Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-35-2012.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa: C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. XXX, proti odporkyni: C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX X. O. Z., o určenie výživného pre dospelé dieťa, takto
rozhodol:
Súd konanie o určenie výživného za obdobie od 01. 01. 2012 do 29. 01. 2012 zastavuje .
Súd z a v ä z u j e odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľa výživným mesačne po 40,- eur začínajúc dňom 30. 01. 2012 a to vždy každého 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
Dlžné výživné za obdobie od 30. 01. 2012 do 30. 03. 2012 vo výške 80 eur p o v o ľ u j e odporkyni uhradiť v mesačných splátkach po 10 eur splatných súčasne s bežným výživným, začínajúc dňom 01. 05. 2012, pod následkami straty výhody splátok.
Súd návrh navrhovateľa čo do zvyšku z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa proti odporkyni - svojej matke domáhal podaným návrhom zaviazať túto platením výživného na jeho výživu mesačne po 100 eur od 01. 01. 2012 s tým, že pred začatím pojednávania po poučení súdom zobral svoj návrh za obdobie od 01. 01. 2012 do 29. 01. 2012 späť, v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súčasne žiadal zaviazať odporkyňu uhradiť mu trovy konania. Takéhoto rozhodnutia sa domáhal z toho dôvodu, ako uviedol vo svojom návrhu a vo svojej výpovedi, že vyrastal po svojej matke po rozvode rodičov a zo strany otca bolo voči nemu určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18. 06. 2008 spisovej zn. 8P/98/2008, kde s matkou žili pri jej druhom manželovi U. K. v obci F. XXX, z ktorého manželstva pochádza jedno maloleté dieťa U. K., nar. XX. XX. XXXX s tým, že matka spolu s maloletým U. dňa XX. XX. XXXX odišla najprv do X. k jeho starej matke a potom v auguste 2011 do Č. E., kde žije s priateľom pochádzajúcim z obce F.. Odkedy odišla, žiadnym spôsobom neprispela na výživu navrhovateľa, poberá rodinné prídavky a výživné, ktoré platí jeho otec. Ako uviedol navrhovateľ, je študentom 3. ročníka SOŠ Mierová 2, Strážske, o čom súdu predložil potvrdenie s tým ,že do školy do Strážskeho dochádza zo F. do X., kde ho cesta stojí 0,35 eur, z X. do Strážskeho, čo ho stojí 0,60 eur. Ide o študentský cestovný lístok, o čom súdu predložil aj doklad. Stravuje sa v školskej jedálni, kde za 20 lístkov zaplatí 22,40 eur, o čom taktiež predložil ústrižok poštovej poukážky. Ako ďalej uviedol, náklady na jeho výživu pozostávajú zo zakúpenia stravy, ošatenia a iných vecí, mimoriadne výdavky so
svojou výživou nemá, svojmu otčimovi neprispieva, pretože vlastne nemá z čoho a jeho otec mu mimo výživného taktiež nič nekúpi ani mu ničím iným neprispieva.
Odporkyňa uviedla, že po dohode zverila navrhovateľa do opatery svojich rodičov, kde o neho bolo všestranne postarané, nechala tam aj finančnú hotovosť na zabezpečenie všetkých jeho potrieb, kde mal zostať dovtedy, dokedy neukončí školu a nezmaturuje. Neskôr mal ísť študovať na vysokú školu v Českej republike poprípade by mu zabezpečila primerané zamestnanie, pochopiteľne by natrvalo býval u nej. Navrhovateľ o tom vedel, súhlasil s tým, avšak U. K. - jej manžel, od ktorého odišla kvôli alkoholu, podľa názoru odporkyne štval navrhovateľa voči nej, kupoval si ho zaplatením vodičského preukazu, kúpením nového mobilu a podobne. V deň 18. narodenín navrhovateľa utiekol od jej rodičov k U. K. zanechajúc odkaz, že odchádza do Škótska, že chce viesť svoj život a potrebuje voľnosť. Poprela, aby poberala výživné od jeho otca s tým, že nemá vedomosť, či otec prispieva na navrhovateľa výživným, avšak ona mu dala vedieť, kde sa navrhovateľ nachádza. Rodinné prídavky nepoberá, pretože tieto boli pozastavené z dôvodu jej odchodu do Č., o čom súdu predložila doklad. Má vyživovaciu povinnosť k synovi U., nar. XX. XX. XXXX, na výživu ktorého jeho otec neprispieva s tým, že U. sa tak isto stravuje v školskej jedálni, má s ním výdaje v súvislosti so zakúpením stravy, ošatenia, potrieb na vyučovanie. Ako ďalej uviedla, pracuje ako predavačka v supermarkete Hruška s mesačným príjmom 8.351,20 Kč, platí polovicu čiastky v súvislosti s bývaním, ktorá je na inkasnom lístku a to sumu 4.753,- Kč v súvislosti s bývaním a keďže má choré srdce, pravidelne užíva lieky, na ktoré dopláca 5 eur mesačne.
Podľa § 96 ods. 1, 3 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže navrhovateľ pred začatím konania berie svoj návrh späť, súd konanie o určenie výživné za obdobie od 01. 01. 2012 do 29. 01. 2012 v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zastavil.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vychádzajúc zo zárobkových schopností, možností odporkyne, ďalej z tej skutočnosti, že táto má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu synovi, z odôvodnených potrieb navrhovateľa mal v danom prípade
za to, že odporkyňa je schopná prispievať na jeho výživu mesačne po 40 eur odo dňa podania návrhu s tým, že dlžné výživné za obdobie od 30. 01. 2012 do 30., 03. 2012 vo výške 80 eur povolil odporkyni uhradiť v mesačných splátkach. Keďže podľa názoru súdu nie je v možnostiach odporkyne prispievať navrhovateľovi vyšším výživným, z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa čo do zvyšku zamietol. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné podotknúť, že navrhovateľovi nič nebráni sa domáhať určenia výživného aj proti otcovi.
Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade bol navrhovateľ ako aj odporkyňa v konaní úspešní sčasti, z toho dôvodu súd pokiaľ sa týka trov konania rozhodol podľa výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.