Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-9738-2006.pdf
PDF · 88.08 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-37Er/9738/2006
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V vo veci exekúcie oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, pr. zast.:
JUDr. Marián Chovanec, advokát, P.O.BOX 259, Bratislava, proti povinnému:
Z. K., nar. XX.XX.XXXX, M. 5, H., toho času bytom T. XX, G., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Ján Janec, Račianska 109/C, Bratislava, pod č. EX 6092/2006 na vymoženie uloženej povinnosti na sumu
6,87 Eur (207,- Sk), trovy konania a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu sp. zn. 37Er 9738/2006 vedenú u súdneho exekútora: Mgr. Ján Janec, Račianska 109/C, Bratislava, pod č. EX 6092/2006.
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Jancovi, Račianska 109/C, Bratislava, trovy exekúcie vo výške 68,38 Eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 06.12.2006 bol súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Jancovi, Račianska 109/C, Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“) doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti na sumu 6,87 Eur (207,- Sk) s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu súdu dňa 12.12.2006 vydal tunajší súd dňa 15.12.2006 poverenie č. 5105 027428 na vymoženie uloženej povinnosti na sumu 6,87 Eur (207,- Sk) s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Dňa 03.04.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povereného súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania, ktorý súdny exekútor odôvodnil tým, že oprávnený bol výzvou zo dňa 18.11.2008 vyzvaný na zaplatenie preddavku
na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov, ktoré však v lehote určenej súdnym exekútorom nezložil.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom
do 14.10.2008 (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak oprávnený nezloží preddavok
na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak oprávnený je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa osobitného predpisu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Vzhľadom na to, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej súdnym exekútorom, súd v súlade s citovanými ustanoveniami exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.06.2006 (ďalej len „vyhláška“) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
1. Podľa § 14 vyhlášky za 22 začatých hodín po 6,64 Eur .................................. 146,08 Eur
2. Podľa § 15 vyhlášky za 15 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur..................... 49,80 Eur
3. Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky, a to poštovné
vo výške 3,98 Eur a náklady na vypracovanie spisu vo výške 9,96 Eur.............. 13,94 Eur
4. 19 % DPH..............................................................................................................39,11 Eur
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spolu celkom ........................................................................................................ 248,93 Eur.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu súdneho exekútora č. EX 6092/2006 ako aj súdneho spisu sp. zn. 37Er 9738/2006 súd posúdil súdnym exekútorom uplatnenú výšku odmeny a náhrady hotových výdavkov a s poukazom na citované príslušné ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky dospel k záveru, že odmenu a náhradu hotových výdavkov nie je možné súdnemu exekútorovi priznať v ním vyčíslenej výške.
Súd sa predovšetkým nestotožňuje s výškou odmeny podľa počtu účelne vynaložených hodín podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorú si súdny exekútor uplatnil vo výške 146,08 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spočívajúcich v náhrade za ním uvádzané úkony v počte 17.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spočívajúcich v náhrade za nasledujúce úkony:
1. v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zaevidovanie poverenia samo osebe nie je možné považovať za výkon exekučnej činnosti, ale za administratívne práce, na ktoré sa vzťahuje § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou,
2. spis súdneho exekútora č. EX 6092/2006 neobsahuje listinné dôkazy preukazujúce vykonanie úkonu označeného ako „odblokovanie účtov“, ich náhradu preto súd súdnemu exekútorovi nepriznal,
3. rovnako tak vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie a archivácia spisu nie sú tým výkonom exekučnej činnosti, za ktorú by súdnemu exekútorovi patrila odmena podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu. Za vrátenie poverenia patrí súdnemu exekútorovi len náhrada hotových výdavkov spojených s takýmto vrátením poverenia,
4. na Žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie adresovanej Registru obyvateľov SR chýba odtlačok úradnej pečiatky Registra obyvateľov SR, ktorý by osvedčoval, že uvedené podanie bolo nielen vyhotovené, ale skutočne aj Registru obyvateľov SR doručené, prípadne ani spis súdneho exekútora neobsahuje poštový podací hárok, ktorý by preukazoval, že došlo k doručeniu súdnym exekútorom vyhotovenej Žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie jej adresátov.
V dôsledku vyššie uvedeného tak nemožno takto vynaložený čas pri vykonaní vyššie uvedených úkonov považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu ako podmienku stanovenú § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Z uvedených dôvodov a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku zo dňa 28.05.2007, sp. zn. 1MCdo/7/2006, v zmysle ktorého „Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúcie a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov.“, súd po sčítaní časového trvania jednotlivých relevantných úkonov exekučnej činnosti, spolu v počte 17, pričom každý v trvaní 20 min., priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 39,84 Eur.
Za jednotlivé úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu vo výške 16,59 Eur (500,-Sk) za 5 úkonov exekučnej činnosti . V súvislosti so súdnym exekútorom vyčíslenou odmenou za každé vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky patrí exekútorovi odmena len za jedno vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie a jedno vykonané doručenie exekučného príkazu . V opačnom prípade by odmena za takéto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Súd na tomto mieste poukazuje na to, že výkon exekučnej činnosti spojený s každým vyhotovením príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu bol zohľadnený pri posudzovaní odmeny podľa počtu účelne vynaložených hodín na exekúciu. Súd rovnako tak nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie za 1 úkon zisťovania bydliska povinného dopytom na Register obyvateľov SR, pričom v tomto prípade súd odkazuje na odôvodnenie v odseku 3 na 3. strane tohto rozhodnutia.
Súd súdnemu exekútorovi priznal daň z pridanej hodnoty v súlade s § 196 druhá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. V zmysle citovaného ustanovenia patrí exekútorovi daň z pridanej hodnoty iba za priznanú odmenu za výkon exekučnej činnosti, nie aj za náhradu hotových výdavkov. Preto súd súdnemu exekútorovi priznal 20 % DPH zo sumy 39,84 Eur, t. j. vo výške 7,97 Eur.
Vo vzťahu k výške súdnym exekútorom uplatnených nákladov na vypracovanie exekučného spisu súd uvádza, že náklady na vypracovanie spisu je nevyhnutné považovať za administratívne práce, za ktoré súdnemu exekútorovi s poukazom na už citované ustanovenie § 25 vyhlášky nepatrí osobitná náhrada. Okrem toho výška týchto nákladov nebola zo strany súdneho exekútora preukázaná, pričom samotné uvedenie sumy týchto nákladov je tiež z dôvodu absencie ich konkrétnej špecifikácie nepreskúmateľné. Z uvedeného dôvodu ich súd súdnemu exekútorovi nepriznal a náhradu hotových výdavkov mu priznal len vo výške 3,98 Eur ako náhradu na poštovnom.
Súd teda súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie v celkovej výške
68,38 Eur (pozn. súdu: 39,84 Eur + 16,59 Eur + 7,97 Eur + 3,98 Eur).
Keďže k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného spočívajúceho v nezaplatení preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej súdnym exekútorom, súd na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, trojmo.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.