Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-248-2010.pdf
PDF · 89.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/248/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Evou Bérešovou v právnej veci navrhovateľky O. H., N. R. XX p r o t i odporcovi Ľ.F. H., N. W. XX, o určenie manželského výživného, t a k t o
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý poskytnúť navrhovateľke manželské výživné za obdobie od 13.12.2010 do 2.6.2011 spolu v sume 169,39 €, ktorá suma zodpovedá mesačnému výživnému vo výške 30 €, a to v dvoch po sebe idúcich splátkach, počnúc mesiacom, ktorým rozsudok nadobudne právoplatnosť.
Konanie o nároku na manželské výživné za obdobie po 2.6.2011 z a s t a v u j e .
Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť poskytovať jej manželské výživné po 200 € mesačne, s odôvodnením, že z finančných a osobných dôvodov bola nútená podať tento návrh. Z manželstva pochádzali tri maloleté deti a manželstvo trvalo.
Odporca s návrhom nesúhlasil a navrhoval ho zamietnuť s odôvodnením, že požiadavka navrhovateľky nezodpovedala jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Mal za to, že určenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke z jeho strany by bolo v rozpore s dobrými mravmi, lebo nečakane a náhle opustila spoločnú domácnosť a s maloletými dcérami sa odsťahovala k matke do obce Zámutov. Vo vzťahu k maloletým deťom vydal Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozsudok 5.1.2011, pod sp.zn. XP XXX/XXXX, v ktorom konaní schválil dohodu medzi rodičmi detí. Podľa nej sa zaviazal prispievať na ich výživu po 60 € na každé z nich. Pokúsil sa osobne i telefonicky usporiadať
vzťah predovšetkým v záujme maloletých deti, aby sa rodina nerozpadla. Navrhovateľka ho však nedôvodne obvinila zo zanedbávania starostlivosti o domácnosť, z požívania alkoholických nápojov a hrania hazardných hier (automatov). Bol zváračom živnostníkom a v účtovnom období roka 2009 mal príjem zo živnosti vo výške 4.763,73 €. Okrem toho mu boli vyplatené dávky nemocenského poistenia vo výške 1.671 €. Celkom mal hrubý príjem 6.434,73 €, čo mesačne predstavovalo sumu 536,23 €. Musel odvádzať mesačné odvody do sociálnej poisťovne v celkovej sume 96,90 €, na povinné zdravotné poistenie sumu 41,37 € a na dobrovoľné nemocenské poistenie sumu 14 €. Okrem toho si plnil vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom po 60 € mesačne. Od roku 2007 splácal úver poskytnutý na rekonštrukciu domu, pričom navrhovateľka na tieto splátky neprispievala. Mesačná splátka predstavovala 129,26 € a pohľadávka nebola splatená po výšku 2.346,15 €. Na životnom poistení uhrádzal štvrťročne 66,42 € a uhrádzal náklady na domácnosť, čo navrhovateľka potvrdila v konaní o úprave rodičovských práv a povinnosti, kedy mala zrejme na mysli nájomné. Teraz uhrádzal náklady
na domácnosť, udržiavanie rodinného domu a obhospodarovanie priľahlého pozemku, lebo dôchodok jeho rodičov, vzhľadom na potreby zodpovedajúce ich zdravotnému stavu, bol nedostatočný. Mesačné inkaso predstavovalo 186,94 €, v ktorom boli zahrnuté poplatky za elektrinu, plyn, rozhlas a TV. Uhrádzal náklady na svoje bežné potreby - stravu, oblečenie, cestovné, hygienické potreby a pod. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 17.2.2011 (čl. 51), ktorý odporca napadol odvolaním. Krajský súd v Prešove rozhodnutím z 18.1.2012, sp. zn. XXCo XX/XXXX-XX zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že vo výroku rozsudku chýbal dátum, odkedy súd uložil odporcovi povinnosť poskytovať navrhovateľke výživné. Upozornil, že sa súd nevyporiadal s námietkou odporcu týkajúcou sa rozporu s dobrými mravmi.
Súd pokračoval v konaní ďalším dokazovaním a zistil, že navrhovateľka uzavrela pracovnú zmluvu so spoločnosťou X. O. Z..F..P.., C.Á. XXX na dobu určitú, od 1.8.2011 do 31.1.2012, ktorá zmluva bola predlžená do 31.7.2012. Predložila tiež dohodu o pracovnej činnosti uzavretú s tou istou spoločnosťou od 2.6.2011 do 31.7.2011 a manželské výživné žiadala priznať do doby, kým sa nezamestnala a nemala vlastný zdroj príjmu. Na výživnom do 2.6.2011 trvala s odôvodnením, že v uvedenom období mala výdavky súvisiace s osamostatnením sa od odporcu, a to hlavne vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré potrebovali počítač. Ten im musela kúpiť, lebo ich počítač ostal pri otcovi. Musela zabezpečiť jeho pripojenie na internet, lebo dcéry ho potrebovali používať, na čo si finančné prostriedky požičala. Sama nemala finančné prostriedky na vlastnú obživu, pričom musela plniť vyživovaciu povinnosť aj voči maloletým deťom. Upozornila, že kým bývala s manželom, inkaso sa uhrádzalo z dôchodku jedného zo svokrovcov. Za rok 2010 obdržal odporca daňový bonus, z ktorého neobržala žiadnu finančnú čiastku. Daňový bonus za rok 2011 už obdržala ona. Keď v októbri 2010 opúšťala spoločnú domácnosť, nechala svokre 200 € na vyplatenie nedoplatku za plyn, čím si splnila všetky povinnosti vo vzťahu k domácnosti, v ktorej bývala a z ktorej odchádzala. Upozornila, že odporca podal návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. XC XXX/XXXX a nebolo právoplatne skončené, lebo obidvaja podali odvolanie voči rozsudku vydanému vo veci. Podala návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, ktorému tunajší súd rozsudkom z 9.5.2011, sp.zn. XXC XX/ XXXX, vyhovel. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.6.2011. Vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktorá bola uložená rozsudkom z 5.1.2011, sp.zn. XP XXX/XXXX, plnil otec pravidelne. Sama nepoberala v rozhodnej dobe žiadnu sociálnu dávku. Dávka v hmotnej núdzi vo výške 100 € jej bola
vyplatená za jeden mesiac, ktorú dobrovoľne vrátila, lebo vyživovacia povinnosť otca presahovala stanovený limit na jej priznanie.
Odporca naďalej s návrhom nesúhlasil a nechcel na manželskom výživnom prispieť navrhovateľke žiadnou finančnou čiastkou. Počítač ostal uňho v Davidove, ale deti mohli k nemu chodiť a užívať ho. Potvrdil však, že internet platila matka, a keď sa odsťahovala, zrušila ho. V písomnom podaní doručenom do spisu 16.3.2012 upozornil na zmenu pomerov na strane navrhovateľky, ktorá sa zamestnala a mala príjem zo zamestnania. Návrh považoval za nedôvodný a účelový, lebo bol podaný v čase faktického rozpadu manželstva a manželia boli v rozvodovom konaní. Účelový bol z dôvodu, aby jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi. Nijakým spôsobom nepreukázala opodstatnenosť výšky požadovaného výživného a svoje výdavky a náklady na základné potreby. Dedením nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorú neskôr predala a neoznámila mu, akú sumu peňažných prostriedkov takto získala, ani ako s nimi naložila. Toto správanie považoval za zámerné s cieľom, aby sa nemusela podieľať na úhrade potrieb v spoločnej domácnosti. Nevylúčil, že ešte aj v súčasnosti mala majetok z tohto vlastníctva, ktorý jej mohol slúžiť na zabezpečovanie potrieb. Svoje finančné pomery preukázal daňovým priznaním za rok 2011. Dcéram poskytoval výživné vo výške 180 € mesačne, splácal úver na rekonštrukciu domu po 129,26 € mesačne, životné poistenie 66,42 € štvrťročne, poistenie domácnosti 25,89 € ročne a poistné za rodinný dom vo výške 28,81 € ročne. Zo zvyšnej sumy hradil svoje bežné potreby, a to oblečenie, stravovanie, cestovné, hygienické potreby a náklady v domácnosti. Mesačné inkaso predstavovalo 186,94 € za elektrinu, plyn, rozhlas + TV. Hoci žil s rodičmi v spoločnej domácnosti, boli vo vysokom veku a ich príjem z dôchodku, vzhľadom na potreby zodpovedajúce ich zdravotnému stavu a veku bol nedostatočný. Spoločne poberali starobný dôchodok vo výške 261,30 €, z ktorého museli hradiť všetky svoje základné potreby, vrátane liekov. Keďže jeho príjem v roku 2011 klesol, rodičia mu museli prispievať na úhradu inkasa 70 € mesačne. Z uvedeného dôvodu nebolo v jeho schopnostiach poskytovať navrhovateľke žiadne manželské výživné. Pripojil potvrdenie o poberaní starobného dôchodku otcom vo výške 242,30 € a dôchodku manželky matkou vo výške 19 € mesačne.
Pripojil aj ďalšie listinné dôkazy, ktorými preukazoval mesačné výdavky, vrátane daňového priznania za rok 2011, z ktorého súd zistil, že jeho príjem zo živnosti predstavoval 8.963,71 € a výdavky 5.261,51 €.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine ( zák. č. 36/05 Z.z.), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa §75 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení zákona o rodine súd uložil odporcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľke manželské výživné za obdobie od podania návrhu do doby, kým sa zamestnala a získala vlastný zdroj príjmu. Dôvodom pre také rozhodnutie bola skutočnosť, že navrhovateľka neodišla zo spoločnej domácnosti bez toho, aby nebola na takú možnosť odporcu dlhšiu dobu upozorňovala. Svoj odchod odôvodnila stratou dôvery voči manželovi, ktorému viackrát odpustila nedôvodné nakladanie s finančnými prostriedkami. Vedel, že mali dlh na dodávke plynu za predchádzajúce vyúčtovacie obdobie, pričom nakladal s voľnými finančnými prostriedkami bez jej vedomia. Očakávala ústretový krok od manžela, ospravedlnenie za také konanie na úkor rodiny, čo sa nestalo. Toto jeho správanie ju utvrdilo v presvedčení, že konala správne, keď zo spoločnej domácnosti odišla. Išlo o situáciu pre ňu už neznesiteľnú, kedy sa pozornosti a slovného uznania od manžela nedočkala. Požiadala o pozastavenie výplaty sociálnej dávky, ktorú dovtedy poberala za opatrovanie svokrovcov a z ostatnej dávky im nechala 200 € na úhradu nedoplatku z ročného vyúčtovania za dodávku plynu, aby nemala žiadne záväzky k rodine, s ktorou v jednej domácnosti žila. Keďže nemala vlastný zdroj príjmu, musela vyriešiť životnú situáciu zákonným spôsobom, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o rodine.
Pokiaľ išlo o užívanie osobného počítača, matka s deťmi odišla bývať do obce R., ktorá je vzdialená od obce W., kde žil otec. Deti pri plnení bežných školských povinnosti nemohli z časového dôvodu využívať počítať, ktorý ostal u otca. Jeho pripojenie na internet matka pri odchode zrušila, preto bola účelnejšia kúpa nového osobného počítača a pripojenie na internet v mieste ich terajšieho bydliska.
Navrhovateľka rovnako ako otec mala vyživovaciu povinnosť voči dcéram, ktorú musela plniť, lebo potrebovali oblečenie, stravu, fin. prostriedky na cestovanie do školy, na úhradu nákladov spojených so školskou dochádzkou i na ostatné osobné potreby, ktoré v prvotnom období neboli výživným do rozhodnutia v konaní XP XXX/XXXX hradené otcom. Sama nemala vlastné finančné prostriedky, aby mohla zabezpečiť potreby deti i svoje vlastné, preto vyživovacia povinnosť odporcu bola namieste. Za obdobie, keď sa zamestnala a mala vlastný zdroj príjmu výživné nežiadala. Pokiaľ otec uznal, že jeho vyživovacia povinnosť k deťom po 60 € mesačne na každé z nich bola primeraná, jeho vyživovacia povinnosť voči manželke vo výška 50% z tejto sumy je tiež primeraná.
Súd pri rozhodovaní prihliadal na zárobkové možnosti a schopnosti odporcu v rozhodnom období. Jeho povinnosťou bolo rodinu finančne zabezpečiť tak, aby jej základné potreby boli uspokojené a urobiť všetko pre to, aby sa manželské spolužitie obnovilo, a to aj za pomoci psychológa, lebo navrhovateľka jednoznačne obnovenie manželského spolužitia nevylúčila. Čakala na ústretový krok manžela. Odporca nevysvetlil na aký účel použil finančné prostriedky vo výške 330 €, ktorých použitie bez vedomia navrhovateľky malo za následok jej odchod zo spoločnej domácnosti. Táto suma mala svoje určenie a odporca ho bez dohody s manželkou zmenil. Svojím konaním privodil rodine finančné riziko, že dlh za odber plynu nebude z čoho vyrovnať. Finančné hospodárenie v domácnosti bolo vzhľadom na jej príjem prísne účelové. Toto konanie zavŕšilo stratu dôvery medzi manželmi. Odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti nebol v rozpore s dobrými mravmi, lebo jej konanie bolo reakciou na neadekvátne
správanie manžela, s ktorým nesúhlasila a upozorňovala ho na pre ňu neznesiteľnú situáciu. Namiesto urovnania vzťahu, podal návrh na rozvod manželstva. Dôvodnosť tvrdenia o predaji zdedeného majetku navrhovateľkou v rozhodnom období nepreukázal.
Súd zobral do úvahy i povinnosť rodičov odporcu podieľať sa na nákladoch domácnosti, v ktorej žili, bez ohľadu na skutočnosť, že rodinný dom s pozemkom synovi darovali. Táto skutočnosť vyplýva z U. Č.. XX G..Ú.. W.. Mali vlastný príjem vo forme starobného dôchodku.
Navrhovateľka zobrala návrh za obdobie od 2.6.2011 do budúcna späť, preto za súhlasu odporcu súd v tej časti konanie zastavil podľa §96 ods. 1, 3 Obč. súd. por. (zák. č. 99/1963 Zb., v znení neskorších právnych predpisov; Občiansky súdny poriadok).
O trovách konania rozhodol súd podľa §142 ods. 3 Obč. súd. por. (zák. č. 99/1963 Zb., v znení neskorších právnych predpisov; Občiansky súdny poriadok), ale účastníci si trovy priznať nežiadali. Výška výživného závisela od úvahy súdu.
Vo vzťahu k zastavujúcemu výroku rozhodol súd o trovách konania podľa §146 ods. 2 veta prvá citovaného zákona. Čiastočné späťvzatie žalobného návrhu malo za následok procesnú situáciu, že súd konanie čiastočne zastavil. Odporcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania, ale priznať si ich nežiadal.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Prešove, podaním na tunajšom súde.
Odvolanie musí obsahovať údaj, v akom rozsahu sa rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( §205 Obč. súd. por.).