Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-527-2008.pdf
PDF · 75.06 KB
Case nature
Subarea
10Er/527/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO:35 937 874 proti povinnému: R & R Coop., spol. s r.o., Športová 973/27, Štúrovo, IČO:36 527 831 o zaplatenie 556,60 €, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 náhradu trov exekúcie vo výške 42,89 €.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 2.5.2008 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu 556,60 €, keď poukázal na platobný výmer vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou PV401/01631/2007 zo dňa 8.10.2007, PV401/01633/2007 zo dňa 8.10.2007, PV 401/01630/2007 zo dňa 8.10.2007 a PV401/01632/2007 zo dňa 8.10.2007.
Poverením tunajšieho súdu 10Er/527/2008-8 zo dňa 4.6.2008 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len exekútor).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.2.2012 exekútor navrhol zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra. Zároveň v podaní vyčíslil i trovy exekúcie sumou 42,89 €.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 9.7.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že Uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. 28CbR 98/2010 - 41 zo dňa 03.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2011, bola zrušená spoločnosť R & R Coop., spol. s r.o., bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vl.č. 11005/N sa vymazuje dňom 09.07.2011 obchodná spoločnosť R & R Coop., spol. s r.o., , so sídlom Športová 27, Štúrovo , IČO: 36 527 831.
Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku 3MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „...ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať...“
V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 33,19 € /ako paušálna suma/, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 3,06 € (poštovné) a DPH vo výške 6,64 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 42,89 €.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojitosti s § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 33,19 €, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 3,06 € (poštovné) a 20% DPH vo výške 6,64 € (20% zo sumy 33,19 €). Teda spolu priznal súd náhradu trov exekúcie vo výške 42,89 €. Súd iba poznamenáva, že odmena vo výške 33,19 € je paušálnou odmenou exekútora, minimálnou odmenou, ktorá mu prináleží v tom prípade, ak odmena za jednotlivé úkony, ktoré vykoná a sú odmeňované podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky nepresiahne sumu 33,19 €, čo je v danom prípade splnené. Súd taktiež poznamenáva, že exekútor by mal nárok na vyššiu náhradu DPH, nakoľko táto mu prináleží i z náhrad, avšak tento si ju neuplatnil a súd nemôže ísť nad rozsah exekútorom vyčíslených trov, teda nemôže mu priznať viac, ako si sám nárokoval.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.