Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13P-255-2011.pdf
PDF · 93.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/255/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou, v právnej veci navrhovateľky: C. O., nar. X.X.XXXX, bytom X., X. X, zastúpenej J.. C. O., bytom X., X. X proti odporcovi: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. X., Z. XX, o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 8C/143/1996-34 zo dňa 28.10.1996 v časti vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke, tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 600 Sk mesačne na sumu 50 eur mesačne, počnúc dňom 1.11.2011, ktorú sumu je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Zročné výživné odporcu za čas od 01.11.2011 do 30.03.2012 činí suma 150,40 eura, ktorú sumu súd povoľuje odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom výhody straty splátok.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným na tunajší súd dňa 20.10.2011, ktorý doplnila dňa 7.12.2011 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 8C 143/93-34 v časti vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku tak, že túto zvyšuje zo sumy 600,- Sk mesačne na sumu 180,- eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, odporca je zamestnaný od júla 2011, v období od júla 2009 do júla 2011 si vyživovaciu povinnosť neplnil. Náklady s výživou navrhovateľky podstatne vzrástli od poslednej úpravy výživného, kedy bolo pri rozvode manželstva rodičov navrhovateľky určené odporcovi výživné 600,- Sk.
Na pojednávania stanovené súdom na 2.2.2012 a 22.3.2012 sa nedostavila navrhovateľka, ktorej neprítomnosť ospravedlnila jej zástupkyňa. Na pojednávanie stanovené na 22.3.2012 sa nedostavil odporca bez ospravedlnenia svojej neúčasti na pojednávaní. Súd preto v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.
Zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že naposledy bolo výživné pre dcéru C.- navrhovateľku určené v r. 1996 na sumu 600 Sk. Stalo sa, že odporca bol nezamestnaný, vtedy výživné neplatil. Ak sa zamestnal, uhrádzal pravidelne výživne, dokonca aj za predchádzajúce obdobie. Zlom nastal v r. 2009, kedy bol vlastným zapríčinením prepustený zo zamestnania zo spoločnosti Veolia. Odvtedy do leta 2011 si vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil. Za posledné obdobie, kedy bol už podaný návrh na zvýšenie výživného, zaplatil 3x po 25 eur na obe deti, a jedenkrát 30 eur, dňa 1.3.2012 na jej
účet resp. poštovou poukážkou odporca uhradil 60 eur, jednalo sa o výživné na obe deti. Myslí si, že odporca pracuje, aj predtým pracoval brigádnicky. Myslí si, že má väčší príjem ako uvádza, pretože od leta 2011 chodil denne do práce. Vie to od odporcu, viackrát bol s ním aj syn H.. Dcéra žije s ňou a s bratom H., nar. XX.X.XXXX v spoločnej domácnosti, v 3 izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Mesačne uhrádza nájomné 145 eur, elektrinu 30 eur, plyn a RTVS 11 eur. Má priemerný mesačný príjem cca 744 eur a poberá prídavky na dve deti, k dcére si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť. Dá sa povedať, že všetky jej výdavky zabezpečujem ona. Dcéra navštevuje 3. ročník SPU v Nitra, čo sa týka nákladov spojených so štúdiom, zápisné bolo 20 eur, výdavky na učebnice má bežné, využíva internet, knižnicu. Okrem bežných výdavkov na stravu a ošatenie, záujmové aktivity zvýšené výdavky nemá. S otcom v kontakte nie je, nestretávajú sa. Do r. 2009 nijako neriešila to, že si otec vyživovaciu povinnosť voči deťom neplnil. Za posledné obdobie je situácia neúnosná, preto podala aj návrh na zvýšenie výživného na syna, dcéra si návrh podala sama.
Odporca vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, jeho príjem mu neumožňuje platiť navrhované výživné. Je pravdou, že v r. 2009 bol riadne zamestnaný, bol zo zamestnania prepustený z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Mal zostatkový alkohol a ako vodič ďalej nemohol vykonávať túto prácu. V tom čase však bývalej manželke platil výživné vo výške cca 150 eur mesačne. Do leta 2011 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, potom pracoval v spoločnosti Zobor Trans s. r. o. ako vodič - uchádzač o zamestnanie, mal dohodu so zamestnávateľom, pracoval len príležitostne, mohol zarobiť len 120 eur mesačne. V novembri 2011 uzavrel písomnú dohodu o vykonávaní pracovnej činnosti, nakoľko mal príjem 120 eur mesačne, zanikol mi nárok na dávky v hmotnej núdzi vo výške 62 eur mesačne. Žijem v unimobunke s priateľkou, ktorá je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, nemá žiaden príjem, mesačne uhrádza náklady na elektrinu 20 eur, poplatky RTVS 4,64 eura mesačne, mesačne uhrádzam poistku 18,99 eura, jedná sa o životnú poistku. S bývalou manželkou neobnovili spolužitie, napriek rozvodu sa intímne stýkali do 12/2010.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámil sa s obsahom návrhu zo dňa 17.10.2011 a jeho doplnením zo dňa 6.12.2011 a nasledujúcimi listinnými dôkazmi:
-potvrdenie o štúdiu navrhovateľky
-potvrdenia o príjme odporcu
-potvrdenie o príjme navrhovateľky
-potvrdenie o evidencii odporcu ako uchádzača o zamestnanie a rozhodnutia o priznaní a odnímaní dávok v hmotnej núdzi
-potvrdenie o evidencii priateľky odporcu ako uchádzačky o zamestnanie
-pripojený spis Okresného súdu Nitra 11P/375/2011
-pripojený spis Okresného súdu Nitra 8C/143/1996 a z neho rozsudok zo dňa 28.10.1996
a zistil tento skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 8C 143/1996 - 34 zo dňa 28.10.1996 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, deti pochádzajúce z tohto manželstva v tom čase maloletá navrhovateľka a mal. H. O., nar. XX.X.XXXX boli zverený do osobnej starostlivosti ( výchovy) matke a odporca sa zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 600,- Sk mesačne a na výživu mal. H. sumou 500,- Sk mesačne. V tom čase bola matka navrhovateľky na rodičovskej dovolenke do 1.9.1996 a poberala rodičovský príspevok 1.470,- Sk mesačne a sociálny príspevok 940,- Sk mesačne, od 1.9.1996 bola zamestnaná s príjmom 5.061,- Sk mesačne. Odporca bol zamestnaný ako traktorista na PD A. pri X., jeho priemerný mesačný príjem bol 6.041,- Sk mesačne netto. Odporca mal len uvedené dve vyživovacie povinnosti.
V súčasnosti je navrhovateľka študentkou 3. ročníka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, fakulta ekonomiky a manažmentu, študuje dennou formou študijný program manažment podniku. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a maloletým bratom H., matka si voči nej riadne plní vyživovaciu povinnosť. Matka je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 789,68 eura netto s daňovým bonusom, náklady spojené s bývaním predstavujú 145,- eur, elektrinu 30,- eur, plyn a RTVS 11,- eur mesačne. Okrem bežných výdavkov na stravu a ošatenie má náklady spojených so štúdiom, zápisné do ročníka 20,- eur, výdavky na učebnice, často využíva internet, knižnicu. Od 14.9.2010 má uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študenta, poslednú pracovnú zmenu mala 5.5.2011, za rok 2011 bol jej priemerný mesačný príjem z tejto činnosti 32,66 eura netto, tento príjem je však nepravidelný. Odporca prispel na jej výživu podania návrhu na zvýšenie výživného sumou 82,50 eura ( na obe deti uhradil spolu 1x 60,- eur, 1x 30,- eur a 3x 25,- eur).
V súčasnosti odporca pracuje od 2.11.2011 na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti ZOBORTRANS s.r.o., v mesiacu november 2011 dosiahol príjem 120,- eur a v mesiaci december 2011 príjem 114,55 eura netto. Od 2.11.2006 do 9.7.2009 bol zamestnaný v spoločnosti Veolia Transport Nitra a.s., pracovný pomer bol ukončený podľa tvrdenia navrhovateľa z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, keď mu nameraný zostatkový alkohol pri nástupe do zamestnania. Priemerná mesačná mzda, ktorú odporca pred ukončením tohto pracovného pomeru dosahoval bola 621,11 eura. Od 15.10.2009 bol odporca ako nezamestnaný evidovaný na príslušnom úrade práce, poberal do 1.3.2011 dávky v hmotnej núdzi 62,50 eura mesačne. Dňom 10.2.2011 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený, opätovne bol do evidencie zaradený dňom 24.2.2011, od 1.4.2011 poberal dávky v hmotnej núdzi 60,50 eura mesačne. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený dňa 13.12.2011, pretože sa nedostavil na úrad práce v stanovenom termíne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou H. F., ktorá je tiež nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, dávka v nezamestnanosti jej nebola priznaná. Mesačne uhrádza 20,- eur poplatok za elektrinu, poplatky RTVS 4,64 eura a poistku 18,99 eura.
Odporca si určenú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní nepravidelne mesačne, s navrhovateľkou sa nestretáva sa nestretáva. Okruh vyživovacích povinnosti odporcu zostal nezmenený.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine ( zák. č. 36/2005 Z. z. ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určené rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 1996 prišlo k zmene pomerov a to ako na strane oboch účastníkov konania. Navrhovateľka sa stala plnoletou, študuje na vysokej škole. Náklady na zabezpečenie jej základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju dospelého dieťaťa, ktoré však ešte z dôvodu neukončeného štúdia nie je schopné sa samo živiť, sú neporovnateľne vyššie ako v čase, keď bolo upravované výživné odporcu pri rozvode manželstva, keď mala navrhovateľka päť rokov. Odporca v čase, keď bol zamestnaný prispieval síce nad rámec súdom stanoveného výživného 600,- Sk = 19,92 eura mesačne, ale od r. 2009 si vyživovaciu povinnosť plní veľmi nepravidelne a všetky náklady na zabezpečenie potrieb navrhovateľky tak musí uhrádzať matka navrhovateľky. Navrhovateľka má v súčasnosti hlavne náklady spojené so štúdium na vysokej škole. Nepriaznivú finančnú situáciu v rodine riešila aj uzatvorením dohody o brigádnickej práci študenta, z tejto činnosti mala naposledy príjem v máji 2011.
K zmene pomerov prišlo aj na strane odporcu, ktorý v súčasnosti pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti od 2.11.2011. Odporca bol od r. 2009 nezamestnaným, evidovaným na úrade práce do decembra 2011, poberal dávky v hmotnej núdzi, naposledy vo výške 60,50 eura mesačne. Posledný pracovným pomer odporcu uzatvorený pred tým, ako ostal nezamestnaný mal v spoločnosti Veolia Transport Nitra a.s., tento bol ukončený podľa z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, teda zavinením odporcu. Priemerná mesačná mzda, ktorú odporca pred ukončením tohto pracovného pomeru dosahoval bola 621,11 eura.
Pre správanie odporcu bol ukončený pracovný pomer v spoločnosti Veolia Transport Nitra a.s., odporca svojim konaním prišiel o možnosť naďalej v tejto spoločnosti pracovať a poberať mzdu. Odporca sa tak vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku. Súd preto s prihliadnutím na ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona rodine vychádzal pri určení schopností a možností otca prispievať na výživu navrhovateľky z priemerného príjmu otca , ktorý dosahoval v spoločnosti Veolia Transport Nitra a.s., a to zo sumy 621,11 eura mesačne netto. Vzhľadom k uvedenému súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke zo sumy 600,- Sk ( ktorá nezodpovedala ani minimálnemu výživného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine) na sumu 50,- eur mesačne.
Počiatok zvýšenia výživného súd stanovil od 1.11.2011, od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po podaní návrhu. Odporcovi tak vzniklo za obdobie od 1.11.2011 do 30.3.2012 zameškané výživné vo výške 150,40 eura, ktorú sumu súd povolil splácať odporcovi v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur mesačne s prihliadnutím k jeho príjmu, výdavkom a výške zameškaného výživného, v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľka mala v konaní len úspech čiastočný ( súd sa nestotožnilo s navrhovanou výškou výživného ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci