Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/22/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou vo veci navrhovateľky: Q. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, O., proti odporkyni: Q. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, O., zastúpená JUDr. Jaroslavovou Sidorovou, bytom Zdravotnícka 4373/6, Poprad, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 27. 01. 2012 domáhala voči odporkyni vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nájomná zmluva zo dňa 01. 01. 2009, uzatvorená medzi navrhovateľkou ako prenajímateľkou a odporkyňou ako nájomcom je neplatná. Návrh odôvodnila tým, že na základe uvedenej nájomnej zmluvy prenechala navrhovateľka odporkyni (dcére) do užívania byt č. 32 na 3. poschodí bytového domu na S. T. Č.. X, O.. Odporkyňa sa však ako dcéra o navrhovateľku nestará, zle sa k nej správa, nenavštevuje ju, keď je chorá, nezaujíma sa o ňu a o rodinnú situáciu. Takéto správanie dcéry voči matke, ktorá jej prenajala byt, považuje za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Byt bol odporkyni prenajatý, aby ho užívala so starou mamou, X.. X. I., nar. XX. XX. XXXX, pričom ani o tú sa odporkyňa nestará a byt využíva len na nocľah. Nájomná zmluva je podľa navrhovateľky neplatná, lebo odporuje účelu, pre ktorý bola uzatvorená, a to poskytnutie starostlivosti navrhovateľkinej matke. Nakoľko sa odporkyňa z bytu odmieta vysťahovať, navrhovateľka podala návrh na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy.

Na pojednávanie konané dňa 22. 03. 2012 sa účastníci konania, aj napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavili, súd preto podľa pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä s nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa 01. 01. 2009 a výpisom z LV č. XXXX, ako aj prednesom splnomocnenej zástupkyne odporkyne, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 01. 01. 2009 bola medzi navrhovateľku ako prenajímateľkou a v danom čase vlastníčkou bytu na jednej strane a odporkyňou ako nájomcom na druhej strane uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bolo prenechanie bytu č. XX na S. T. Č.. X v O. spoločne s jeho príslušenstvom a zariadením do užívania nájomcovi, za účelom bývania, a to počnúc dňom podpisu zmluvy (01. 01. 2009). Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Podľa čl. VII. nájomnej zmluvy nájomca berie na vedomie a súhlasí s tým, že v čase uzatvárania tejto zmluvy už byt užíva X.. X. I., nar. XX. XX. XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, bydlisko S.Z. XXXX/X, O., na základe písomnej nájomnej zmluvy uzavretej s prenajímateľom, zo dňa 01. 06. 2007.

Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeným Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu vyplýva, že bezpodielovými vlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na S. T. Č.. X B. O., okres: O. H., obec: O.- Q.. Č.. Y., súp. č. XXXX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, príslušenstve bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, sú Ľ. X., nar. XX. XX. XXXX a X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. T. X, I., ktorí nadobudli byt do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 08. 2011. Vlastnícke právo v prospech nadobúdateľov bolo zapísané pod č. V-11037/11.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že nájomnú zmluvu považuje za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko odporkyňa sa tak o navrhovateľku, ako aj o starú matku riadne nestará a nezaujíma, a z dôvodu, že sa aj napriek jej viacerým naliehaniam odmieta z bytu vysťahovať, podala návrh na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne vo svojom prednese na pojednávaní žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala na absenciu naliehavého právnemu záujmu určovacej žaloby a súčasne uviedla, že nájomná zmluva uzatvorená podľa § 685 a 686 O.z. obsahuje všetky zákonné náležitosti a nie je žiaden nedostatok, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť. Okrem toho ani obsah nájomnej zmluvy sa neprieči účelu ani dobrým mravom, zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, čo vyplýva aj z jej obsahu. Dôrazne poprela tvrdenia navrhovateľky, že odporkyňa sa o ňu a o starú matku riadne nestará a svojím správaním žiadnym spôsobom neporušuje svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z obsahu zmluvy.

Podľa (ďalej len „“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

Určovacia žaloba podľa má preventívny charakter a nachádza miesto tam, kde prostredníctvom nej možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo právnej neistoty, za predpokladu, že k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, kedy účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe daného právneho vzťahu a prostredníctvom nej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je z procesného hľadiska vecná legitimácia účastníkov, t. j. vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku, a preukázanie existencie tzv. naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Nedostatok hmotnoprávnej legitimácie v danom vzťahu má za následok aj absenciu existencie naliehavého právneho záujmu. Na podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktorého určenie v danom prípade ide alebo subjekt, ktorého právne postavenie môže byť priamo dotknuté určením existencie alebo neexistencie právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou. Procesný predpoklad spočívajúci v povinnosti navrhovateľa preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu nemožno požadovať len v prípadoch, kedy zákon expressis verbis priamo v hmotnoprávnej úprave pripúšťa, aby sa ten- ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu, domáhal určenia existencie (neexistencie) práva alebo dôsledkov existencie (neexistencie) určitej právnej skutočnosti (napr. pri neplatnosti výpovede z nájmu v zmysle ).

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti ( ). Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľa, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem nebude daný v prípadoch, kedy požadované určenie (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi. Z toho vyplýva, že žaloba na určenie neplatnosti dohody, ktorú možno riešiť ako predbežnú otázku v konaní o žalobe na plnenie, a ktorá nerieši sporné vzťahy medzi stranami tak, aby nedošlo k ďalším, nadväzujúcim sporom, patrí medzi tie žaloby, ktorých vecnému prejednaniu má požiadavka naliehavého právneho záujmu stanovená v citovanom ustanovení brániť, aby nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému množeniu sporov. Z preventívneho charakteru určovacej žaloby tiež možno vyvodiť, že naliehavý právny záujem nebude spravidla daný, ak už došlo k porušeniu subjektívneho práva a reparácie škodlivých právnych následkov sa možno domáhať žalobou na plnenie. Výnimočne však môže byť preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na určení aj v takýchto prípadoch, avšak len za predpokladu, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a naplní tak svoj preventívny účel, tým, že zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi konania.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného naliehavosť právneho záujmu, posudzovaná v spojení s riešením otázky, či sa žalobou s navrhovaným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu a viažuca sa vždy na konkrétny určovací petit, sa chápe jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), a jednak v tom zmysle, že navrhovateľ nemá inú možnosť (žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru).

Nedostatok, resp. nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom zamietnutia žaloby, bez tohto, aby sa súd zaoberal vecou samou a zamietavé rozhodnutie súdu z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu netvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) pre jej opätovné uplatnenie, ak tvrdený naliehavý právny záujem vychádza z iných, resp. ďalších skutočností, ktoré nastali až po právoplatnosti rozhodnutia, a ktoré predstavujú zásadne iný pohľad na právne postavenie alebo ohrozenie práv navrhovateľa.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť bez jeho meritórneho preskúmania z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní, ktorá má za následok aj absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 01. 01. 2009 došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou, ako prenajímateľkou a v tom čase vlastníčkou bytu č. XX na S. T. Č.. X B. O., a odporkyňou ako nájomcom. Navrhovateľka sa domáha určenia, že medzi účastníkmi konania uzatvorená nájomná zmluva je absolútne neplatná pre správanie odporkyne, ktorá sa o navrhovateľku ako svoju matku nestará a nezaujíma, a ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a tiež účelom nájomnej zmluvy, ktorou bolo zabezpečenie starostlivosti o starú matku odporkyne, ktorá rovnako užíva predmetný byt na základe nájomnej zmluvy, a o ktorú sa odporkyňa rovnako nestará. Navrhovateľka návrh podala z dôvodu, že odporkyňa sa aj napriek viacerým naliehaniam z bytu odmieta vysťahovať.

Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 08. 2011 bolo v katastri nehnuteľností pod č. B.-XXXXX/XX zapísané vlastnícke právo k predmetnému bytu v prospech Ľ. a X. X., ktorí sú v súčasnosti bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, a ktorí v dôsledku zmeny vlastníckeho práva k predmetu nájmu, zo zákona vstúpili na miesto prenajímateľa, nakoľko zmena v osobe prenajímateľa nemá vplyv na trvanie nájomného vzťahu (§ 680 O.z.). Pre určenie neplatnosti nájomnej zmluvy sú preto vecne legitimovaní účastníci nájomného vzťahu, resp. ich právni nástupcovia, t. j. prenajímateľ a nájomca. Navrhovateľka určovacou žalobou namieta absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy- rozpor s dobrými mravmi (§ 39 O.z.), ktorej sa môže dovolať každý, t. j. ktorákoľvek osoba, nielen účastník napádaného právneho úkonu, a to za podmienky, že deklarovanie neplatnosti právneho úkonu by malo priaznivý dopad na jej právne postavenie. Z uvedeného dôvodu je preto aktívne vecne legitimovaná na podanie určovacej žaloby. Konania o určenie neplatnosti právneho úkonu sa však musia zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia, ktorej platnosť sa napáda, v opačnom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V danom prípade preto účastníkom konania musí byť aj právny nástupca prenajímateľa, t. j. právny nástupca navrhovateľky, ktorým sú podľa výpisu z LV č. XXXX manželia X., ktorých mala navrhovateľka označiť spolu s nájomcom (odporkyňou) ako účastníkov konania na strane odporcu, nakoľko v konaní o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy sa nepochybne bude rozhodovať aj o ich právach, na ktoré budú mať vplyv aj účinky rozsúdenej veci. Neúplne stanovený okruh vecne legitimovaných účastníkov konania má preto za následok aj s tým spojený nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako základnej procesnej podmienky, nesplnenie ktorej má za následok zamietnutie návrhu bez záväzného posúdenia platnosti nájomnej zmluvy. Vo vzťahu k navrhovateľkou uvedenému dôvodu podania určovacej žaloby, ktorým má byť odmietanie odporkyne sa z predmetného bytu vysťahovať súd uvádza, že v prípade užívania nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý odpadol, má vlastník nehnuteľnosti (ktorým navrhovateľka nie je) k dispozícii žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podľa , ktorá má prednosť pred určovacou žalobou podľa s tým, že v konaní o vypratanie nehnuteľnosti súd prejudiciálne rieši otázku platnosti nájomnej zmluvy, ako jedného z právnych dôvodov užívania nehnuteľnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s V konaní úspešnej odporkyni vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti neúspešnej navrhovateľke. Nakoľko o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh ( ) a odporkyňa si náhradu trov konania voči navrhovateľke neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

Jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.