Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4S-144-2009.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/144/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, za účasti: Hotelová akadémia, Radničné námestie č. 1, 052 01 Spišská Nová Ves, (predtým Stredná odborná škola) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 322-4767- GC-04/2008 zo dňa 22.10.2008 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 12.6.2008 č. 800-3890235808-GC04/08-1, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 322-4767-GC-04/2008 zo dňa 22.10.2008 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou príslušnému súdu dňa 23.07.2009 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 322-4767-GC-04/2008 zo dňa 22.10.2008, ktorým zamietol odvolanie Strednej odbornej školy, Radničné nám. 1, 052 01 Spišská Nová Ves a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 800-3890235808-GC04/08-1 zo dňa 12.6.2008, ktorým predpísala zamestnávateľovi - Stredná odborná škola (pôvodný názov školy bol do 31.8.2008 Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu), Radničné námestie č. 1, 052 01 Spišská Nová Ves za mesiace november 2004, december 2004, august 2006, september 2006, október 2006 penále v sume 186,23 EUR (5.628,50 Sk) vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo do dňa začatia kontroly.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava preskúmala zákonnosť uvedeného rozhodnutia a podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre) podala proti predmetnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie protest prokurátora. Žalobca má za to, že v tomto prípade došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona. Poukázala na skutočnosť, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že zamestnávateľovi bolo penále predpísané okrem toho, že poistné za mesiace november 2004, december 2004, august 2006, september 2006, október 2006 neodviedol včas, aj preto, že ho neodviedol v správnej sume, keď do vymieravacieho
základu šiestich svojich zamestnancov za mesiace november 2004 a december 2004 nezahrnul náhradu za pracovnú pohotovosť. Uviedla, že takéto konštatovanie však nekorešponduje so zákonnou skutočnosťou, pretože podľa zákona o sociálnom poistení účinného do 31. decembra 2004, bol v zmysle § 138 ods. 1 pojem vymeriavací základ vymedzený okrem iného aj ako náhrada za pohotovosť podľa osobitného predpisu (§ 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.). Ďalej uviedla, že je teda zrejmé, že zo znenia zákonného ustanovenia § 138 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2004 je možné vyvodiť záver, že do vymeriavacieho základu zamestnanca bolo zo zákona vylúčené zahŕňať aj náhradu za pohotovosť podľa iných osobitných predpisov, ako napríklad podľa zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. To, že v súvislosti s náhradou za pohotovosť má ísť o aplikáciu výlučne tohto osobitného predpisu (zákon č. 315/2001 Z. z .) vyplýva z poznámky pod čiarou ako odkazu na právny predpis. Pod odkazom s číslom 75 bolo konkrétne uvedené výlučne ustanovenie § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. (o Hasičskom a záchrannom zbore). Ďalej poukázala na to, že zákonodarca tu v danom prípade nedal možnosť výberu medzi niekoľkými osobitnými právnymi predpismi, ale pri aplikácii zákona v súvislosti s náhradou za pohotovosť odkázal výlučne na vyššie uvedené ustanovenie zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, a preto zamestnávateľ vypočítal a odviedol poistné v správnej výške, keď do vymeriavacieho základu svojich zamestnancov v mesiaci november 2004 a december 2004 náhradu za pracovnú pohotovosť svojich vychovávateľov, poskytnutú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, nezahrnul. Je teda nesporné, že podľa prílohy č. 2 k Legislatívnym pravidlám tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z., ktoré boli schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 18. decembra 1996 č. 519, poznámky pod čiarou k príslušným predpisom nie sú súčasťou právneho predpisu a majú iba informatívnu hodnotu. Uvedené poznámky však slúžia k spresneniu výkladu ustanovenia zákona a použijú sa vtedy, ak ide o nevyhnutnosť prebratia iného zákona. Ak sa odkazuje na konkrétny právny predpis, resp. na jeho jednotlivé ustanovenie, je bezpo- chyby nutné použiť túto právnu normu. V takomto prípade nie je možné použitie ďalších noriem, tak ako je to v prípade uvedenia demonštratívneho výpočtu právnych predpisov, na ktoré sa odkazuje. Ak sa v poznámke pod čiarou uvádza demonštratívny výpočet právnych predpisov, poznámka sa začína slovom „Napríklad" a citácie právnych predpisov sa uvádzajú za sebou, oddeľujú sa čiarkou a bodka sa kladie až na koniec poslednej citácie. Ak sa cituje viacero predpisov, uvádzajú sa v poznámke pod čiarou v chronologickom poradí, pričom skôr prijatý predpis sa cituje ako prvý. Takýto demonštratívny výpočet právnych noriem v prípade náhrady za pohotovosť v danom období nebol daný. Takto koncipovaný odkaz zachytený v poznámke pod čiarou s uvedením iba jediného konkrétneho ustanovenia zákona bez možnosti výberu ostatných osobitných právnych prepisov znamená, že nedáva žalovanému možnosť akejkoľvek úvahy na aplikáciu ostatných právnych predpisov.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 322-4767-GC-04/2008/PP z 27. apríla 2009 podanému protestu prokurátora vyhovené nebolo.
Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 7.9.2009 uviedol, že podľa legislatívno-technických pokynov v prílohe č. 2 K legislatívnym pravidlám poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a vzhľadom na informatívny charakter slúžia k spresneniu výkladu ustanovenia zákona. Poznámka pod čiarou sa použije vždy, ak je preberanie (recepcia) iného zákona nevyhnutné. Ak zákonné ustanovenie upravuje započítanie náhrady za pohotovosť do vymeriavacieho základu podľa osobitného predpisu, relevantným je text zákonného ustanovenia, a nie poznámka pod čiarou, ktorá odkazuje na zákon č. 315/2001 Z. z. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako kompetentného orgánu podľa zákona č. 575/2001 Z.z., v spornom období bola poskytovaná podľa osobitných predpisov náhrada za pracovnú pohotovosť podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhrada za pohotovosť podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe (pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu), podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore (príslušníkovi, ktorý vykonáva služobnú činnosť spojenú s ochranou záujmov štátu) a zákona č. 553/2003 Z. z. (pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení za obdobie brannej pohotovosti štátu), náhrada za
služobnú pohotovosť podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, podľa zákona č. 312/2001 Z. z. a zákona č. 315/2001 Z. z. a príplatok za pohotovosť podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich.
Žalovaný ďalej uviedol, že v stanovisku sa taktiež uvádza, že vzhľadom na to, že vymeriavací základ zamestnanca na účely sociálneho poistenia je príjem definovaný v § 138 ods. 1 zákona, je potrebné do príjmu zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, zahrnúť aj náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu za pohotovosť, náhradu za služobnú pohotovosť a príplatok za pohotovosť. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia uviedol, nadväzujúc na stanovisko ministerstva, že v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 posudzoval určenie vymeriavacieho základu v súlade s týmto právnym názorom. Napriek tomu, že náhrada za pracovnú pohotovosť poskytovaná v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov nie je považovaná za mzdu, je to príjem poskytovaný zamestnancovi v súvislosti s výkonom jeho zamestnania, ktorý podlieha dani z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu náhrada za pracovnú pohotovosť poskytovaná zamestnancom podľa osobitných predpisov bola vymeriavacím základom v zmysle § 138 ods. 1 zákona. Preto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 322-4767- GC-04/2008 zo dňa 22.10.2008, ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 800-3890235808-GC04/08-1 zo dňa 12.6.2008 potvrdil.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava č. 800-3890235808-GC04/08-1 zo dňa 12.6.2008 predpísala zamestnávateľovi - Strednej odbornej školy za mesiace november 2004, december 2004, august 2006, september 2006, október 2006 penále v sume 186,23 EUR (5.628,50 Sk) vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na úrazové poistenie, poistného na ga- rančné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo do dňa začatia kontroly. Súd ďalej zistil z protokolu č. 800-3810015508-AG05/08 o vykonaní kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie, ako aj prehľadu dlžného poistného za kontrolované obdobie, že zamestnávateľ za obdobie september
- december 2004 nezahrnul do vymeriavacieho základu pre odvod poistného na sociálne poistenie za rok 2004 aj náhradu za pohotovosť zamestnancov poskytnutú podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo zo strany zamestnávateľa podané v zákonnej lehote odvolanie, ktoré Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. 322-4767-GC-04/2008 zo dňa 22.10.2008 zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri kontrole odvodu poistného na sociálne poistenie bolo zistené, že zamestnávateľ za mesiace november 2004 a december 2004 vypočítal a zaplatil poistné na sociálne poistenie z nesprávneho vymeriavacieho základu, kedy
doň nezahrnul náhradu za pracovnú pohotovosť svojich zamestnancov. V napadnutom rozhodnutí bolo konštatované, že poistné bolo zamestnávateľovi predpísané v správnej výške, v súlade s právnou úpravou.
Krajská prokuratúra Bratislava podala dňa 10.3.2009 protest prokurátora, sp.zn. Kd 93/09-4, proti rozhodnutiu č. 322-4767-GC-04/2008 zo dňa 22.10.2008 s odôvodnením, že za náhradu za pohotovosť podľa osobitného predpisu bolo potrebné v období do 31. decembra 2004 považovať iba náhradu za pohotovosť v zmysle § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., t.j. služobnú pohotovosť v štátnej službe príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.
O proteste prokurátora bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou - ústredie č. 322-4767-GC-04/2008/PP zo dňa 27. apríla 2009 tak, že protestu prokurátora nebolo vyhovené. Dôvody rozhodnutia sa zhodujú s obsahom vyššie citovaného vyjadrenia k žalobe.
Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2004 vymeriavací základ zamestnanca je
a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb
podľa osobitného predpisu,
b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak
ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,
c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri
prekážkach v práci podľa osobitného predpisu, náhrada mzdy plynúca z neplatného
skončenia pracovného pomeru a náhrada za pohotovosť podľa osobitného predpisu.
Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom, upravujúcim náhradu za pohotovosť, je ustanovenie § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z.
Podľa § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2004 do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie do výšky 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2004 fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2004 fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná
suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd dospel k záveru, že poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu a nemôže normatívnym spôsobom upraviť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka. Význam takejto informácie pre správnu aplikáciu právneho predpisu je treba hodnotiť v kontexte celého predpisu v súvislosti s jeho ostatnými ustanoveniami.
V texte § 138 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom poistení sa používa pojem „náhrada za pohotovosť“ zhodne s textom § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001Z.z., na ktoré odkazuje poznámka č. 75) zákona o sociálnom poistení. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. je náhrada za pohotovosť upravená osobitne, a po priznaní formou rozhodnutia má podľa § 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. len u príslušníkov hasičského a záchranného zboru charakter pravidelnej stálej zložky odmeňovania.
Pod pojmom „náhrada za pohotovosť poskytovaná podľa osobitného predpisu“ možno rozumieť len náhradu za pohotovosť poskytovanú podľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že zákonné ustanovenie v súvislosti s náhradou za pohotovosť neuvádza odkaz v poznámke pod čiarou demonštratívnym výpočtom, ale taxatívne a odkazuje len na jeden osobitný predpis zo skupiny viacerých osobitných predpisov, upravujúcich nároky v súvislosti s pracovnou pohotovosťou. Žalovaný preto nesprávne započítal do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného na sociálne poistenie aj náhradu za pracovnú pohotovosť poskytnutú zamestnávateľom jeho zamestnancom podľa Zákonníka práce.
Stanovisko ministerstva, ktoré bolo prijaté s cieľom zjednotiť výklad § 138 zákona o sociálnom poistení obsahuje právny názor, že do vymeriavacieho základu zamestnanca na účely sociálneho poistenia sa zahrnuje aj náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť a príplatok za pohotovosť. Toto stanovisko, ktoré nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu však obsahuje nesprávny právny názor a nemôže mať rovnaké účinky ako zákon, ak je v rozpore s ním. Žalovaný preto vo svojej rozhodovacej činnosti nebol viazaný nesprávnym právnym názorom uvedeným v stanovisku, ale textom zákona.
Súd považuje za nesprávny extenzívny výklad, ktorý je obsiahnutý v stanovisku ministerstva, lebo s využitím extenzívneho výkladu bola nesprávne interpretovaná „náhrada za pohotovosť podľa osobitného predpisu“ upravená v ustanovení § 138 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, lebo v odseku 2 uvedeného ustanovenia pojem „odmena za pracovnú pohotovosť“ ako širší pojem zahŕňal aj náhradu za pracovnú pohotovosť. Výklad § 138 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré by na jednej strane tú istú zložku zahŕňalo do vymeriavacieho základu a na druhej strane by ju do vymeriavacieho základu nezahŕňalo by bol nelogický a zároveň by znemožňoval použitie uvedeného ustanovenia v praxi.
Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal hoci bol v konaní úspešný, lebo v tomto konaní mu náhrada trov neprináleží.
Rozhodnutie bolo odhlasované členmi senátu v pomere hlasov 0:3.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa
odvolateľ domáha.