Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-209-2023.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/209/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci obžalovaného: P. L., nar. XX.XX.XXXXv L., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2023, takto
rozhodol:
P. L., nar. XX.XX.XXXX v L. trvalé bydlisko: V. XXX, P. C.
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 15.10.2023 v čase o 16:50 hodine viedol pod vplyvom alkoholu ako vodič osobné motorové vozidlo značky Opel Astra, evidenčného čísla PN XXXED, v obci Veľké Orvište po ulici P., pred areálom futbalového ihriska, kde si pri nedostatočnom rozhľade nezaistil bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, následkom čoho pri cúvaní ľavou zadnou bočnou časťou vozidla značky Opel Astra narazil do ľavej zadnej časti tam zaparkovaného osobného motorového vozidla značky Citroen C3, evidenčné číslo BT 737GV, na ktorom spôsobil škodu vo výške najmenej 150,- Eur, pričom bol po dopravnej nehode kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Piešťany a pri kontrole bol podrobený dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériového čísla H dňa 15.10.2023 v čase o 17:11 hodine s pozitívnym výsledkom 1,17 mg/l (v prepočte 2,44 ‰) alkoholu v dychu, a pri opakovanej dychovej skúške, ktorú vykonal tým istým prístrojom dňa 15.10.2023 časom o 17:27 hodine s pozitívnym výsledkom 1,05 mg/l (v prepočte 2,19 ‰) alkoholu v dychu,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť: ALD Automotive Slovakia, s. r. o., Panónska cesta 47, Bratislava, IČO: 47 977 329, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany zo dňa 17.10.2023 sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX-X.
Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a o náhrade škody.
II. Výrok o treste
Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste výsluchom obžalovaného oboznámením týchto listinných dôkazov: aktuálne lustrácie na obžalovaného a evidenčnej karty vodiča -obžalovaného a k výroku o škode výsluchom splnomocnenca poškodenej spoločnosti.
Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovací trestný čin. Objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav vylučujúci spôsobilosť, kedy hladina alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg (1 promile), nakoľko podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v jeho krvi. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla alkoholu, došlo. Z logiky veci platí, že čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia) a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Tr. zák. vyššie. Na základe uvedeného je preto súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné
vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie.
Zo skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,17 mg alkoholu na liter vydychovaného vzduchu, čo v prepočte činí 2,44 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda označuje už za ťažkú opitosť, v rámci tohto stavu osoba nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú reč, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania (napr. opilecká agresivita), zvracanie a pod. Závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným v rámci kategórie týchto trestných činov bola vysoká. Na strane druhej však netreba opomínať fakt, že z hľadiska typovej závažnosti ide pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. stále o trestný čin, ktorý je vo svojej základnej skutkovej podstate jeden z najmiernejšie trestných v celom zákone, s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody do jedného roka.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Obžalovaný sa doteraz nedopustil trestnoprávne relevantného konania. Na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustil 7 priestupkov spočívajúcich v prekročení rýchlosti, čo ospravedlňoval tým, že v súvislosti s výkonom práce pravidelne viedol motorové vozidlo. Prejavil ochotu nahradiť vzniknutú škodu, ak si ju poškodená spoločnosť uplatní.
Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval) a naopak žiadnu priťažujúcu okolnosť, dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace (t.j. skoro v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby trestného činu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., keď trest mohol ukladať po úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe až do 8 mesiacov) s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Tento (primárny) trest súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu. Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného môže byť naplnený aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody, teda alternatívneho trestu, ktorý bude viesť obžalovaného pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života, pričom nemal za preukázané splnenie zákonných podmienok na uloženie iného z alternatívnych trestov (keďže obžalovaný je vyššieho veku a je poberateľom invalidného dôchodku). Keďže obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu uložil zároveň aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 36 mesiacov (ako trest sekundárny), ktorého výmeru považoval z totožných dôvodov ako v prípade primárneho trestu za primeranú okolnostiam prípadu. Takto uložené tresty podľa názoru súdu istotne splnia svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
Hoci prokurátor navrhol potrestať obžalovaného vzhľadom na stupeň ťažkej opitosti (nad 2 promile) nepodmienečným trestom, súd sa s týmto návrhom nestotožnil. Nie každý páchateľ prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., u ktorého bola zistená ťažká opitosť (cez 2,0 promile alkoholu v krvi), sa musí potrestať len nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd je toho názoru, že v prípade obžalovaného je ho možné ho potrestať aj trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ak sú na to splnené zákonné podmienky predpokladané ust. § 49 ods. 1 Tr. zák. Zvlášť, ak ide o osobu, na ktorú sa prostriedkami trestnej represie má pôsobiť vôbec prvý krát v jej živote. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvažovať aj možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu. A práve táto ostatná zákonná podmienka v prípade obžalovaného je splnená je (v jeho prípade jed možná náprava už podmienečným trestom), čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody v zmysle návrhu prokurátora. Ide totiž o to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a vo veku necelých 60rokov ide z jeho strany o prvý stret s normami trestného práva. Ani jeho doterajšie priestupkové postihnutia nesvedčia o tom, že by išlo o extrémne nedisciplinovaného vodiča, väčšinou sa dopúšťal priestupkov v doprave menšej závažnosti, hoci v jednom prípade sa dopustil aj závažnejšieho priestupku - prekročenie rýchlosti, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške. Nie je tiež zaznamenané, že by v minulosti viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. V neposlednom rade súd prihliadol aj na okolnosti prípadu, kedy obžalovaný trestný čin spáchal síce pri vedení vozidla, ale na parkovisku keď chcel presunúť vozidlo bližšie k miestu výdajne stravy. Skutok,
ktorého sa dopustil možno vnímať ako výnimočný exces z inak riadneho vedenia života. Na mieste dopravnej nehody spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, učinil tak v podstate počas celého konania, kedy sa zúčastňoval všetkých procesných úkonov, už pri prvom výsluchu sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval, prisľúbil nahradiť poškodeným vzniknutú škodu. Obžalovaný spôsobil majetkovú škodu, ku škode na zdraví v tomto prípade nedošlo. Závažnosť jeho konania sa typovo nevymyká zo závažnosti inak spáchaného totožného trestného činu, a preto nevyvážený zásah do práv obžalovaného v podobe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by nebol úmerným následku, ktorý svojim konaním spôsobil. Súd nevzhliadol u obžalovaného potrebu akcentovať na jeho prevýchovu takým zásadným spôsobom, aby pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tu treba mať na zreteli, že preventívnovýchovnú funkciu trestov zabezpečuje už aj samotná hrozba trestom, bez potreby jeho výkonu v prípadoch, kde vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd dospeje k záveru, že prevýchova páchateľa bude naplnená účinnejšie aj bez potreby výkonu trestu (v tomto prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody, pozn. odvolacieho súdu). Netreba opomínať, že odstrašujúco má na páchateľa pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Cieľom trestného konanie totižto nie je akýsi „revanš“ - odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. K stimulu viesť riadny život rozhodne nevedie zásah do osobnej slobody tam, kde sa náprava páchateľa javí účinnejšia prostredníctvom iných, miernejších prostriedkov trestnej represie. Záverom treba dodať, že takto uloženým trestom sa potrestanie obžalovaného nekončí. Ak sa v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený či priestupkovo postihnutý, môže takáto skutočnosť zakladať kvalifikovaný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. Podmienečné odsúdenie pre obžalovaného predstavuje výstrahu pred páchaním akejkoľvek protiprávnej činnosti a zároveň motiváciu k tomu, aby viedol riadny život. Je na obžalovanom, či počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukáže, či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho nápravu a zaradenie sa do riadneho života za súčasného dodržiavania spoločenských noriem, alebo je nevyhnutný výkon uloženého trestu.
K výroku o náhrade škody súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnenca poškodenej obchodnej spoločnosti, ktorý uviedol, že motorové vozidlo bolo po nehode ohliadnuté likvidátorom poisťovne, v ktorom vlastník poškodeného vozidla má uzatvorené havarijné poistenie, bol zistený rozsah poškodenia a sčasti bola oprava poškodených častí vozidla už realizovaná. Nároky v súvislosti s úhradou škody si poškodený uplatnil z titulu havarijného poistenia voči poisťovni. Splnomocnenec nevedel pri výsluchu špecifikovať, či poškodený doteraz realizované opravy uhradil a ak áno v akom rozsahu. Doplnil, že vzhľadom na rozsah opravy bude škoda vyššia ako výška uvedená v čase vzniku škodovej udalosti, nakoľko boli zistené ďalšie poškodenia, ktoré neboli prvotne identifikované. Vzhľadom na tú skutočnosť, že výška škody a subjekt, ktorému konkrétna škoda vznikla nebol v čase rozhodovania súdu určitý vzhľadom na prebiehajúce poistné konanie, súd poškodeného odkázal s jeho nárokom voči obžalovanému na civilné konanie, nakoľko odročenie hlavného pojednávanie len za účelom zistenia ďalších okolností ohľadom výšky škody súd vyhodnotil ako nehospodárne a a nesúladné so zásadou rýchlosti trestného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.