Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/75/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloletú T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Nám. slobody 1, 026 01 Dolný Kubín, dieťa rodičov - matky: Y., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. Q., A. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Lindou Terkaničovou, advokátkou so sídlom Žilinská cesta 28/19, 034 01 Ružomberok, IČO: 52 075 982 a otca: P.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. XX, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka so sídlom Mostová 33, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 221 340, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky maloletého dieťaťa nariadenie neodkladného opatrenia na základe odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. -28 zo dňa 25. septembra 2023, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. -28 zo dňa 25. septembra 2023 v napadnutom výroku I. m e n í tak, že dočasne

- Otec P.. R. R., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť na výživu maloletej T. R., nar. XX.XX.XXXX, sumu 140 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Neodkladné opatrenie p l a t í do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd rozhodol tak, že výrokom I. otec P.. R. R., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť na výživu maloletej T. R., nar. XX.XX.XXXX sumu 180 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, výrokom II. rozhodol tak, že vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a výrokom III. toto neodkladné opatrenie trvá až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. .

2. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol s poukazom na (ďalej len „“), , veta prvá , , , , , Zákona o rodine odôvodnil, že súd má preukázané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd zároveň dal do pozornosti, že potreba neodkladného riešenia situácie týkajúcej sa maloletého dieťaťa formou neodkladného opatrenia v súvislosti s otázkou výživného je osobitne upravená v . Okresný súd zároveň konštatoval, že povinnosťou súdu je pri vydávaní neodkladného opatrenia skúmať všetky jeho aspekty, a teda dôkladne skúmať a zvažovať najmä či je nárok účastníka na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený a či je naliehavá potreba okamžitého zásahu zo strany súdu. V danom prípade bola osvedčená existencia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej T. R., nar.

XX.XX.XXXX. Z návrhu matky bolo zrejmé, že rodičia spolu nežijú. Po ich rozchode ostala maloletá T. v starostlivosti matky. I keď matka neosvedčila tvrdenú výšku mesačných výdavkov na maloletú T. uvádzanú v jej rozpise výdavkov dokladmi preukazujúcimi správnosť a existenciu výdavkov, už z pripojeného Posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 17.04.2023 a zo skutočnosti, že matke bol priznaný nárok na poberanie rodičovského príspevku aj po dovŕšení veku troch rokov, je zrejmé, že zdravotný stav maloletej T. je dlhodobo nepriaznivý, vyžadujúci si jednak zvýšenú starostlivosť o dieťa a v dôsledku diagnóz, ktoré vyplývajú z posudku aj zvýšené finančné náklady spojené s liečbou a lekárskymi vyšetreniami.

3. Navrhovateľka - matka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 28.08.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia na zaviazanie výživného pre maloletú T. od otca vo výške 350 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci. V ods. 2 napadnutého uznesenia okresný súd zhrnul skutočnosti vyplývajúce z návrhu matky, v ods. 3 napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že uznesením sp.zn. -27 zo dňa 25.09.2023 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, v ods. 4 okresný súd uviedol, že pre potreby rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal osvedčovanie skutočnosťami, ktoré práve v tomto odseku bližšie ozrejmil.

4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „......Z rozpisu mesačných výdavkov matky vyplýva, že matka hradí vysoké náklady za bývanie v byte za ktorý spláca aj hypotekárny úver. Celkové náklady spojené s bývaním hradené matkou sú uvádzané vo výške cca 387,- eur (mesačná platba za byt, elektriku, internet, splátka hypotekárneho úveru), pričom s výnimkou uvádzaného úveru predstavuje časť týchto výdavkov v rozsahu 1-ice výdavky matky na zabezpečenie základnej potreby dieťaťa a to potreby primeraného bývania. Príjem matky však pozostáva len z rodičovského príspevku, ktorý si v súčasnosti vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa matka nemá možnosť zvýšiť. Po odčítaní uvedených výdavkov na zabezpečenie bývania tak ostane matke z jej príjmu čiastka 25,78 eur. Aj pri zohľadnení prídavku na dieťa vo výške 60,- eur mesačne (určeného na čiastočné pokrytie potrieb dieťaťa) a dobrovoľnej platby otca na výživu maloletej uvedenej v návrhu vo výške 130,- eur mesačne (ktorú mal začať platiť po rozchode rodičov podľa svojho uváženia) je čiastka cca 216,- eur (príjem 412,66 eur - výdavky na bývanie387,- eur = 25,78 eur + prídavky 60,- eur + výživné od otca 130 eur), ktorú má matka k dispozícii je nedostatočná suma na úhradu svojich a dcériných výdavkov (s výnimkou výdavkov spojených na bývanie) na pokrytie ich nevyhnutných životných potrieb (ako strava, ošatenie a obuv, hygiena, nevyhnutné výdavky na liečbu). Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že výživné vo výške 130,- EUR mesačne, ktoré mal otec hradiť od rozchodu rodičov nie je s prihliadnutím na vyššie uvádzaný nízky príjem matky dostatočné na pokrytie základných potrieb dieťaťa so zhoršeným zdravotným stavom. Z lustrácií na otca vyplýva, že tento nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a má pravidelný mesačný príjem zo zamestnania podstatne presahujúci príjem matky. Preto súd čiastočne vyhovel návrhu matky a neodkladným opatrením zaviazal otca platiť na výživu mal. T. sumu 180,- eur mesačne, ktorú súd považuje za dostatočnú z hľadiska zabezpečenia základných životných potrieb dieťaťa. Pokiaľ matka žiadala určiť neodkladným opatrením výživné vo väčšom rozsahu a to vo výške navrhovaného výživného vo veci samej, tak súd jej návrh v časti presahujúcej priznanú sumu 180,- eur mesačne zamietol. Súd poukazuje nato, že výška výživného určená neodkladným opatrením neprejudikuje konečnú výšku výživného, nakoľko v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bude súd zisťovať celkové možnosti a schopnosti otca predovšetkým jeho príjmové a majetkové pomery a v závislosti od zistení ďalej určí konečnú výšku výživného, kde zohľadní aj ďalšie výdavky maloletého dieťaťa, predmetné rozhodnutie súdu teda nie je konečné. Neodkladným opatrením v zmysle možno nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie presahuje rámec dokazovania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, keďže výživné v zmysle citovaného ustanovenia je určené na uspokojovanie základných životných potrieb výživou oprávnenej osoby, nie je teda rozhodujúce, že výživou povinný je schopný platiť aj vyššie výživné, ani to, že oprávnená osoba má ďalšie výdavky, ktoré však nie sú nevyhnutného charakteru.“

5. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec, ktorý napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne po vecnej stránke i po právnej stránke s tým, že uznesenie okresného súdu napadol do časti, ktorou bolo rozhodnuté o výživnom a určené trvanie neodkladného opatrenia z dôvodov podľa , , . Tiež mal za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces podľa , konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci . Otec zdôraznil, že v situácii neboli splnené žiadne podmienky, neboli dané žiadne dôvody, pre ktoré by mal súd rozhodovať vo veci neodkladným opatrením. Považuje ho za nesprávny procesný postup, čím podľa neho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vydaniu rozhodnutia, ktorému predchádzalo konanie, ktoré malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , a tiež vyčítal súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie , nakoľko súd pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal iba z návrhu matky, ktoré „nijako“ neoveroval, nezisťoval, aká je skutočná situácia. Tiež mal za to, že k nariadeniu neodkladného opatrenia súd pristúpi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. keď je priamo ohrozená jeho výživa. Takáto situácia v tomto prípade nenastala. Otec maloletej prispieva na jej výživu od marca tohto roku každý mesiac v sume 130 Eur mesačne, čo zodpovedá jeho príjmom a výdavkom a zároveň potrebám maloletej, ktorá je vo veku 4,5 roka. Súd v návrhu uviedol, že matka neosvedčila tvrdenú výšku mesačných výdavkov, napriek tomu okresný súd neodkladné opatrenie vydal. Záver o zvýšených výdavkoch na maloletú, ktorý súd odvodil z Posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 17.04.2023 je svojvoľný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko súd v tomto smere ani minimálne dokazovanie nevykonal. Nič nebránilo matke, navyše v konaní právne zastúpenej, predložiť doklady preukazujúce jej výdavky v takej výške, v akej tvrdí. Výživné v nevyhnutnej miere, ku ktorému plateniu môže súd zaviazať neodkladným opatrením, nie je výživné v sume 180 Eur mesačne ako súd rozhodol v tomto prípade. Aj keď súd uvádza, že týmto rozhodnutím neprejudikuje konečnú výšku výživného, v prípade, ak by súd aj určil na výživné nižšiu sumu, spotrebované výživné sa nevracia, až dokým sa konanie právoplatne neskončí a po rozhodnutí súdu sa už spätne k prípadnému preplatku nedostane. Naopak, aby súd pri rozhodovaní vo veci samej rozhodol o výživnom vyššom ako suma 130 Eur, ktoré otec aktuálne uhrádza, určí sa suma zameškaného výživného od podania návrhu, spätne od 01.03.2023, ako to požaduje matka, je absolútne nedôvodné. Vyčítal okresnému súdu, že rozhodoval bez toho, aby mal zistený príjem otca. Pritom príjem otca, ktorý súd nemal k dispozícii, napriek tomu, že rozhodol o výživnom, je v priemere 900 Eur, za minulý rok otec zarábal v priemere 650 Eur, tento rok uplatnil otec na dcéru daňový bonus, takže jednorazovo mal za február vyšší príjem, teraz to už možné nebude, nakoľko nežije s dcérou v spoločnej domácnosti. Je teda zrejmé, že súd zaviazal aj keď len dočasne otca výživným, ktoré nezodpovedá jeho príjmom. Otec považuje výživné v sume 130 Eur mesačne, ktoré matke maloletej dobrovoľne uhrádza, za dostačujúce a primerané aj vzhľadom na náklady, o ktorých má vedomosť, keďže do marca tohto roku žili s matkou maloletej v jednej domácnosti. Mesačné náklady, ktoré matka uviedla na maloletú 300 Eur strava, 300 Eur + 50 Eur oblečenie a obuv, 60 Eur drogéria, 80 Eur zdravotná starostlivosť a pod., sú neprimerané veku dieťaťa, či už sa to týka stravy alebo oblečenia či obuvi. Žiaden z týchto tvrdených nákladov nebol matkou preukázaný. Nie je zrejmé, prečo súd pristúpil namiesto pojednávania k nariadeniu neodkladného opatrenia. Navyše otec v súčasnosti nemá zabezpečený žiaden kontakt s maloletou, matka mu od marca ako odišiel zo spoločnej domácnosti, kontakt s dcérou neumožňuje, resp. len minimálne. Otec nechcel vec hneď riešiť súdnou cestou, veril, že sa situácia upokojí a oni ako rodičia sa dohodnú, ale vzhľadom na súčasnú situáciu podá aj on návrh na neodkladné opatrenie tak, aby mal zabezpečený kontakt s maloletou. Tomuto bolo možné predísť nariadením termínu pojednávania. Žiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 26.10.2023, ktorá uviedla, že vyživovacia povinnosť bola upravená v súlade s v spojení s , . Zákona o rodine, a to v nevyhnutnom rozsahu po splnení zákonných podmienok na vydanie neodkladného opatrenia. K rozhodnutiu vo veci samej dochádza po vykonaní rozsiahleho dokazovania za účelom zistenia osobných, majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd nevykonáva dokazovanie v rovnakej forme, ide len o osvedčenie. Pokiaľ otec maloletej spochybňuje výšku výdavkov vynakladaných v súvislosti so starostlivosťou o maloletú, matka maloletej potom uvádza, že z verejného zdravotného poistenia sú hradené len nutridrinky pre maloletú do určitého počtu. Ostatné lieky a zdravotnícke pomôcky predpísané ošetrujúcim lekárom sú spravidla s doplatkom pričom voľnopredajné lieky pri vírusových ochoreniach, výživové doplnky, hygienické potreby, vitamíny nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Ako príklad matka uviedla mesačné náklady Gastrotuss Baby, naordinované ošetrujúcim lekárom 2x 13 Eur, 2x 11 Eur, PROBIO-FIX IMUN baby, Colostrum Delta 29 Eur, Urinal sirup 12 Eur, diagnostické prúžky na moč 12 Eur, Physiomer 12 Eur, B komplex, sprej na nádchu 6 Eur, calciový sirup 7 Eur, sirup od kašľa 8 Eur, Rinogermina sprej do nosa - nosové

probiotikum 3x10ml 29,99 Eur a ďalšie. Náklady na ošatenie matka maloletej uvádzala v sume 100

- 150 Eur mesačne. Vyššie výdavky v súvislosti s ošatením sú spôsobené jej vekom, kedy rýchlo rastie a vyvíja sa. Z majetkových pomerov matky maloletej vyplýva, že je na rodičovskej dovolenke zo zdravotných dôvodov dieťaťa, pričom výška jej príjmov je 472,60 Eur. Každý rodič má povinnosť zabezpečiť svoje dieťa. Je povinnosťou otca maloletej zabezpečiť si dostatočné príjmy na to, aby maloletú mohol v primeranom a požadovanom rozsahu zabezpečiť. Otec maloletej podľa vedomosti matky dosahuje vyšší príjem ako 900 Eur. Uvedené preukazuje aj tým, že otec maloletej pracuje 5 dní v týždni po 10 hodín denne a v rámci víkendu spravidla soboty 6 hodín. V prípade, ak by príjem otca bol v sume 900 Eur mesačne, jeho hodinová mzda by nedosahovala ani úroveň minimálnej mzdy, čo je v rozpore so . Tiež citovala z rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. . Matka maloletej v prípade, ak otec neprejaví záujem o maloletú, nemôže otca nútiť k záujmu. Nie sú pravdivé tvrdenia otca o tom, že nemá zabezpečený kontakt s maloletou. Od podania návrhu otec maloletej bol maloletú navštíviť 3x a strávil s ňou 2 hodiny. Maloletá návštevu otca neznášala dobre, hystericky plakala, spala nepokojne. Matka maloletej návšteve otca nezabraňovala. K uvedenému ma matka maloletej k dispozícii rad dôkazov.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania ( v spojení s a ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ) preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z až 67 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch zmenil podľa v spojení s .

8. V zmysle na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. V zmysle § čl. 5 Zákona o rodine ,,záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú “.

10. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

11. Primárne odvolací súd poukazuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale ide o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

12. Neodkladné opatrenie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia ( ) sleduje bezprostredné zabezpečenie ochrany maloletého dieťaťa prostredníctvom okamžitého zákroku súdnou mocou, pokiaľ osoby, ktoré zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, vykonávajú túto starostlivosť nedostatočne, v dôsledku čoho je vážne ohrozený alebo narušený jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj.

13. Podľa <D.> o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie

vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Otec v podanom odvolaní vyčítal okresnému súdu, že rozhodol vo veci bez toho, aby mal výdavky maloletého dieťaťa osvedčené a namietal tiež nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Odvolací súd na tomto mieste, vo vzťahu k napadnutému rozhodnutia okresného súdu považuje za podstatné primárne uviesť, že Zákon o rodine <D.> v § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Okrem toho v zmysle § 62 ods. 5 <D.'> Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významný i § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine <D.'>, ktorý zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

17. Vo vzťahu k nosnej odvolacej argumentácií otca, ktorý v podanom odvolaní vyčítal okresnému súdu, že rozhodol vo veci bez toho, aby mal výdavky maloletého dieťaťa osvedčené, odvolací súd uvádza, že vyčíslenie a osvedčenie výdavkov dieťaťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, čo platí tak pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení ako pre konanie vo veci samej. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patria bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví v porovnaní životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného mal preto okresný súd podľa odvolacieho súdu vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to

možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Okresný súd v napadnutom uznesení v ods. 14.napadnutého uznesenia uviedol záver „.... Aj pri zohľadnení prídavku na dieťa vo výške 60,- eur mesačne (určeného na čiastočné pokrytie potrieb dieťaťa) a dobrovoľnej platby otca na výživu maloletej uvedenej v návrhu vo výške 130,- eur mesačne (ktorú mal začať platiť po rozchode rodičov podľa svojho uváženia) je čiastka cca 216,- eur (príjem 412,66 eur - výdavky na bývanie387,- eur = 25,78 eur + prídavky 60,- eur + výživné od otca 130 eur), ktorú má matka k dispozícii je nedostatočná suma na úhradu svojich a dcériných výdavkov (s výnimkou výdavkov spojených na bývanie) na pokrytie ich nevyhnutných životných potrieb (ako strava, ošatenie a obuv, hygiena, nevyhnutné výdavky na liečbu). Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že výživné vo výške 130,- EUR mesačne, ktoré mal otec hradiť od rozchodu rodičov nie je s prihliadnutím na vyššie uvádzaný nízky príjem matky dostatočné na pokrytie základných potrieb dieťaťa so zhoršeným zdravotným stavom. Z lustrácií na otca vyplýva, že tento nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a má pravidelný mesačný príjem zo zamestnania podstatne presahujúci príjem matky“. Odvolací súd síce citlivo vníma tieto závery okresného súdu a svojím spôsobom i rozumie rozhodnutiu okresného súdu, avšak ak nie sú zdokladované-osvedčené výdavky maloletého dieťaťa, ktorého určenie výživného sa týka, tak potom nie je možné, aby sa odvolací súd k momentu svojho rozhodovania, o odvolaní otca proti výrokom uznesenia o neodkladnom opatrení, stotožnil s výškou okresným súdom stanoveného výživného v sume 180 Eur vopred mesačne. Zo samotného odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že otec (dobrovoľne, a to v čase do súdneho rozhodnutia) platí výživné na maloleté dieťa v sume 130 Eur mesačne vopred k rukám matky. Zo správy kolízneho opatrovníka, tak ako je súčasťou spisu čl. 40 a nasl. vyplýva vyjadrenie otca „...... Menovaný súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka vyživovacej povinnosti 180,- Eur je podľa jeho názoru vysoká. Zo svojho príjmu má možnosť platiť sumu 140,- Eur mesačne“, preto v tomto štádiu konania za situácie, že výdavky maloletého dieťaťa neboli riadne osvedčené, a to výlučne pre potreby konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.08.2023, potom odvolací súd vychádzal zo sumy 140 Eur ako akceptovateľnej otcom, teda ako dôvodnej sumy výživného, a to bez ďalšieho, napriek jeho odvolacím námietkam o neosvedčení výdavkov odôvodňujúcich výšku výživného navrhovanú matkou v tomto štádiu konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil podľa , tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže nepovažoval v záujme maloletého dieťaťa jeho zrušenie a zároveň nevidel priestor na jeho potvrdenie.

18. Uplatňovanie neodkladného opatrenia krajský súd vymedzil do času právoplatného rozhodnutia vo veci o úpravu rodičovských práv a povinností.

19. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia ide o poskytnutie dočasného riešenia vzťahov, zásah do rodičovských práv je primeraný sledovanému účelu (zabezpečenia priaznivého vývoja dieťaťa) a súčasne rešpektujúci práva dieťaťa a jeho najlepší záujem.

20. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že z dikcie vyplýva, že dané neodkladné opatrenie má dočasný charakter. Závery konštatované v tomto rozhodnutí však neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie matkou tvrdených skutočností.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.