Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cbi-30-2011.pdf
PDF · 92.24 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cbi/30/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Júliusom Tóthom, v právnej veci žalobcu:
Scania Finance Slovak Republic s. r. o., so sídlom: Diaľničná cesta 4570/2A, 903 01 Senec, IČO: 43 874 746, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: STEEL TRANS, s. r. o., so sídlom Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160, zast.: JUDr. Miroslav Kráľ, advokát, Hraničná 12, 040 17 Košice, v konaní o určenie popretej pohľadávky vo výške 23.604,40,- EUR zo zmluvy č. SEUTN/007/931237 takto
rozhodol:
Určuje, že žalobca je veriteľom pohľadávky zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 348/7 v rozsahu istiny 19.136,10,- EUR a úrokov z omeškania vo výške 4.468,30,- EUR, voči žalovanému, ako dlžníkovi z titulu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy č. SEUTN/007/931237 uzavretej dňa 12. 10. 2007.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 19.4.2011 a poštou dňa 20.4.2011 domáhal určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávky uplatnenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom Okresným súdom Košice I po sp. zn. 32R/3/2010 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok po por. č. 348/10 v rozsahu istiny 19136,10,-EUR a úrokov z omeškania vo výške 4468,30,-EUR voči žalovanému ako dlžníkovi z titulu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy č. SEUTN/007/931237 uzavretej dňa 12.10.2007.
V žalobe okrem iného uviedol, že si v reštrukturalizačnom konaní uplatnil prihláškou zo dňa 10.2.2011 pohľadávku spolu vo výške 28359,70,-EUR z titulu náhrady škody, ktorú žalobca utrpel v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy č. SEUTN/007/931237, ktorú mal uzavretú so žalovaným a ktorú žalobca predčasne vypovedal z dôvodu porušovania povinností žalovaného zo zmluvy. Správca dňa 17.3. 2011 poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca ako veriteľ priloženými listinami k prihláške pohľadávky nepreukázal relevantným spôsobom vznik škody a výšku vzniknutej škody, pričom žalovaný pohľadávku neeviduje.
Žalovaný písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 27.2.2012 uznal pohľadávku ( nárok) žalobcu v celom rozsahu.
Podľa uts. § 153a ods. 1 na 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalek len Osp ) (1) Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. (4) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 157 ods. 4 Osp V odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Podľa ust. § 124 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2009 ( ďalej len ZKR) (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. (2) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. (3) Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, môže podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.(4) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. (5) Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať. (6) Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.
Podľa ust. § 196 ZKR Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodných zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa ust. § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka (1) Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. (2) Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. (3) Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
Podľa ust. § 489 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.
Podľa ust. § 489 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka(1) Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
Podľa ust. § 378 Obchodného zákonníka Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa ust. 384 Obchodného zákonníka (1) Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.(2) Povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinnosti podľa odseku 1.
Podľa ust. § 385 Obchodného zákonníka Ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa ust. § 302 Obchodného zákonníka Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Podľa ust. § 544 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v platnom znení (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa ust. § 9 ods. 3, 4 zák. č. 659/2007 Z. z. Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike Ak v súdnych konaniach alebo iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách, právne účinky takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Týmto nie je dotknutý postup podľa osobitných predpisov pri zmene, zrušení, späťvzatí, doplnení alebo iných úpravách príslušných úkonov. (4) Súdy a iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ostatné orgány verejnej moci vrátane právnických osôb, ktoré vedú úradné registre a úradné evidencie so záznamami o majetkových hodnotách znejúcich na slovenskú menu, sú pri svojej činnosti povinné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu zohľadňovať prechod na euro vrátane zohľadňovania konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro; tieto skutočnosti netreba v konaniach pred orgánmi verejnej moci dokazovať.34) Orgány verejnej moci sú tiež pri svojej činnosti príslušné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu vykonávať prepočty a kontrolovať správnosť prepočtov peňažných súm zo slovenských korún na eurá vrátane prepočtov peňažných súm, o ktorých orgány verejnej moci rozhodujú po určení konverzného kurzu a ktoré sa stanú splatnými alebo ktorých splátky sa stanú splatnými až po zavedení eura.
Z povahy konania charakterizovaného ako konanie vyvolané reštrukturalizáciou mal súd za preukázané, že popretím prihlásenej pohľadávky žalovanou vznikol žalobcovi naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu v tomto konaní.
Keďže žalovaný uznal nárok žalobcu v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky a niet pochybnosti o platnosti tohto úkonu z hľadiska hmotnoprávneho, súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením a ust. ZKR v platnom znení, rozsudkom pre uznanie v zmysle Osp. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1, 2 O. s. p. .
V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
V zmysle ust. § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Keďže v konaní bol úspešný žalobca, avšak trovy právneho zastúpenia si nevyčíslil a iné trovy konania mu nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti prvému výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné podľa § 202 ods. 1 O.s.p., okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
Proti druhému výroku rozsudku , ktorý sa týka trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo, dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch vyhotoveniach písomne.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).