Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-193-2010.pdf
PDF · 97.65 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/193/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom, v právnej veci navrhovateľa: R. V. X. J. F., so sídlom F. X, H.-XXXX E.., Š., IČO: H.-XXX.X.XXX.XXX-X, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltéstom, advokát so sídlom ul. Karadžičova 8, P.O. Box 205, 810 00 Bratislava, proti odporkyni: V. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Z. XXX/XX, XXX XX G. G., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou M. N.I., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, v konaní o zaplatenie 155,47 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na začatie konania o zaplatenie 155,47 € s príslušenstvom, sa zamieta.
II. Určuje sa, že zmluvná podmienka dohodnutá v článku XI. bod m) všeobecných obchodných podmienok k zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.02.2006, uzavretá medzi právnymi predchodcom navrhovateľa spoločnosťou H. J. K., F..M.., a odporkyňou, podľa ktorej zmluva o pôžičke všeobecné obchodné podmienky, zabezpečovacie vzťahy, vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia zákonom o spotrebiteľských úveroch a podporne obchodným zákonníkom, je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná.
III. Odporkyni sa náhrada trov nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 19.01.2010, navrhovateľ uplatnil voči odporkyni právo na vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 141,34 € spolu s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 141,34 € od 21.08.2006 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu 14,13 € (141,34 € + 14,13 € = 155,47 €).
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 21C/193/2010-57 zo dňa 08.04.2011 tak, že návrh na začatie konania zamietol a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd návrh na začatie konania zamietol, pretože uplatnená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke, ktorá bola splatná dňa 20.08.2006, bola premlčaná. Súdom ustanovený opatrovník uplatnil námietku premlčania, a preto súd uplatnený nárok navrhovateľa zamietol. Sporná pohľadávka bola premlčaná uplynutím trojročnej zákonnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Nárok zanikol uplynutím premlčacej lehoty dňa 21.08.2009, pretože návrh na začatie konania navrhovateľ podal dňa 19.01.2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v ktorom uviedol, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní, namiesto ustanovení § 387 a nasledovných Obchodného zákonníka o premlčaní. Navrhovateľ vyjadril
názor, že použitie Občianskeho zákonníka na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda len v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník však otázku premlčania pre úvery rieši v komplexe ustanovení § 387 a nasledovných Obchodného zákonníka. V súvislosti s prechodnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú práv na ochranu spotrebiteľa, sa navrhovateľ vyjadril tak, že pri výklade týchto ustanovení je potrebné zohľadniť princíp ochrany a zachovania právnej istoty. Navrhovateľ bol toho názoru, že sporná zmluva o pôžičke, ako zmluva úverová nepatrí medzi spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007.
Uznesením č.k. 8Co/242/2011-80 zo dňa 31.01.2012 Krajský súd napadnutý rozsudok Okresného súdu v Martine, č.k. 21C/193/2010-57 zo dňa 08.04.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd bol toho názoru, že v danom prípade vystupovala odporkyňa v pozícii spotrebiteľa, ktorej bol na základe „zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2006“ poskytnutý spotrebiteľský úver. Podľa Krajského súdu je potrebné v prejednávanej veci správne ustáliť, či sporná zmluva medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, alebo či sa na daný právny vzťah vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka vrátane otázky premlčania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa a zistil:
Dňa 18.02.2006 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa V. Č. Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy o pôžičke právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni sumu 141,34,- € na zakúpenie rádia a žehličky. Odporkyňa sa zaviazala, že túto sumu vráti v šiestich splátkach po 23,56 €. Posledná splátka bola splatná dňa 20.08.2006. Tento záväzok odporkyňa nesplnila.
Na pojednávaní ktoré sa konalo dňa 08.04.2011, opatrovník odporkyne namietal premlčanie uplatnenej pohľadávky, ktorá bola splatná dňa 20.08.2006.
Rozhodnutie vo veci závisí od posúdenia, či na vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o pôžičke zo dňa 18.02.2006, sa vzťahujú európske a vnútroštátne predpisy na ochranu spotrebiteľa, alebo či zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa posudzuje výlučne podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože podľa § 261 ods. 3 písm. d) sa jedná o absolútny obchod. Podľa citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka, zmluvy o úvere uzatvárané podľa § 497 a nasledovných Obchodného zákonníka, sú absolútnym obchodom a tento vzťah sa má posudzovať podľa tretej časti Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch.
Aplikáciou ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka na vzťah medzi účastníkmi, by bola odporkyňa ako spotrebiteľ podstatným spôsobom znevýhodnená. Ustanovenie tretej časti Obchodného zákonníka sú vhodné najmä na vzťahy, ktoré vznikajú medzi podnikateľmi. Na základe aplikácie týchto ustanovení, by bola odporkyňa znevýhodnená, a to vo viacerých situáciách (napríklad pri aplikácii ustanovenia § 344 a nasledovných o odstúpení od zmluvy).
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Naproti tomu ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, pretože podľa § 101 Občianskeho zákonníka, je všeobecná premlčacia doba trojročná.
V čase, keď účastníci uzatvorili spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 18.02.2006 platil na Slovensku Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 2 písm. a) tohto zákona, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa tohto ustanovenia sa zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahuje aj na sporný finančný vzťah medzi účastníkmi. Nie je teda rozhodujúce, ako bola zmluva označená. Keď odporkyňa spornú zmluvu o pôžičke podpisovala, ťažko mohla ako bežný priemerný spotrebiteľ predpokladať, že sa na vzťahy podľa tejto zmluvy budú aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka, ktorý platí najmä medzi podnikateľmi. Odporkyňa si požičala od právneho predchodcu navrhovateľa len sumu 141,- €, a to na zakúpenie rádia a žehličky.
Podľa § 2 písm. b) Zákona spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci podnikania.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania.
Povinnosť Slovenska zmenou legislatívnej úpravy chrániť spotrebiteľov vznikla ešte pred jeho vstupom do Európskej únie. Základom právnej ochrany spotrebiteľov na Slovensku je Smernica rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k úverom to bola Smernica rady č. 87/102/EHS zo dňa 22.12.1986. Citované smernice boli prebrané do vnútroštátneho zákonodarstva Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Príloha č. 3 tohto zákona obsahuje zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev aj Európskej únie. Medzi týmito preberanými aktami je aj smernica rady č. 87/102/EHS zo dňa 22.12.1986. Táto smernica o spotrebiteľských úveroch bola zmenená smernicou rady Európskych spoločenstiev č. 2008/48/ES zo dňa 23.04.2009. Do vnútroštátneho zákonodarstva bola prevzatá Zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do vnútroštátne právnej úpravy, je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru, alebo pri poskytovaní finančných a iných služieb. Z tohto dôvodu právna úprava spotrebiteľských zmlúv obsahuje určité odchýlky od úpravy ostatných záväzkových vzťahov, ktoré spočívajú na zásade zmluvnej autonómie a rovnosti strán. Do právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv sa takto premieta snaha zákonodarcu vyrovnávať faktickú nerovnováhu, ktorá vznikla tým, že na druhej strane zmluvného vzťahu je profesionálny účastník.
Výklad právnych predpisov, ktorého výsledkom by bola aplikácia nevýhodných ustanovení Obchodného zákonníka na danú sporovú vec, by faktickú nerovnováhu účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nevyrovnával, ale naopak túto nerovnováhu by naklonil v prospech profesionálneho účastníka tohto vzťahu, ktorým je poskytovateľ pôžičky. Vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv, zvlášť vzťahy zo spotrebiteľských úverov, je potrebné posudzovať odchylne od ostatných úverových vzťahov. Cieľom citovaných smerníc rady Európskych spoločenstiev je ochrana spotrebiteľa, ako slabšej strany zmluvného vzťahu, ktorú nie je možné v danom spornom prípade dosiahnuť aplikáciou nevýhodných ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka. Účel citovaných smerníc bol premietnutý do vnútroštátnej právnej úpravy aj novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. a to s účinnou od 01.04.2004.
Podľa novelizovaného § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejším.
Pokiaľ by existovali pochybnosti o tom, či je potrebné na daný sporový prípad aplikovať ustanovenie Občianskeho alebo Obchodného zákonníka o premlčaní, má sa použiť taký výklad, na základe ktorého by sa na daný vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere použili ustanovenia Občianskeho zákonníka o
premlčaní, pretože spotrebiteľ sa môže brániť voči nárokom poskytovateľa úveru námietkou premlčania v kratšej, a to v trojročnej premlčacej lehote.
Dôvodová správa k novele Občianskeho zákona č. 150/2004 Z.z. vymedzila predmet spotrebiteľských zmlúv takto: „ Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové, či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ zmluvy, vopred v návrhu ustanoví obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu väčšej časti ustanovení návrhu zmluvy. Nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať, alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Pojem typová zmluva zaviedol do nášho právneho poriadku Zákon č. 310/1999 Z.z., ktorým bol doplnený Zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa nového ustanovenia § 23a, ktoré bolo medzi tým zrušené, sa typovou zmluvou na účely Zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“.
Vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré dodávatelia uzavreli so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti Zákona č. 150/2004 Z.z., teda pred 01.04.2004, sa podľa ustanovenia § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spravujú novými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy uzatvorené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s týmito ustanoveniami, do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda do 30.06.2004. Ďalšie zákony, ktorým bola rozšírená ochrana spotrebiteľa, ako to Zákon č. 250/2007 Z.z. a Zákon č. 129/2010 Z.z. a to vo vzťahu k ustanoveniam o ochrane spotrebiteľa, zavádzajú nepravú spätnú pôsobnosť (§ 879j Občianskeho zákonníka a § 879m Občianskeho zákonníka). Novelizovanými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred dňom účinnosti týchto noviel. Súd však vychádzal najmä z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ktoré v rozhodnom čase platili.
V tomto prípade to znamená, že odporkyňa sa nemohla vzdať svojho výhodnejšieho práva podľa Občianskeho zákonníka namietať premlčanie sporného nároku v premlčacej lehote, a to ani tým, že vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou uzatvorenej zmluvy o pôžičke, súhlasila s aplikáciou Obchodného zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý v rozhodnom čase platil, spotrebné zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z týchto dôvodov súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi účastníkmi v článku XI. bod m) všeobecných obchodných podmienok v zmluve o pôžičke číslo XXXXXXXXXX zo dňa 18.02.2006, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou H. J. K., F..M.., a odporkyňou, a podľa ktorej zmluva o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, zabezpečovacie vzťahy, vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia Zákonom o spotrebiteľských úveroch a podporne Obchodným zákonníkom je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná.
V danej veci je potrebné použiť taký výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 v rozhodujúcom čase platného Občianskeho zákonníka). Nie je možné ignorovať a nebrať do úvahy jednoznačne definované zásady a ciele komunitárneho spotrebiteľského práva, z ktorých vyplýva, že aplikácia nevýhodných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní vytvára značnú nerovnováhu medzi odporkyňou, ktorá je bežnou spotrebiteľkou (požičala si na zakúpenie žehličky sumu 141,- €) a profesionálnou finančnou inštitúciou, ktorá poskytuje pôžičky a úvery.
Z citovaných ustanovení európskeho aj vnútroštátneho práva vyplýva, že ich cieľom je ochrániť spotrebiteľa, ktorý je slabším účastníkom zmluvného vzťahu a preto aplikácia ustanovení tretej časti
Obchodného zákonníka na vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe zmluvy o spotrebnom úvere, sú použiteľné len v tom prípade, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov Európskeho práva, Občianskeho zákonníka a predpisov vydaných na vykonanie Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že na daný sporový vzťah, by sa mal okrem predpisov komunitárneho práva, v prvej rade aplikovať špeciálny predpis a to zákon o spotrebiteľských úveroch, a ak tento určitú otázku neupravuje, alebo ju upravuje len čiastočne, použije sa úprava spotrebiteľského práva uvedená v § 52 a nasledovných Občianskeho zákonníka. Úprava spotrebiteľského práva uvedená v Občianskom zákonníku sa uplatní ako korektív pre prípadné použitie niektorých ustanovení práva obchodného. Ustanovenia Obchodného zákonníka o úverových zmluvách sa môže použiť len tam, kde nenarazia na obmedzenia zákonov na ochranu spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd považuje aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje dlhšiu a to štvorročnú premlčaciu dobu, v porovnaní s Občianskym zákonníkom, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná, pre spotrebiteľa za nevýhodnú a preto je potrebné na sporový vzťah medzi účastníkmi, ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka o trojročnej premlčacej lehote.
V Českej republike boli pochybnosti o tom, či na právne vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je potrebné aplikovať ustanovenie tretej časti Obchodného zákonníka, ustanovenia Občianskeho zákonníka, alebo ustanovenie osobitných predpisov o ochrane spotrebiteľa, odstránené novelizáciou ustanovenia § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka. Podľa tejto právnej úpravy sa na obchodno- záväzkové vzťahy, v ktorých jednou zo strán je osoba, ktorá nie je podnikateľom použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia zvláštnych zákonov smerujúcich k ochrane spotrebiteľa v tých prípadoch, keď je to v prospech strany, ktorá nie je podnikateľom. Podľa okolností sa použije to ustanovenie, ktoré je v prospech strany, ktorá nie je podnikateľom, alebo to ustanovenie, ktoré je pre neho výhodnejšie. Takáto práva úprava nevyhnutná nie je. Z praktického hľadiska však pochybnosti o tom, či je na vzťahy ktoré vznikli zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné aplikovať ustanovenia špeciálnych zákonov na ochranu spotrebiteľa, ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa, alebo ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka, odstraňuje, a to jednoznačne v prospech spotrebiteľa.
Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorú účastníci sporu uzatvorili dňa 18.02.2006, a ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Základnou požiadavkou na obsah spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvedenú v článku XI bod m) všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou spornej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 18.02.2006.
Návrhom na začatie konania navrhovateľ žiadal o zaplatenie istiny 141,34 €, nároku na zmluvnú pokutu vo výške 14,13 € a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 141,34 € od 21.08.2006 do zaplatenia. Súd na základe § 101 Občianskeho zákonníka a námietky opatrovníka odporkyne o premlčaní sporného nároku, návrh na začatie konania zamietol v plnom rozsahu. Spornú pohľadávku zo zmluvy pôžičke, ktorá bola splatná dňa 20.08.2006, si navrhovateľ uplatnil návrhom na začatie konania dňa 19.01.2010, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. V dôsledku nepriznania práva na vrátenie pôžičky nebolo možné navrhovateľovi priznať ani právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a ani právo na zaplatenie úroku z o meškania z dlžnej sumy, pretože úroky sú príslušenstvom pohľadávky. Zmluvná pokuta je akcesorickým zmluvným záväzkom, ktorý v prípade zániku hlavného zabezpečovaného záväzku takisto zaniká.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom, ktorí boli v spore neúspešní náhradu trov konania nepriznal. Odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili ( § 151 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.