Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/232/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., IČO: 25 117 483, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: K., nar. XX.X.XXXX, bytom C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO 42 176 778, o zaplatenie 122,09 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 1.9.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia 122,09 EUR (3.678,00 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 106,62 eur od 11.1.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2008 medzi postupcom Beneficíal Finance a.s., organizačná zložka Slovakia, so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, Slovenská republika, IČO:31815987, zriaďovateľ Beneficial Finance, a.s, so sídlom V Celnici 1028/10, Praha 1, PSČ: 117 21, Česká republika IČ: 266697068 (ďalej len „postupca") a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Dňa 25.03.2007 uzatvoril postupca s odporcom na predtlačenom formulári Zmluvu o osobnom úvere č. 20229415 (ďalej len „zmluva"). Obchodné podmienky zmluvy tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súhlas s obsahom zmluvy a s Obchodnými podmienkami vyjadril odporca svojim vlastnoručným podpisom na zmluve. Na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytol postupca odporcovi úver na nákup spotrebného tovaru vo výške: 176,26 EUR (5310,00 SK) EUR bezhotovostným prevodom na účet odporcu. Účastníci sa v zmluve dohodli, že odporca bude poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 32,9 EUR.

Poukázal na úpravu, podľa ktorej v zmysle čl. 2, písm. b) Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli poplatok za spracovanie úverovej dokumentácie. V zmysle 61.2, písm. h) Obchodných podmienok si zmluvné strany pre prípad omeškania s plnením záväzku stanovili úrok z omeškania vo výške zákonom stanovenej sadzby. Podľa čl. 2, písm. f) Obchodných podmienok a v súlade s ustanovením a nasl. si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 8,30 EUR (250 SKK) pre prípad, že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť nebude zaplatená k dátumu splatnosti. Zároveň v zmysle čl. 4 Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli zmluvnú

pokutu za predčasné ukončenie zmluvy, ktorej výška je totožná s výškou administratívneho poplatku za predčasné splatenie úveru podľa čl. 3 písm. a) Obchodných podmienok.

Medzi postupcom a odporcom vznikol záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy, ktorá je v zmysle zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Z tohto záväzkového vzťahu vyplynula pre odporcu povinnosť platiť pravidelné mesačné splátky. Odporca nedodržal dohodnutý splátkový kalendár a dostal sa do omeškania. Z toho dôvodu došlo k zosplatneniu úveru a postupca v súlade s čl. 4 Obchodných podmienok od zmluvy odstúpil písomným oznámením zo dňa 10.01.2008, pričom určil lehotu na plnenie dňa 14.01.2008. Ku dňu odstúpenia od úverovej zmluvy dlžil odporca celkovú čiastku vo výške 122,09 EUR (3 678,00 Sk), ktorá sa skladá z istiny úveru vo výške 65,13 EUR (1 962,00 Sk); úroku z úveru do odstúpenia od zmluvy vo výške 15,47 EUR (466,00 Sk); zmluvných pokút za omeškanie s platením splátok vo výške 41,49 EUR (1 250,00 Sk). Odporca odo dňa odstúpenia od zmluvy neplnil ani čiastočne.

Dlžná suma ku dňu podania návrhu vo výške 122,09 EUR (3678,00, Sk) pozostáva z istiny vo výške 65,13 EUR (1 962,00 Sk) z úroku vo výške 15,47 EUR (466,00 Sk) a zo zmluvnej pokuty za omeškané splátky vo výške 41,49 EUR (1 250,00 Sk).

Vo veci vydal súd dňa 29.9.2011 platobný rozkaz č.k. -17, ktorý súd z dôvodu nedoručenia rozhodnutia do vlastných rúk odporcu zrušil uznesením č.k. -21 dňa 25.11.2011 a vo veci nariadil pojednávanie.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podaním zo dňa 8.2.2012 ohlásil vstup do konania podľa ust. vedľajší účastník na strane odporcu.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa v podaní z 23.2.2012 vyjadril tak, že vznáša námietku premlčania, pričom pri odôvodnení tohto nároku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č.k. a . Námietku odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy listom z 10.1.2008 čím sa stal splatným celý dlh k 14.1.2008.

Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal ani odporca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom a nedostavil sa ani vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané. Nakoľko neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, súd vec prejednal podľa v jeho neprítomnosti.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd sa prejudiciálne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Návrh bol podaný na súde dňa 22.9.2011 o 8:00 hod.. Hoci navrhovateľ si uplatňuje nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd premlčaciu dobu neposudzoval podľa ust. a násl. , ale podľa ust. . Súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je upravená osobitným právnym predpisom a to , ktorým sa podľa ust. spravuje záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom. Pri spotrebiteľských úveroch sa nejedná o vzťah medzi podnikateľmi ako o typický obchodno-záväzkový vzťah, ale o vzťah medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou nepodnikateľom a veriteľom, ktorý vykazuje všetky znaky občiansko-právneho konania.

Vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu vzťahu zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd pri posudzovaní premlčania aplikoval ustanovenia ako právneho predpisu upravujúceho vzťahy fyzických osôb - nepodnikateľov, teda vzťahy, ktoré nemajú obchodno-záväzkovú povahu. Vychádzal pritom z ust. , podľa ktorého za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a tým určenú úpravu režimom . Súd pritom prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným výkladom smernice 93--/13/EHS a verejno-právny charakter ochrany spotrebiteľa (povinnosť štátnych orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev (pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd) vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev, (t.j. tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou).

Podľa ust. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Nároky uplatnené v konaní zo spotrebiteľského úveru sa stali splatnými 14.1.2008 a uplynutím lehoty stanovenej v odstúpení od zmluvy zo dňa 10.1.2008, kedy sa stal splatný celý dlh. Návrh bol uplatnený v súdnom konaní až dňa 22.9.2011, pričom premlčacia doba uplynula dňom 10.1.2011.

Súd vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že premlčanie je možné uplatniť len zo strany dlžníka uvádza, že ust. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Pokiaľ by vedľajší účastník nemohol vykonať hmotnoprávne úkony, bola by jeho účasť v konaní zbytočná, pretože prostredníctvom procesných úkonov nie je možné účastníkovi sa riadne brániť, uplatňovať nároky, ktoré vyplývajú z hmotného práva a pod., teda takýto výklad práv vedľajšieho účastníka by spochybňoval samotnú funkčnosť vedľajšieho účastníctva. Práve cez procesné úkony v súdnom konaní sa uplatňujú práva a nároky, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Dikcia ust. druhá veta síce výslovne uvádza, že „na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka“, avšak súd v kontexte dosiahnutia účelu citovaného ustanovenia má za to, že pod pojmom dlžník je potrebné rozumieť osobu, ktorá ako dlžník v konaní vystupuje. Hoci vedľajší účastník vystupuje v konaní sám za seba, jeho úkony majú podporiť nároky účastníka na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník nie je zástupca účastníka na ktorého strane koná a nekoná v jeho mene, avšak koná popri dlžníkovi, teda musí mať rovnaké práva uplatniť v prospech dlžníka náležitú obranu proti uplatnenému nároku alebo uplatniť prostriedky pre priznanie nároku ako účastník, na ktorého strane vystupuje.

Súd pritom poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. podľa ktorého, vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície vedením konania a jeho predmetom), ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech (a s účinkami) pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (žalovaného) a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia aj vedľajší účastník konania, ktorý za riadenie vystupuje na jeho strane; na tom, že sa jedná o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky založené na hmotnoprávnej úprave (ako je práve námietka premlčania), pretože procesné právo tieto námietky uplatniť za konania, nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve (porov. obdobne ).

Nepochybne si však súd uvedomuje, že obvykle vedľajší účastník na strane odporcu má na výsledku záujem, pretože výsledok konania môže sa prejaviť aj vo vzťahu medzi účastníkom na ktorého strane koná a medzi vedľajším účastníkom (napr. povinnosť plniť poisťovne a pod.), pričom v danom spore výsledok konania sa v žiadnom prípade neprejaví vo vzťahu medzi odporcom a vedľajším účastníkom, pričom odporca s najväčšou pravdepodobnosťou ani nemá vedomosť o vstupe a konaní vedľajšieho účastníka, teda v tomto prípade môže byť otázne, či má alebo nemá vedľajší účastník skutočne postavenie blízke dlžníkovi. Nakoľko je odporca združením založeným na ochranu práv a záujmov spotrebiteľa, jeho prioritou by malo byť spotrebiteľa zastupovať a nie konania popri spotrebiteľovi, resp. by malo vystupovať ako vedľajší účastník len vtedy, ak spotrebiteľa pre nedostatok vôle alebo

z iných dôvodov nie je možné zastupovať. Zároveň prioritou činnosti združenia na ochranu práv spotrebiteľa by mala byť ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalím správaním obchodníka, starostlivosť o to, aby predávajúci neuplatňoval nároky, na ktoré nemá zákonný nárok a pod., teda aby ho podporovali argumentačne, nie však samotné „zastupovanie“ v konaní s uplatňovaním hmotnoprávnych nárokov. Súd však je názoru, že ani táto úvaha nemôže zvrátiť vyššie uvedené oprávnenia vedľajšieho účastníka, keďže zákonodarca umožňuje, aby združenia na ochranu spotrebiteľa nie len zastupovali spotrebiteľa, ale aj vystupovali ako vedľajší účastník na jeho strane.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. , v ktorom sa uvádza, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol plne úspešný odporca, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil a súd vznik nároku nezistil ani z obsahu spisu. Súd náhradu trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že nezistil vznik účelnosti trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je totiž združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Pritom podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Účelom združenia podľa jeho stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (, ods.5, ), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (, ods.2 ). Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Preto ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstúpilo) musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len „vo vstupe“ do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny. Tým združenie namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa vstupuje do konania už zastúpené právnym zástupcom. Taktiež nie je obvyklé, aby vedľajší účastník ihneď po zahlásení vstupu do konania o ktorého priebehu a nárokoch nemá žiadnu vedomosť splnomocnil advokáta na jeho zastupovanie a následne si žiadal rovnopis návrhu, pričom náhradu trov konania si uplatňuje už pri oznámení vstupu do konania. Súd však nezistil účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, pretože sa nejednalo o zložitý spor, vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu) pričom takéto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).