhal trovy z predmetného konania v exekučnom konaní sp. zn. N. XXX/XXXX. Žalobca sa nestaral o svojho otca, ktorý býval vo Z. a bezprostrednou príčinou jeho odchodu bolo fyzické napadnutie synom žalobcu. Tento bol zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu uznaný za vinného rozhodnutím Obvodného úradu v Starej Ľubovni č. k. XXXX/XXXXX zo dňa 17.9.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2004. Poručiteľ mal obavu ostať bývať sám v bezprostrednom susedstve žalobcu a jeho syna, ktorý ho napadol. Preto sa v 87 rokoch presťahoval do Popradu. Po incidente vnuka voči poručiteľovi nedošlo k žiadnemu ospravedlneniu, či už zo strany žalobcu alebo jeho syna. V čase keď chodil do svojho domu vo Vislanke žalobca, ani jeho manželka ho nepozdravili, neoslovili ho či potrebuje nejakú pomoc, nespojili sa s poručiteľom telefonicky, listom. Keď bol hospitalizovaný niekoľkokrát v Poprade, žalobca s rodinou ho nenavštívili, neblahoželali k narodeninám, meninám, počas vianočných a veľkonočných sviatkoch. Na záver poukázali, že žalobca je presvedčený, že všetok majetok po rodičoch mal byť jeho.
Vo vyjadrení zo dňa 8.7.2011 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaní uvádzajú nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti o tom, že poručiteľ nevedel čítať ani písať. Ako dôkaz predložil darovaciu zmluvu zo dňa 4.2.2004, ktorá disponuje podpisom poručiteľa, ktorý sa vedel podpisovať. Poručiteľ bol spôsobilý podpísať závet a listinu o vydedení v notárskej zápisnici vlastnou rukou, nakoľko vedel písať. O tejto skutočnosti vedeli žalovaní v 1. - 3. rade. Uviedol, že skutočnosti uvedené žalovanými, že sa nestaral žalobca s rodinou o rodičov sú nepravdivé.
Súd vykonal dokazovanie najmä žalobou, uznesením XD/XXX/XX, potvrdením o nadobudnutí stavby, notárskou zápisnicou G. XX/XX, uznesením XD/XXX/XXXX, oznámením správy katastra zo dňa 9.6.2010, žalobou sp. zn. XD/XX/XXXX, vyjadreniami procesných strán, kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice G. XX/XXXX, upovedomením o začatí exekúcie N. XXX/XXXX, notárskou zápisnicou G. XXX/XXXX, rozhodnutím Obvodného úradu v Starej Ľubovni zo dňa 17.9.2004, lekárskym potvrdením pre poručiteľa zo dňa 7.6.2004, notárskou zápisnicou G. XX/XX, uznesením XD/XX/XXXX, uznesením sp. zn. XC/XX/XXXX, rozsudkom XC/X/XXXX Okresného súdu Stará Ľubovňa v spojení s opravným uznesením, notárskou zápisnicou G. XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Na pojednávaní dňa 19.1.2012 právny zástupca žalobcu zotrval na svojej žalobe. Naliehavosť právneho záujmu odôvodnil tým, že došlo k zásahu do dedičských práv ako opomenutej osoby v závete. Súčasne došlo k jeho vydedeniu, preto sú právne úkony poručiteľa spísané notárskou zápisnicou neplatné, pretože z hľadiska formálneho nespĺňajú základnú zákonnú požiadavku, podpis poručiteľa.
Právna zástupkyňa žalovaných uviedla na pojednávaní, že nesúhlasí s podanou žalobou. Právne úkony zriadené formou notárskej zápisnice sú originály, ide o prípad kde poručiteľ nevedel čítať a písať, preto nemohol závet a listinu o vydedení podpísať, aj keď nie je vylúčené, aby listiny podpísal, ak sa podpísať vedel. Poukázala, že žalobca, jeho rodina sa k poručiteľovi správali nenáležite, v príkrom rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčí aj právoplatné rozhodnutie Obvodného úradu v Starej Ľubovni, kde bol prejednaný priestupok vnuka voči poručiteľovi o fyzickom napadnutí. Konanie poručiteľa svedčí aj o tom, že jeho syn - žalobca sa s ním súdil s následným exekučným konaním, prostredníctvom ktorého si vymáhal finančné prostriedky. Ďalej poukázala na to, že človek vo veku 87 rokov nezvykne opúšťať miesta, na ktorých prežili celý život. Muselo dôjsť k negatívnej skutočnosti, ktorá ohrozila život poručiteľa. Poručiteľ musel mať obavy ak sa vzdal vlastného bývania, napriek tomu, že podľa tvrdení žalobcu sa oňho starostlivo staral. Je nelogické, žeby pri náležitej starostlivosti zo strany žalobcu mal dôvod opustiť Z.. Žalobca nenavštívil otca v Poprade od roku 2003. Nebol ho navštíviť v nemocnici a to až do jeho smrti. Poukázala na konanie žalobcu a jeho charakteristickú črtu hrabivosť, keďže si robí nárok na celý majetok po rodičoch a nerešpektuje poslednú vôľu poručiteľa.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že v čase keď býval v Starej Ľubovni rodičia ho žiadali, aby si prišiel vystaviť rodinný dom V. Z.. S týmto návrhom súhlasili aj jeho súrodenci. Rodičia bývali vo vedľajšom dome. Po matkinej smrti 16.10.2003 boli vzťahy medzi súrodencami dobré. Rodičia rozprávali, že mu dajú majetok, aj bratovi Michalovi. Uviedol, že otec nevedel čítať, písať. Vedel sa len podpísať, keďže preberal dôchodok. V roku 1986 mu otec predal pozemok a drevenicu, z ktorej je dnes rodinný dom súp. č. XX. Tieto nehnuteľnosti mu rodičia predali kúpnou zmluvou spísanou notárskou zápisnicou a notárka mala vedomosť, že otec nevie čítať a písať. V roku 2004 keď poručiteľ daroval žalovaným v 1., 2. rade rodinný dom súpisné číslo XX napadol neplatnosť darovacej zmluvy. V čase keď odišiel poručiteľ do Popradu ho žalobca nenavštevoval, nevedel presne u ktorého zo súrodencov sa nachádza, a nevedel ktorého má navštíviť, aby videl otca. Svojmu otcovi by poskytol starostlivosť až do smrti ak by ostal vo svojom rodinnom dome. Otec ho nekontaktoval v čase keď žil v Poprade. Mal vedomosť, že otec bol raz v nemocnici, nebol ho navštíviť. K incidentu, ktorý sa mal stať medzi jeho synom a otcom uviedol, že v tom čase nebol doma a neveril, aby bol jeho syn schopný napadnúť starého otca. Po tom ako sa dozvedel, že otec daroval jednu polovicu domu svojim súrodencom, zatvoril veľkú bránu, malú bránu nechal otvorenú. Odmietol tvrdenie, žeby zabránil prístup otcovi do jeho domu. Uviedol, že jeho otec nechcel ísť do Popradu, že súrodenci zobrali otca z dôvodu, že chceli, aby na nich previedol svoj majetok. Pracuje v zahraničí cca 6 - 7 rokov, kde pracuje ako murár. Domov prichádzal na dva týždne. Na pohrebe otca bol prítomný, avšak z dôvodu, že medzi manželkou a jeho synom boli zlé vzťahy so súrodencami, títo sa na pohrebe nezúčastnili. V období 2004 až 2010 spočíval jeho kontakt s otcom len v pozdrave keď navštívil svoj dom vo Vislanke. Zdravotný stav otca bol dobrý pred tým ako zomrel, hovorievalo sa, že sa dožije 100 rokov. Pred tým ako poručiteľ odišiel do Popradu sa starala oňho jeho manželka, varila mu a nebrala opatrovateľský príspevok. Na otca nemal telefón, ani si ho nevypýtal. Nemal vedomosť o tom, že poručiteľ mal mobilný telefón a na zdravotný stav otca sa nepýtal súrodencov, napriek tomu, že od brata B. A.a dozvedel, že otec bol v nemocnici. Otca nepožiadal, aby sa vrátil naspäť do svojho rodinného
domu, keďže mal strach, že ho napadnú na jeho pozemku žalovaní. Celý majetok po rodičoch by mal patriť jemu, pretože to tak bolo dohodnuté a nemá nič proti tomu, aby súrodenci chodili do rodinného domu vo Z. a užívali ho. Nesúhlasil, žeby mal od otca po smrti matky pýtať kľúče od jeho domu. Podľa jeho názoru poručiteľ by nešiel k psychiatrovi dobrovoľne. Nemal vedomosť o viacnásobnej hospitalizácii otca v nemocnici. Otca sa nepýtal ako sa má, pretože nekomunikovali. Nepožiadal otca, aby sa niekedy stretli v Poprade bez účasti súrodencov, nemal ho ako požiadať.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 23.3.2012 uviedol, že po smrti matky v roku 2003 sa vzťahy medzi súrodencami zhoršili a medzi žalobcom a poručiteľom tiež. Dôvodom malo byť, že žalobca sa nestaral o poručiteľa, keďže ten tvrdil, že je sám a že ho nikto nechodí navštevovať vo Z.. Preto zobrali poručiteľa do Popradu, aby mu mohli dať náležitú starostlivosť. Najobľúbenejším dieťaťom poručiteľa bol žalobca. Nevedel sa vyjadriť prečo došlo k incidentu medzi synom žalobcu a poručiteľom. Poukázal na to, že poručiteľ bol viackrát hospitalizovaný, aspoň 10 krát, o čom predložili súdu listinné dôkazy a žalobca ho neprišiel navštíviť. Poručiteľ sa na žalobcu nepýtal. Ich zlé vzťahy prejednávala aj starostka v obci Z., keď žalobca zatvoril veľkú bránu do dvora. Svedkovia, ktorí boli prítomní pri spísaní závetu neboli v príbuzenskom vzťahu s poručiteľom. Otec nepoznal jednotlivé písmenka. Pred spísaním závetu nenavštevoval psychiatra.
Žalovaná v 2. rade sa na pojednávaní vyjadrila tak, že po smrti matky v roku 2003 keď išli z cintorína povedala žalobcovi, že nech sa o otca postará, keďže nechcel ísť do Popradu. Následne poručiteľ zmenil názor, pretože sa žalobca o otca nestaral a žiadal od otca kľúče z domu, že keď sa bude vracať z Popradu do Z., že mu vždy otvorí dom. Poručiteľ sa nad týmto pohoršoval. Do Z. chodili s poručiteľom často, aj 6 krát za rok. Otec bol viackrát hospitalizovaný a žalobca nevedel o jeho hospitalizácii, keďže sa o to ani nezaujímal. Nebránila žalobcovi, aby prišiel otca pozrieť, keďže ten ho čakal a poručiteľ mal záujem so žalobcom sa stretávať a čakal, že mu zavolá. Otec pred spísaním závetu nenavštevoval psychiatra. Žalobca mal zamedzovať prístup otcovi k rodinnému domu, malo sa tak stať na Deň všetkých svätých. Svedkovia, ktorí boli pri spísaní závetu neboli v príbuzenskom vzťahu s ich rodinou. Poručiteľ nepoznal jednotlivé písmená. Poručiteľa malo pohoršiť, že žalobca sa opovážil pýtať kľúče od otcovho domu. Nevedela sa vyjadriť k incidentu, ktorý sa mal stať medzi vnukom a poručiteľom. Uviedla, že telefónne číslo mali uvedené v zozname a keď chodila práce, žalobca mohol zavolať otcovi. Odkedy bol poručiteľ napadnutý vnukom nechcel chodiť do Z., len v doprovode. Predložila súdu lekárske správy, ktoré mali preukázať, že poručiteľ bol niekoľkokrát dlhšie hospitalizovaný v nemocnici.
Manželka žalobcu uviedla na pojednávaní, že do smrti matky vzťahy medzi žalobcom a žalovanými boli dobré. K ich narušeniu došlo až po smrti matky. Žalovaní tvrdili, že majetok má patriť im, aj rodinný dom, v ktorom bývali a postavili si ho. Nevidela, žeby vzťah medzi žalobcom a poručiteľom bol zlý. Nevedeli o tom, že bol niekoľkokrát hospitalizovaný, nikto ich o tejto skutočnosti neinformoval. Poukázala na to, že žalobca sa nemohol zaujímať o poručiteľa, keďže jeho súrodenci by to ani nedovolili, pretože vzťahy medzi nimi boli veľmi zlé. Potvrdila, že žalobca chodieval do zahraničia pracovať s tým, že keď bol na Slovensku a nemal prácu bol doma aj tri mesiace. Po smrti manželky poručiteľa sa oňho starali. Osobný kontakt medzi žalobcom a poručiteľom bol taký, že sa len pozdravili a viac sa nerozprávali.
Právny zástupca žalobcu a právna zástupkyňa žalovaných navrhovali vypočuť aj ďalších svedkov, avšak na týchto dôkazoch netrvali. Súd zamietol vykonanie ďalších dôkazov z dôvodu hospodárnosti konania, keďže potrebné skutočnosti na rozhodnutie vo veci samej boli preukázané a na odstránenie rozpornosti tvrdení nebolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy.
Podľa § 476 ods. 1, 2 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa § 476c ods. 1, 2 OZ, poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.
V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
Podľa § 476d ods. 1, 5 OZ, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.
Podľa § 476e prvá veta OZ, svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony.
Podľa § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
Podľa § 480 ods. 1 OZ, závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
Podľa § 469a ods. 1, 2 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, notárska zápisnica musí obsahovať
a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Podľa § 49 vyššie citovaného zákona, ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.
Podľa § 52 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, ak treba k spísaniu notárskej zápisnice pribrať svedkov úkonu, uvedie sa v závere zápisnice doložka obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom.
V úvode notárskej zápisnice sa presne uvedie dôvod pribratia svedkov úkonu, prípadne dôverníka.
Občiansky zákonník upravuje niekoľko foriem zriadenia závetu. Pre tých, ktorí nevedia čítať a písať sú legislatívne upravené dve možné formy, ktoré sa vzájomne nevylučujú. Zo samotného znenia ustanovenia vyššie citovaného § 476 jasne vyplýva, že poručiteľ „môže“ závet zriadiť v inej písomnej forme ako spísať vlastnou rukou alebo „má možnosť“ zriadiť závet formou notárskej zápisnice. Je na voľbe poručiteľa ktorý z nich si zvolí ak nevie čítať a písať, bez ohľadu nato, či sa vie podpísať. Súd mal za to, že závet poručiteľa disponuje formálnymi znakmi, materiálnymi znakmi. Závet obsahuje podstatné obsahové náležitosti ako ustanovenie dediča, určenie veľkosti podielov jednotlivých závetných dedičov. Bolo vyslovené, že ktorý z dedičov nemá dediť. Dedič je v závete určený jednoznačne tak, aby sa zabránilo nejakým nejasnostiam ako meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko. Závet neobsahoval ďalšie obmedzenia, a preto bolo potrebné závet vykladať tak, že poručiteľ ustanovil za dedičov žalovaných v 1. a 2. rade. V konaní nebola zistená existencia neskoršieho závetu, ktorý by zrušil predmetný závet. V konaní bolo jednoznačne preukázané výpoveďami účastníkov, že poručiteľ nevedel čítať, písať a nepoznal ani jednotlivé písmenká. Skutočnosť, že sa rozhodol pre zriadenie závetu formou notárskej zápisnice aj keď sa vedel podpísať, keďže podpis mal zautomatizovaný za účelom preberania dôchodku, táto forma požíva väčšiu právnu ochranu, keďže sa zriaďuje za prítomnosti osoby ustanovenej zákonom. Nie je preto relevantné, či notárska zápisnica disponuje podpisom poručiteľa alebo nie, pretože ten nie je potrebný. Podmienky, ktoré spôsobujú neplatnosť takéhoto závetu nespočívajú v podpise, ale či bol závet spísaný za prítomnosti svedkov, spôsobilých, ktorí nie sú v príbuzenskom vzťahu so závetcom, či bol prečítaný a či bol daný znak súhlasu, že závet obsahuje vôľu poručiteľa. V prípade, žeby závet obsahoval naviac podpis poručiteľa, kde nie je potrebný, súd by ho považoval za platný vzhľadom nato, že sa stáva určitejším úkonom a o to menej spochybniteľným. V predmetnom prípade poručiteľ dokonca pristúpil zodpovedne k spísaniu závetu o to viac, že bezprostredne pred jeho spísaním, absolvoval psychiatrické vyšetrenie. Toto vyšetrenie malo potvrdiť, že je spôsobilý na právne úkony, aby následne nemohlo dôjsť k napadnutiu neplatnosti závetu, keďže bol poučený z minulosti konaním žalobcu, a jeho vôľa nebola rešpektovaná. Poručiteľ sa zrejme priklonil k forme spísania závetu pred úradnou osobou, notárom a poistil sa psychiatrickou správou o jeho duševnom stave, keďže mohol predpokladať do budúcnosti, že žalobca jeho vôľu napadne. V
konaní nebolo spochybnené, aby sa poručiteľ dostavil z donútenia k psychiatričke a notárke. Preto mal súd za to, že závet bol urobený z vlastnej vôle poručiteľa a nedisponuje žiadnym nedostatkom, pre ktorý by bol neplatný.
Vydedenie je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ odoberie svojmu potomkovi, ktorý je podľa zákona neopomenuteľným dedičom právo dediť, ktoré by mu inak zo zákona patrilo. Vydedenie má rovnaké právne účinky ako dedičská nespôsobilosť. Vydedenie je prejavom poručiteľovej vôle, ktorý môže byť súčasťou závetu alebo môže byť napísaný v samostatnej listine. Z formálneho hľadiska musí tento prejav vôle poručiteľa obsahovať rovnaké náležitosti ako závet. Navyše v listine o vydedení musí byť uvedený dôvod vydedenia. V predmetnom prípade poručiteľ tak ako závet, aj listinu o vydedení spísal formou notárskej zápisnice. K tomuto úkonu sa zrejme priklonil, z dôvodu úplného vylúčenia žalobcu ako zákonného dediča a jeho potomkov v dôsledku právnych účinkov závetu. Súd mal v konaní preukázané, že dôvody vydedenia spĺňajú materiálne a formálne náležitosti. V konaní bola preukázaná existencia konkrétnych dôvodov vydedenia uvedených v zákone. Z výpovedí účastníkov konania je zrejmé, že žalobca sa správal v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď bol poručiteľ v dobrom zdravotnom stave primeranom jeho veku, žalobca mu neposkytol adekvátnu starostlivosť počas niekoľko násobnej hospitalizácii v nemocnici, čo sám potvrdil na pojednávaní. Súd vzal do úvahy aj jeho pracovnú činnosť v zahraničí ako objektívnu skutočnosť, ktorá by mu mohla brániť v starostlivosti o poručiteľa a taktiež, že nežil s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Avšak ani v čase keď bol na Slovensku doma sa nepokúšal s otcom skontaktovať, prípadne od širšej rodiny vyrozumieť, či je zdravotne v poriadku. Počas hospitalizácie poručiteľa mu nikto nebránil navštíviť otca, prípadne využiť takéto rozpoloženie na zmierenie sa s otcom. V konaní nebolo preukázané, aby poručiteľ vyslovene odmietal pomoc žalobcu, len s ním nekomunikoval. Dôvody teda existovali v čase prejavu vôle poručiteľa a na vydedenie postačuje iba jeden z taxatívne uvedených dôvodov. Preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nie je pravdou, žeby otca obmedzoval a bránil mu vstupu do domu. Poručiteľ prichádzal do Z. so žalovanými vzhľadom na vzdialenosť od Popradu a v prípade, že dochádzalo pri vstupe do dvora k nejakým roztržkám medzi súrodencami, vnímal to zrejme osobne, a preto aj tento dôvod zahrnul do listiny o vydedení. Súd mal za to, že dôvody vydedenia sú už v samotnom zákone obšírne, výslovne formulované. Preto nie je dôvod, aby sa v notárskej zápisnici podrobne rozpisovali skutky vydedenej osoby, kedy sa stali a za akých okolností. V konaní mal možnosť žalobca preukázať, že sa reálne pokúšal o nadviazanie kontaktu s otcom, či už v nemocnici alebo telefonicky prostredníctvom pevnej linky v hodinách kedy žalovaná pracovala a poručiteľ bol doma. Žalobca zaujal pasívny postoj počas takmer šiestich rokoch vo vzťahu k otcovi a prispôsobil sa tomu. Vyhrotené vzťahy medzi súrodencami nevylučovali u žalobcu prejaviť vôľu zmierenia sa s otcom a pokúsiť sa o náznaky z jeho strany a jeho rodiny o prímerie. Čo sa týka napadnutia vnuka k poručiteľovi súd poznamenáva, že ani žalobca ani manželka žalobcu sa nevedeli k tejto skutočnosti bližšie vyjadriť, a teda podľa ich tvrdení ani neskúmali prečo došlo k útoku na poručiteľa. V priestupkovom konaní bolo preukázané, aj zo správy ošetrujúceho lekára, že poručiteľ bol v šoku po napadnutí vnukom a súd vyhodnotil tento dôkaz za pravdivý, keďže nebol dôvod u poručiteľa si takýto incident vymyslieť.
V konaní zo zisteného skutkové stavu nevyplýva, žeby žalovaní, tak ako tvrdil žalobca, zneužili mentálne schopnosti poručiteľa a nebolo zistené, žeby nevedel rozpoznať následky svojho rozhodnutia v prospech žalovaných, ktorí nemali brať ohľad na jeho vek a skutočnosť, že nevie čítať a spôsobom im vlastným donútiť otca, aby sa dostavil k notárovi. Z vykonaného dokazovania sa preukázal opak tvrdeného žalobcom. Zo strany žalovaných pokiaľ mali ovplyvniť otca nedošlo k spísaniu závetu a listiny iba pred svedkami v domácom prostredí, ale dokonca pred notárom, kde poručiteľ výslovne vyhlásil svoju slobodnú vôľu a rozhodnutie po prečítaní a vysvetlení jeho vyhlásenia spísaného v zápisnici. Absencia podpisu poručiteľa v tomto prípade nemá vplyv na platnosť napadnutých listín.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal úspešným žalovaným trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s konaním v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.. Hodnota právneho úkonu predstavovala správne sumu
58,69 eur a režijný paušál 7,63 eur za rok 2012. Celkový počet právnych úkonov predstavoval štyri (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie, pojednávania v dňoch 19.1.2012, 23.3.2012). V zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 % pri zastúpení dvoch a viac osôb. Právna zástupkyňa si vyúčtovala trova konania za troch žalovaných, B. W., N. R., M. W.. Súd priznal 1/13 z úkonu za štyri úkony 4 x a 58,69 eur = 234,76 eur, 50 % predstavuje 117,38 eur + režijný paušál 30,52 eur = 147,90 eur, z čoho DPH predstavuje sumu 29,58 eur x 3. Celkovo trovy predstavujú po prepočítaní sumu 532,44 eur, nie 820,36 eur tak ako žiadala právna zástupkyňa. Súd preto zaviazal neúspešného žalobcu na úhradu trov konania úspešným žalovaným v sume 532,44 eur spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.