Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-40P-164-2022.pdf
PDF · 96.6 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-40P/164/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov, matka - W., bytom N. v konaní právne zastúpená: advokátom Mgr. Ing. Jaroslav Penc, so sídlom Nejedlého 47, 841 02 Bratislava, otec - N. bytom X., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 51P/219/2016 - 56 zo dňa 27.06.2017 nasledovne: Otec je povinný platiť výživné na maloletého Y. sumou 350,- Eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 14.09.2022. Zročné výživné za obdobie od 14.09.2022 do 09.11.2023 spolu v sume 2.730,-Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zostávajúcej časti je rozsudok nezmenený.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 14.09.2022, sa matka maloletého Y. domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zvýšil výživné zo sumy 140,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne ako bežné výživné a určil otcovi povinnosť platiť 100,- Eur mesačne na tvorbu úspor. Práva a povinnosti rodičov k maloletému Y. boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/219/2016-56, zo dňa 27.06.2017, právoplatného dňa 11.08.2017. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému v roku 2017 sa výrazne zmenili pomery na strane maloletého, vzrástli náklady na jeho výživu, výchovu a vzdelanie. Naposledy bola rodičovská dohoda schválená v čase, keď mal maloletý 8 rokov, v čase podania návrhu mal 13 rokov a jeho nároky na stravu a oblečenie sú už ako u dospelého muža. Je to aktívny športovec, hrá futbal, jeho mesačné náklady matka vyčíslila na sumu 488,- Eur okrem nákladov na bývanie. Matka býva spolu s maloletým Y. v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, ktorí jej neúčtujú nájomné a celkovo jej výrazne finančne pomáhajú, keď bez ich pomoci by nezvládla živobytie.
2. Matka predložila súdu nasledovné listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/219/2016-56, zo dňa 27.06.2017, trestné oznámenie, rodný list maloletého.
3. Otec sa k návrhu nevyjadril, predvolanie na pojednávanie nepreberal, na adrese uvedenej matkou bol vedený ako neznámy. Z uvedeného dôvodu mu súd doručoval predvolanie na úradnú tabuľu súdu a konal v zmysle ust. § 180 CSP bez jeho prítomnosti.
4. Súd vypočul navrhovateľku/matku, oboznámil sa s vyjadreniami jej právneho zástupcu, zistil stanovisko kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov: rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/219/2016-56, zo dňa 27.06.2017, trestné oznámenie, rodný list maloletého, pracovná zmluva a zárobok matky, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o členstve maloletého vo futbalovom klube a dospel k nasledovným právnym a skutkovým záverom.
5. Podľa ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
7. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
8. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
10. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.).
17. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
18. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, v súvislosti s predmetom konania, vyplýva, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
19. Z výsluchu matky súd zistil, že sa v celom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu doručeného súdu dňa 14.09.2022. Jej príjem na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.01.2023 je 1.700,- Eur a pracuje na pozícii R. Dňa 23.11.2022 jej na základe trestného oznámenie otec dieťaťa doplatil zročné výživné, ale znovu prestal platiť v januári 2023. Otec nejaví o dieťa žiadny záujem, telefonoval mu dvakrát, raz v marci a raz v decembri, vôbec sa nestretli. Nedal mu žiaden darček k narodeninám ani k sviatkom. Maloletý Y. to vníma veľmi negatívne, musela s ním vyhľadať aj psychologickú pomoc, predtým mali pekný vzťah, ale odkedy sa otec dostal do finančných problémov, posledné dva roky, nestretáva sa s ním. Navrhovateľka býva spolu so synom u jej rodičov, ktorí od nej nežiadajú úhradu nákladov na bývanie. Má v dome vlastné poschodie a vlastnú kuchyňu, stravu si zabezpečujú sami. Na stravu minú asi 500 - 600,- Eur mesačne. Maloletý je žiakom 8. ročníka Základnej školy W., všetky záujmy ako futbal má priamo v W., okrem toho absolvuje online doučovanie, za ktoré platí mesačne asi 100,- Eur. Je to zdravé dieťa, má však zvýšené náklady na oblečenie a stravu, pretože už v tomto veku má topánky veľkosť 47 a oblečenie mu musí matka kupovať ako na dospelého. Matka má bývanie zaťažené hypotékou vo výške 100.000,- Eur, mesačne ju spláca po 400,- Eur, s lehotou splatnosti ešte 25 rokov za účelom prerábky rodičovského domu. Za účelom získania informácií o maloletom otec nekontaktuje ani matku, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, výsledky v škole, neinformoval sa o týchto záležitostiach ani priamo v škole u triedneho učiteľa.
20. Právny zástupca matky navrhol súdu určiť bežné výživné spolu v sume 350,- Eur, nerozdeľovať ho na tvorbu úspor a na bežné výživné. Otec znovu výživné neplatí, preto matka dňa 17.07.2023 podala ďalšie trestné oznámenie, aktuálna dlžná suma je asi za 8 mesiacov. Otec nezdvihne telefón ani matke ani policajtom.
21. Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby návrhu matky vyhovieť a výživné zvýšiť zo sumy 140,- Eur na sumu 350,- Eur.
22. V danej veci je nesporné, že preukázaný čistý príjem matky predstavuje sumu 1.700,- Eur. Matka uhrádza všetky náklady spojené s výchovou a výživou maloletého, a to mesačne obedy v škole v sume 26,- Eur, obuv a oblečenie v sume 50,- Eur, strava doma v sume minimálne 200,- Eur, poplatok ZRŠP, hygienické potreby a drogéria 30,- Eur, mobil a paušál 36,- Eur, doučovanie 100,- Eur, futbal a aktivity s tým spojené, nákup kopačiek a športového oblečenia - minimálne 200,- Eur ročne, výlety, dovolenky, voľnočasové aktivity maloletého - 65,- Eur, alikvótna časť nákladov spojených s bývaním v sume 83,- Eur.
23. Ďalším samostatným dôvodom pre zvýšenie výživného je samotné uplynutie času, ktorý prešiel od posledného určenia výživného v rozsudku o rozvode zo dňa 27.06.2017, odkedy prešlo 6 rokov. Za tento čas sa pomery na strane maloletého dieťaťa výrazne zmenili, maloletý prešiel z prvého stupňa základnej školy na druhý stupeň, už len s poukazom na dobu od posledného zvýšenia výživného 6 rokov je bez ďalšieho nesporné, že výdavky na výživu a výchovu maloletého Samuela vzrástli niekoľkonásobne.
24. Schopnosti rodiča predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Súd podotýka, že informácie o otcovi len sprostredkovane od matky, keď otec mal dať vo svojom poslednom zamestnaní AVE SK, kde mal dosahovať zárobok 1.500,- 1.600,- Eur v čistom, výpoveď z dôvodu exekúcií vedených voči jeho osobe. Z toho možno vyvodiť záver, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo majetkového prospechu, čo je samostatným dôvodom pre pozitívne rozhodnutie súdu. Otec bol v konaní procesne neaktívny, nepreberal si zásielky súdu, k návrhu sa nevyjadril a žiadne listinné dôkazy súdu nepredložil. Súd preto musí len predpokladať a z tejto premisy pri hodnotení dôkazov vychádzať, že otcovi v hľadaní si zamestnania nebránia žiadne objektívne okolnosti. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení konštatuje, že otec si je schopný aj brigádnickou činnosťou, keď sa už vzdal stáleho zamestnania, zabezpečiť také finančné prostriedky, ktoré by boli postačujúce na krytie súdom určeného výživného. Súdom určené výživné 350,- Eur je adekvátnym výživným, ktoré zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého, ako i reálne možnosti a schopnosti povinného otca, pre ktorého je maloletý Y. jedinou vyživovacou povinnosťou. Rovnaký záver vyplýva aj z citovaného rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, zaoberajúcim sa uplatňovaním princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné. Súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca z pôvodnej sumy 140,- Eur na sumu 350,- Eur. Táto suma sa súdu vzhľadom na pomery oboch povinných rodičov, ich zárobkové schopnosti a možnosti, ako i na odôvodnené potreby maloletého, zdá primeraná.
25. Súd postupoval podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je teda v zmysle zákona zmena pomerov, ktorá je na maloletého daná jeho prechodom na vyšší stupeň základnej školy a s tým súvisiacimi zvýšenými výdavkami odôvodňujúcimi zvýšenie výživného, keď je potrebné zdôrazniť, že naposledy bolo výživné na maloletého určené vo veku 7 rokov. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletých od poslednej úpravy výživného zvýšili. Otec si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti a má si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby bol schopný realizovať príspevky na dieťa titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom veku a potrebám Y.
26. Zročné výživné za obdobie od 14.09.2022 (deň podania návrhu na súd) do 09.11.2023 (deň vyhlásenia rozsudku), spolu v sume 2.730,- Eur, súd zaviazal zaplatiť otca maloletého do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám matky maloletého, spolu s bežným výživným.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.