Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2P-82-2011.pdf
PDF · 121.62 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BR-2P/82/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti G., S., nar. XX.X.XXXX a S., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. K. S. XX, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom AK Brezno, ČSA 18 a S. G., nar. XX.X.XXXX, S. K. S. XXX, o návrhu matky na zmenu výchovného prostredia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti ako aj návrh matky na určenie striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletým deťom z a m i e t a .
II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/65/2010-175 zo dňa 21.7.2011 vo výroku o výživnom tak, že matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí k rukám otca n e u r č u j e .
III. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/65/2010-175 zo dňa 21.7.2011 vo výroku o úprave styku tak, že matka je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi nasledovne:
Matka je oprávnená sa s maloletými deťmi stýkať
- v párnom kalendárnom týždni od nedele do 17:00hod do utorka do 17:00hod a od štvrtku od 17:00hod do nedele do 17:00hod a
- v nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 17:00hod do štvrtku do 17:00hod a
- počas letných školských prázdnin od 1.8. od 17:00hod do 31.8. do 17:00hod a
- počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 17:00hod do nedele do 17:00hod a
- počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 17:00hod do 26.12. do 17:00hod a počas novoročných sviatkov každý párny kalendárny rok od 26.12. 17:00hod do 2.1. do 17:00hod a
- počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtku od 17:00hod do pondelka do 17:00hod
s tým, že otec je povinný maloleté deti na styk s matkou riadne pripraviť a v určenom čase ich matke v mieste svojho bydliska odovzdať a matka je povinná maloleté deti otcovi po zrealizovanom styku odovzdať v mieste svojho bydliska.
IV. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/65/2010-175 zo dňa 21.7.2011 vo výroku o výchovnom opatrení a u k l a d á maloletým deťom a ich rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne v trvaní 24 kalendárnych mesiacov
odôvodnenie:
Matka maloletých detí návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2011 žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Brezne, č.k. 2P/65/2010-175 tak, že zmení výchovné prostredie a zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviaže povinnosťou prispievať na výživu maloletej S. výživným vo výške 100 Eur mesačne a na výživu maloletého S. výživným vo výške 85 Eur mesačne a upraví styk otca s maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodovania súdu došlo k podstatnej zmene pomerov, odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia. Podľa tvrdenia matky výchova a starostlivosť o maloleté deti u otca nie je náležite zabezpečená. Deti, ktoré sú u otca, sú každý deň samé, po návrate otca z roboty otec maloleté deti zoberie k svojim rodičom na S. K. S. a večer chodia naspäť do G.. Popri svojom zamestnaní si otec privyrába; maloleté deti sa ale zväčša pripravujú na vyučovanie samé, trávia čas samé alebo pod dohľadom starých rodičov. Maloleté deti nemajú pocit domova, nevedia sa zorientovať kde je ich domov a ustavičným sťahovaním z G. do S. K. S. psychicky trpia. Matka maloletých detí býva v dome svojich rodičov v S. K. S., kde majú maloleté deti vytvorené vhodné podmienky na ich zdravý vývoj. Deti chcú bývať s matkou. Matka v návrhu popísala niektoré konkrétne konfliktné situácie s otcom maloletých detí, prejavenú vôľu maloletých detí. Uviedla, že otec maloletých detí matke psychicky ubližuje, keď zakazuje maloletým deťom telefonovať matke na mobil a stýkať sa s maloletými deťmi mimo súdom určených dní. Otec matku týra, keď matke uvádza, že sa maloletých detí vzdala a nemá nárok maloleté deti vidieť mimo súdom určený čas. Uvedené nie je pravdou, nakoľko matka bola v čase posledného rozhodovania súdu bezradná, v neriešiteľnej a komplikovanej situácii. Navrhovateľka podľa vlastného vyjadrenia sa v čase manželstva a po rozvode manželstva o maloleté deti riadne starala, neodchádzala nikam z domu aby opúšťala svoje deti, nefajčí, nepije a je pripravená prevziať zodpovednosť za výchovu maloletých detí. Matka nemá protichodné správanie a plne si uvedomuje povinnosti rodiča.
Otec maloletých detí sa k návrhu napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania zo dňa 17.2.2012 navrhol zvážiť prípadnú zmenu výchovného prostredia, prípadne rozšíriť styk matky s maloletými deťmi v čo najširšom rozsahu. Poukázal na to, že nie je vylúčené, že v prípade zmeny výchovného prostredia nadobudnú konflikty medzi rodičmi väčšiu intenzitu, čo môže mať negatívny dopad na prežívanie a správanie maloletých detí. Kolízny opatrovník zdôraznil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých; deti však matku vnímajú pozitívnejšie a túžia s ňou tráviť viac času. Rovnako majú ale pozitívny vzťah k otcovi, avšak maloletá S. nedokáže s ním riešiť pre ňu v súčasnej dobe dôležité problémy. S rodinou pracuje psychológ oddelenie SPOD a SK dlhodobo; aj napriek vynaloženému úsiliu a snahe priviesť rodičov maloletých detí aspoň k nejakej dohode a zlepšení komunikácie sa nedarí túto úlohu zvládnuť. Spoločné stretnutia rodičov vždy vyústia do verbálnych útokov, ktoré situáciu neriešia. Pre otca maloletých detí je prvoradé zabezpečiť deťom naplnenie základných potrieb, zaviedol do fungovania domácnosti pravidlá, ktoré žiada dodržiavať. Aj u matky maloletých detí bola zaznamenaná zmena v správaní, nekontaktuje oddelenie SPOD a SK s takou intenzitou ako v minulosti, negatívne prežíva fakt, že je s maloletými deťmi málo. Z vykonaného pohovoru s deťmi je zrejmé, že maloletá S. chce ísť k matke, maloletý S. sa nevyjadril. Podľa pripojenej správy z poradensko- psychologického procesu nie je situácia v rodine, najmä medzi rodičmi maloletých detí priaznivá, pretrvávajú konflikty, ktoré často nemajú reálny základ a sú vyvrcholením nahromadených negatívnych citov z predchádzajúcich udalostí. Z psychologického hľadiska by bolo vhodné rozšíriť kontakt s matky s maloletými deťmi, čo by istým spôsobom mohlo predstavovať aj pomoc pre otca maloletých detí, ktorý je pracovne vyťažený a nemá čas sa venovať deťom do takej miery, ako si deti aktuálne vyžadujú. Otec možnosť dohody ohľadne možnosti matky stretávať sa s maloletými deťmi aj mimo súdom určených dní odmietol. Referát poradensko-psychologických služieb naďalej pokračuje v realizácii výchovného opatrenia, zameranie práce v aktuálnom období smeruje na rozvoj vzťahu medzi otcom a maloletou dcérou a "odborným sprevádzaním" rodiny pri riešení ich konfliktov.
Súd vo veci samej vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 21.2.2012, 22.2.2012 a 13.3.2012, vykonal výsluch rodičov maloletých detí ako aj výsluch maloletej S., oboznámil listiny obsiahnuté v súdnom spise a opatrovníckom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Na pojednávaní dňa 21.2.2012 rodičia maloletých detí odmietli uzavrieť rodičovskú dohodu vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletým deťom, túto odmietol otec, pričom matka mala záujem uzavrieť rodičovskú dohodu v zhode s návrhom.
Právna zástupkyňa matky na podanom návrhu zotrvala, pričom návrh odôvodnila tým, že obe maloleté deti sa vyjadrujú tak, že chcú ísť naspäť k matke a majú k nej pozitívny vzťah. Je v záujme maloletých detí, aby vyrastali v takom prostredí, v ktorom sa cítia byť šťastné, od zverenia maloletých detí otcovi sa zmenilo ich správanie, sú uzavreté, málo komunikujú, otec maloletých sa ich snaží ovplyvňovať proti matke, zakazuje sa maloletým deťom stýkať s matkou mimo súdom určeného styku, matku napáda, čo má negatívny vplyv na výchovu detí.
Matka na pojednávaní zdôraznila, že jej situácia sa zlepšila po sociálnej aj zdravotnej stránke. V minulosti žiadala striedavú starostlivosť z dôvodu, že sú obaja rodičia a chcela si zlepšiť svoju situáciu. Rozhodnutie ktoré spravila bolo zlé pre maloleté deti a súčasný návrh je už v záujme maloletých detí a deti sa chcú ku nej vrátiť domov. Zmeny výchovného prostredia sa domáha predovšetkým pre dobro maloletých detí, ony sa necítia u otca ako doma, nerozumie im, zakazuje im stretávať sa s ňou, zakazuje im s ňou telefonovať, vyhráža sa dcére keď s ňou chce telefonovať. Pokiaľ v minulosti žiadala striedavú starostlivosť, chcela to tak, aby sa s otcom maloletých detí v byte striedali a deti by ostávali v tom istom byte. Súhlasila so zverením maloletých detí do starostlivosti otca z dôvodu, že bola v zlej sociálnej a finančnej situácii, nebolo jednoduché zabezpečiť potreby dvoch maloletých detí, nemá za to, že otca takýmto spôsobom využila. V minulosti deťom povedala o striedavej starostlivosti, mal. S. sa nevyjadril, dcéra nadšená nebola ale vysvetlila jej, v akej sú situácii; povedala jej, že s otcom sa tak dohodli. Dohodla sa aj s dcérou, že keď sa jej situácia zlepší, že sa vráti späť; dcéra jej povedala, že dúfa, že u otca dlho nebude a že sa chce vrátiť späť. Matka má za to, že otec maloletých detí, v čase keď boli zverené jej, ju psychicky trápi, vyčítal jej, že deti sú špinavé, že deti majú ekzém, že sa o nich nestará. Pod vplyvom takéhoto psychického nátlaku žiadala o striedavú starostlivosť. Momentálne je zamestnaná na dohodu v Banskej Bystrici u spoločnosti GUFERO ako skladníčka, mala by prejsť do trvalého pracovného pomeru, miesto výkonu práce je v Banskej Bystrici s pracovnou dobou od 7:30hod do 16:00hod. Býva v spoločnej domácnosti u svojich rodičov, má pre seba a maloleté deti k dispozícii jednu izbu. Jej zdravotný stav je dobrý, žiadnu ambulanciu nenavštevuje pravidelne, bola u neurologičky a užíva Neurol, každý druhý až tretí deň vtedy, keď má pocit nejakého vypätia. K psychologičke chodí len na ÚPSVaR v Brezne.
Otec nesúhlasil s tvrdením, že má zlý vplyv na vývoj detí, deti sú u neho spokojné, sú vyrovnané. Nevidí dôvod na zmenu výchovného prostredia. Súhlasil by s rozšírením styku za predpokladu, že s matkou maloletých budú vychádzať ako normálni ľudia, nebudú sa osočovať a nebudú na seba volať políciu a takýmto spôsobom veci riešiť. Matke ohľadne styku s deťmi vyhovel aj nad rámec súdom určených dní, maloletý S. vtedy naučený nebol a inokedy, cez Vianoce, sa matka maloletých s maloletými deťmi odmietla stretnúť. Otec popísal starostlivosť o maloleté deti, že s týmito má dohodu, že najprv je učenie a až potom zábava. Maloleté deti sa postupne aklimatizujú v jeho prostredí, vzájomne aj s otcom si hľadajú priestor. Vie, že matka obom chýba a maloletá S. to znáša ťažko, chce im však vytvoriť všetky podmienky na to, aby sa v byte cítili príjemne, finančná situácia mu nedovoľuje aby naraz zabezpečil všetky potreby. Byt je však v potrebnom rozsahu zariadený, deti majú všetko čo potrebujú aby mohli žiť ako normálne deti, nie je žiadny problém že by deti mali zlé podmienky pre rast a ďalší vývoj. Pri predošlej zmene výchovného prostredia ho deti čakali presne v deň ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, s troma taškami + školské veci, všetky potrebné osobné veci musel zakúpiť spolu so zakúpením zariadenia bytu. Musel si zariadiť systém a dohodu s deťmi, že sa o nich bude starať a budú mať pripravené ráno raňajky, čaj a zbalenú desiatu a že deti ho budú čakať, keď sa o druhej poobede vráti a budú sa spoločne podieľať na ďalšom chode domácnosti - hra, zábava a školské povinnosti tak, aby bola spokojnosť ako zo strany rodiča, tak aj zo strany školy. Matka maloletých mu neustále posiela SMS správy, že deti sú zanedbané, že sa o nich nestará, že sa túlajú samé. Maloletá S. nemá potrebu sa mu zdôveriť, ženské problémy s ním nerieši; potrebuje sa zveriť matke ako žene. Rozdiely medzi deťmi robí nie citového charakteru,
ale z dôvodu rozdielu veku maloletých detí, potreby maloletého S. sú iné, ako maloletej S.. S. potrebuje kredit na telefón, S. nejakú hračku. Citovo ich nerozdeľuje, snaží sa ich pritúliť, pohladiť a porozprávať sa, S. nemá potrebu sa mu zverovať o citových problémoch. Doba piatich mesiacov, čo sú maloleté deti u neho, nie je podľa názoru otca dostatočná, sú tam rezervy, hľadajú späť prerušený citový vzťah. S. to znáša lepšie, S. to tak nevníma. S. sa mala vyjadriť, že s ním nie je zle, ale matka jej chýba. Z ľudského hľadiska chcel, aby sa deti stretávali s matkou aj nad rámec súdom určeného styku, ale v rámci normálnych medziľudských vzťahov. Tak to ale "nefunguje, je tam nonstop ohováranie, polícia, sociálka a daňové". Otec je zamestnaný v Železiarňach Podbrezová a.s. a zároveň na dohodu u Obce Mýto pod Ďumbierom.
Maloletá S. na pojednávaní uviedla, že ona chce byť pri matke, s otcom nebola tri roky, bola donútená, aby bola pri ňom, nepáčilo sa jej to. Pri matke má lepšie prostredie ako pri otcovi a s otcom si tak dobre nerozumie. Matka ju úplne ináč vychovávala, otec sa zmenil, na viacerých veciach sa s ním nemôže dohodnúť, zoberie jej mobilný telefón, keď donesie zlú známku, ako by to bolo niečo, že dostala zlú známku. Matka, keď niečo nevedela, tak sa s ňou učila, otec sa s ňou neučí, len kontroluje úlohy. Nestalo sa, že by jej otec vynadal, on len "hučí", on tak rozpráva. Maloletá vyjadrila názor, že ona potrebuje viac matku ako otca, mama jej chýba, s ňou má iný každodenný život, ako s otcom. Maloletá si myslí, že k jej (ich) zvereniu otcovi došlo z dôvodu, že sa rodičia nevedeli dohodnúť, vie, že matka chcela striedavú starostlivosť, ktorá by vyhovovala aj maloletej. Mama a psychologička jej o tom rozprávali, chcela by byť pri mame a s otcom by sa stretávala cez víkendy. Maloletá sa musí u otca starať aj o maloletého brata, musí ho vyprevádzať, on ju poslúchať nechce, otec brata rozmaznáva. Otec sa o nich oboch postará, ale byt nie je nejako veľmi zariadený; od ich nasťahovania sa sa v byte nič nezmenilo. U otca je o ňu a maloletého brata postarané, aj pokiaľ ide o jedlo. Otec ju kontroluje, keď chodí von, je v tom prísny. Vie o tom, že po ich zverení otcovi tohto opustila priateľka, nemá ju rada a ani jej syna. Maloletá tiež uviedla, že ona vyrastala na dedine, nikdy sa jej nepáčilo bývať v byte, od malička vyrastala v dome, mali vlastný dvor. Otec nie je zlý, mama s ňou však trávi viac času, s ňou má veľa spoločného. Otca zaujímajú iné veci, má iné povinnosti, netrávi s nimi (s ňou) toľko času ako matka. Otec vie, že maloletá chce byť s matkou.
Rodičia maloletých detí na odročenom pojednávaní de facto uzavreli dohodu ohľadne rozšírenia styku matky s maloletými deťmi; otec mal námietku, aby maloleté deti boli v jeho výlučnej starostlivosti s tým, že maloleté deti by boli s každým z rodičov rovnaký čas; otec so striedavou starostlivosťou nesúhlasil. Matka maloletých detí pre prípad, že by maloleté deti neboli zverené do striedavej starostlivosti, žiadala maloleté deti zveriť do jej výlučnej osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník po vykonaní dôkazov súhlasil s dohodou rodičov ohľadne rozšírenia styku, navrhol však ponechať maloleté deti v starostlivosti otca. Navrhol namiesto doposiaľ uloženého výchovného opatrenia, spočívajúceho v odbornom poradenstve, rozhodnúť o povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu.
Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/361/2009-50 zo dňa 19.1.2010 boli maloleté deti na čas do rozvodu zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na ich výživu výživným. Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 2C/124/2009-33 zo dňa 14.1.2010, maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške 100 Eur na mal. S. a 85 Eur na mal. S.; bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Návrh matky na nariadenie striedavej starostlivosti nad výchovou maloletých detí bol rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/65/2010-175 zo dňa 21.7.2011 zamietnutý, došlo k zmene výchovného prostredia, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na maloleté dieťa, došlo k úprave styku a bolo uložené výchovné opatrenie v povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 13.9.2011.
Podľa správy ÚPSVaR v Brezne zo dňa 18.1.2012 matka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi od 1.10.2011 vo výške 62,50 Eur. Prebieha správne konanie vo veci vyradenia z evidencie (podľa správy z 2.2.2012). Matka v súčasnosti pracuje na Dohodu o vykonaní práce, uzavretú s obchodnou spoločnosťou
GUFERO BB s.r.o., Banská Bystrica, jej príjem v mesiaci január 2012 predstavoval sumu 71,45 Eur a v mesiaci február 2012 sumu 68,04 Eur.
Otec maloletých od 6.7.2011 je zamestnancom Železiarní Podbrezová a.s. s výškou priemerného čistého mesačného príjmu 479,88 Eur; za obdobie od 12/2011 do 2/2012 zarobil 532,85 Eur. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa svoju prácu vykonáva dobre, do zamestnania nastupuje načas, bez neospravedlnenej absencie a bez známok požitia alkoholických nápojov, disciplinárne riešený nebol. Je komunikatívny, agresívne sklony sa počas pracovnej doby u neho neprejavili, k nadriadeným a spolupracovníkom sa správa zdvorilo. Na dohodu vykonáva práce v prospech Obce Mýto pod Ďumbierom, v mesiaci január 2012 mal príjem 265,28 Eur a v mesiaci február 2012 vo výške 196,43 Eur
Mal. S. G. je žiačkou ôsmeho ročníka Základnej školy, jej správanie je primerané a nekonfliktné, okruh jej kamarátov s kolektíve sa zužuje na 1-2, dosahuje priemerné až podpriemerné vzdelávacie výsledky. V prvom polroku má okrem ospravedlnených absencií aj jednu neospravedlnenú, zmeny v správaní neboli zaznamenané. Rodičovského združenia sa zúčastnili obaja rodičia a to každý iného termínu. Z porovnania školských výsledkov v siedmom a ôsmom ročníku vyplýva, že nedošlo k zhoršeniu prospechu.
Mal. S. G. je ako žiak tichej a citlivej povahy, priateľský a v kolektíve obľúbený, dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Domáce úlohy má svedomite vypracované, učebné pomôcky udržiava v poriadku a do školy ich nosí pravidelne. Vždy je slušne a čisto oblečený; spolupráca s rodičmi je dobrá.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods.1-4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine, Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na strane účastníkov konania a ani na strane maloletých detí nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by rozhodnutie súdu o zmene výchovného prostredia odôvodňovalo a zároveň súčasné zverenie maloletých detí do starostlivosti otca nemá na maloleté deti tak nepriaznivý vplyv, na základe ktorého by vyvstala potreba zmeny výchovného prostredia.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov maloletých detí, súd naopak na strane otca konštatuje naplnenie predpokladov, na základe ktorých došlo v minulosti k zvereniu maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti najmä v tom, že tento je ochotný prispôsobiť svoj život potrebám a požiadavkám maloletých detí. Je potrebné zdôrazniť, že otec po zverení maloletých do jeho osobnej starostlivosti zmenil svoje osobné pomery v osobnom, pracovnom živote, prispôsobil zmenenej situácii svoje bytové pomery a to všetko v súlade so záujmami maloletých detí. Otec ukončil svoj vzťah s priateľkou, ktorej vzťah s maloletou nebol ideálny, a ktorého ukončenie v rámci posledného rozhodovania predpokladal. Otec je zamestnaný, v záujme zabezpečenia potrieb maloletých detí okrem hlavného pracovného pomeru vykonáva práce aj na základe dohody o vykonaní práce; po poslednej zmene výchovného prostredia prenajal dvojizbový byt, v ktorom býva s maloletými deťmi. Otec zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté detí, o maloleté deti je v domácnosti otca riadne postarané, otec zabezpečuje ich riadnu výživu a výchovu a maloleté deti vedie a kontroluje pri plnení ich školských povinností. Uvádzané skutočnosti sú zmenou pomerov na strane otca, avšak tieto jednotlivo ako aj v svojom súhrne majú pozitívny charakter a nemôžu byť vykladané na ťarchu otca. Ani skoré odchody otca do práce nespôsobujú výrazné problémy, prípadne také, ktoré by odôvodňovali zmenu výchovného prostredia; v konaní je preukázané, že otec ešte pred svojim odchodom do práce maloleté deti do školy vychystá a pripraví im stravu. Súd je toho názoru, že na ťarchu otca nemôže byť ani skutočnosť, že maloletá S. v rámci ranného odchodu do školy vypomáha pri starostlivosti o maloletého S., starostlivosť o maloletého súrodenca a takáto pomoc otcovi nepochybne vedie k vybudovaniu zvýšenej miery zodpovednosti u maloletej, ktorá s prihliadnutím na jej vek jej môže byť len na prospech.
Nastáva zmena pomerov aj na strane matky maloletých detí, a to v tom, že táto sa odsťahovala z obecného bytu v Q. S. K. S. a žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, kde má, prípadne aj s maloletými deťmi k dispozícii jednu izbu. Na strane matky maloletých detí došlo k zmene pomerov aj v tom, že v súčasnosti pracuje na dohodu o vykonaní práce, avšak s nepomerne nižším príjmom ako je to u otca. Podľa záverov z poradensko-psychologického procesu došlo na strane matky k zmene pomerov aj v tom, že nastala zmena v jej správaní; v jej zmýšľaní sa objavujú aj racionálne prvky oproti predchádzajúcim, plne emocionálnym, obranným mechanizmom, aj keď mnohé situácie rieši impulzívnym a často nevhodným spôsobom. Takáto zmena pomerov na strane matky, akokoľvek z časti pozitívna nie je dostatočná pre zmenu výchovného prostredia. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v minulosti k zmene výchovného prostredia došlo na základe súdneho konania iniciovaného matkou, kedy táto sa domáhala len a výlučne rozhodnutia o striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletým deťom a pre prípad, že striedavá starostlivosť nebude určená, súhlasila so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. V konaní matka zároveň uviedla, že minulá zmena pomerov na jej strane bola motivovaná sociálnoekonomickými motívmi, z čoho možno vyvodiť, že náležitú starostlivosť o maloleté deti nedokázala zabezpečovať. Súčasná zmena pomerov na strane matky vyplývajúca z dohody o vykonaní práce, spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi vyvoláva závery o tom, že matka maloletých detí je naďalej v situácii obdobnej tej, za ktorej súhlasila so zverením detí do starostlivosti otca.
Výchovné prostredie u otca podľa názoru súdu rovnako nemá na maloleté deti tak nepriaznivý vplyv, na základe ktorého by bolo potrebné meniť výchovné prostredie u maloletých detí. Opakovane je potrebné zdôrazniť, že u otca je o maloleté deti náležitým spôsobom postarané. Predošlá zmena výchovného prostredia, mimochodom vyvolaná matkou z vyššie uvedených dôvodov, môže mať aj negatívne následky, ktoré však už matka mohla a mala predpokladať a možnosti takýchto následkov sa mala vyhýbať. Vysvetlenia súčasnej situácie, ponúkané otcom, sa javia logické a pochopiteľné, od zmeny
výchovného prostredia prešlo len niekoľko mesiacov a v niektorých oblastiach si cestu k maloletým deťom, najmä k maloletej S. len hľadá. Je samozrejmé, že v niektorých oblastiach maloletým deťom matku nahradiť nemôže (tak ako matka deťom sama otca nenahradí); táto skutočnosť s prihliadnutím na to, že dochádza k rozšíreniu styku matky s maloletými deťmi dôvodom pre zmenu výchovného prostredia nie je.
V konaní naďalej pretrváva a zvýrazňuje sa záver, konštatovaný znalkyňou v rámci znaleckého dokazovania vykonaného v konaní 2P/65/2011, podľa ktorého deštruktívny spôsob komunikácie rodičov maloletých detí značne poškodzuje zdravý vývin maloletých detí. V danom konkrétnom prípade sú osobnostné predpoklady rodičov pre starostlivosť o maloleté deti porovnateľné, u matky prevláda emocionálny spôsob výchovy; otec je viac racionálny a systematický. Vo vzťahu k maloletým deťom sa obaja z rodičov nejavia negatívne, k deštruktívnym postupom dochádza u oboch v rámci ich vzájomnej interakcie. Naďalej nemožno konštatovať inak, že obaja rodičia zvýrazňujú svoje vlastné záujmy, v rámci ich trvajúceho konfliktu záujmy maloletých detí ustupujú do pozadia, čo bolo v minulosti zvýraznené u matky nekompromisným dožadovaním sa striedavej starostlivosti a v súčasnosti u otca neumožňovaním stretnutí detí s matkou mimo súdom určených termínov, aj keď takýto postup odporučil aj psychológ ÚPSVaR v rámci poskytovaného poradenstva. Rodičov k vzájomnej komunikácii neprimäla ani znalkyňou konštatovaná možnosť odobratia maloletých detí a ani jej konštatovanie o tom, že pokiaľ konflikty medzi nimi neustanú, možnosť ústavnej starostlivosti sa stane akútnou.
Aj keď maloletá vyslovila svoj záujem byť zverená do starostlivosti matky, súd o zmene výchovného prostredia nerozhodol, prejavené potreby a túžby maloletej budú podľa názoru súdu dostatočne kompenzované rozšírením styku maloletých detí s matkou, ku ktorému zároveň dochádza. Nemožno opomenúť, že maloletá nielen v tomto konaní kopíruje názory matky, keď v minulosti sa vyjadrovala súhlasne k možnosti striedavej starostlivosti, o to viac, pokiaľ podľa vyjadrenia matky táto s ňou mala byť o dočasnosti striedavej starostlivosti dohodnutú. S prihliadnutím na vyjadrenia maloletej a správy kolízneho opatrovníka súd nepovažoval za nevyhnutné maloletého S., s prihliadnutím na jeho vek a konštatovania kolízneho opatrovníka v podanej správe. Aj u maloletého S. možno prakticky s istotou konštatovať potrebu častejšieho stretávania sa s matkou.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že návrh matky na zmenu výchovného prostredia zamietol. V konaní neboli preukázané také zmeny pomerov, prípadne také následky starostlivosti otca o maloleté deti, ktoré by rozhodnutie o zmene výchovného prostredia odôvodňovali. Určenie striedavej starostlivosti, najmä z dôvodu pretrvávajúcich konfliktov rodičov, je v danom prípade nevhodné, čo v minulosti konštatovala aj znalkyňa K.. I. N. v konaní 2P/65/2010, od podania znaleckého posudku nedošlo k pozitívnemu vývoju vzťahov medzi rodičmi, pre ktorý by závery znalkyne mali stratiť svoju opodstatnenosť. Pokiaľ súd nevyslúchol navrhnutých a predvolaných svedkov (zamestnanci školy, prípadne psychologička ÚPSVaR), účastníci, ktorí ich vypočutie pôvodne navrhovali, na tomto návrhu netrvali. Súd rovnako konštatuje, že rodičia maloletých tým, že sa dohodli o styku rodičov s maloletými, potvrdili, že vzájomne rešpektujú a akceptujú spôsob výchovy detí tým-ktorým rodičom. V odlišnom prípade by akceptovanie rodičmi navrhovanej úpravy styku bolo celkom zrejme nimi samými znemožnené.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o výživnom, súd prihliadol na skutočnosť, že dochádza k rozšíreniu úpravy styku matky s maloletými deťmi. Na základe dohodnutého rozsahu styku matky s maloletými deťmi dochádza k prakticky rovnocennému pobytu maloletých detí v domácnosti otca a to ako počas bežných dní, tak aj počas sviatkov a voľných dní. Za danej situácie v uvedených dňoch bude matka zabezpečovať nielen osobnú starostlivosť o maloleté deti ale rovnako bude zabezpečovať aj ich výživu. Za danej situácie trvanie vyživovacej povinnosti by bolo nespravodlivé, aby matka okrem takéhoto plnenia svojej vyživovacej povinnosti bola povinná plniť výživné k rukám otca maloletých detí.
Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že je potrebná nová úprava styku matky s maloletými, ktorá je preukázaná vyjadreniami maloletej, ako aj oboch rodičov maloletých ako aj záverov poradenskej činnosti prostredníctvom psychologičky ÚPSVaR. Napriek doposiaľ konfliktným vzťahom
rodičov maloletých detí, títo v konaní vymedzili rozsah stretávania sa s maloletými, a táto dohoda je premietnutá do novej úpravy styku, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 37 ods.2 písm.d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Podľa § 37 ods.6 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
S prihliadnutím na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že doposiaľ uložené výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu zamýšľaný účel neplní dostatočne; je namieste uloženie odborného poradenstva, nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú naďalej konfliktné, deštruktívne pôsobia na maloleté deti a pozitívny posun v rámci sociálneho poradenstva nenastal. Z uvedeného dôvodu súd uložil rodičom ako aj maloletým deťom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom zmiernenia vzájomných nepriateľských a deštruktívnych spôsobov, ktoré preukázateľne majú negatívny vplyv na zdravý vývoj maloletých detí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.