Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-22-2012.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/22/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky E. H., rod. N.j, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., V. R. H., U. XX, t.č. bytom I.Á. Ľ., X. K. XX proti odporcovi X. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., V. R. H. XXX, t.č. bytom D. XX, K., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky E. H., rod. N., nar. XX. XX. XXXX a odporcu X. H., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 26. 05. 1990 v Slovenskej Ľupči, zapísané bývalým Miestnym národným výborom v Slovenskej Ľupči, vo zv. 3, ročník 1990, na strane 137, pod por. č. 17 r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. H., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode v tomto znení:
Maloletá E. H., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 24. 01. 2012 žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že v r. 2008 odporca začal striedať zamestnanie, nedával jej riadne finančné prostriedky, začal si brať pôžičky od nebankových spoločností, ktoré v súčasnosti musí splácať. Z exekútorských úradov im začali chodiť oznámenia ohľadom dlhov odporcu, čo bolo dôvodom, pre ktorý sa spolu s deťmi v r. 2011 odsťahovala do podnájmu a odporca do domácnosti svojho otca. V súčasnosti sľubom odporcu, že splatí dlhy neverí, pretože naopak ju nahovára na ďalšie úvery. Pre takéto nezodpovedné správanie odporcu sa obáva, že príde o všetok majetok, pretože aj dom v ktorom žili v spoločnej domácnosti kvôli dlhom odporcu sú nútení predať. Ich manželstvo sa postupne stalo len formálnym zväzkom, neplní žiadnu zo svojich funkcií a vzhľadom na správanie odporcu nie je možné očakávať jeho obnovenie. Za príčinu rozvratu manželstva označila neveru odporcu, finančné zadlžovanie rodiny odporcom a podozrenie zo závislosti odporcu na automatových hrách. Zároveň
žiadala zveriť maloletú E. H. do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 250 Eur mesačne k jej rukám.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Potvrdil, že ich manželstvo je v súčasnosti nefunkčné. Za príčinu rozvratu manželstva označil dlhy, ktoré vznikli podnikaním a neveru navrhovateľky.
V priebehu konania rodičia maloletej navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletá na čas po rozvode zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok a otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Kolízny opatrovník uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. V prípade rozvodu manželstva doporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode schváliť, nakoľko neodporuje záujmom maloletej a zákonu.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich funkcií, ani svoj účel. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom a za daného stavu nie je možné od nich očakávať jeho obnovenie. Súd mal tak splnené podmienky uvedené v ust. § 23 ods. 1 Zák. o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v nezodpovednom konaní odporcu, ktorý bez vedomia navrhovateľky neprimerane finančne zaťažil rodinu pôžičkami a úvermi, splácanie ktorých ponechal na navrhovateľku.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V danej veci súd zistil, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti, z toho jedno je maloleté. Osobnú starostlivosť o maloletú E. zabezpečuje matka, v ktorej sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky. Matka maloletej má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej. Otec maloletej nevzniesol žiadne námietky ohľadom starostlivosti matky o maloletú. Súd preto rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach schválil majúc za to, že neodporuje zákonu, záujmom maloletej. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode prihliadol na vôľu maloletej deklarovanú jej spoločným odchodom s matkou zo spoločnej domácnosti a tiež skutočnosť, že matka dáva súdu záruku, že aj do budúcna je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú.
Keďže súd maloletú zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, následne sa zaoberal otázkou určenia výživného otcovi na maloletú na čas po rozvode. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej, ako aj možností, schopností, majetkových pomerov povinného t.j. otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá je vo veku blízku dospelému, má 16 rokov, navštevuje 1. ročník SOŠ. Maloletá je vedená v očnej a zubnej ambulancii, nosí okuliare a zubný strojček. Záujmy má primerané veku. Otec maloletej pracuje ako vodič autobusovej dopravy a svoj príjem vyčíslil na 500-600 Eur netto. Okrem maloletej inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav a vyššie uvedené zákonné kritéria aj v časti určenia výživného otcovi na maloletú vo výške 120 Eur mesačne rodičmi navrhnutú dohodu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody ohľadom určenia výživného otcovi na maloletú na čas po rozvode súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť na maloletú. Matka maloletej dosahuje u svojho zamestnávateľa čistý mesačný príjem vo výške 385,28 Eur, okrem toho ako obchodná zástupkyňa v spoločnosti N. má mesačný príjem vo výške okolo 100 Eur netto. Rovnako ako otec, ani matka maloletej inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá.
Rodičia maloletej nežiadali súd upraviť styk otca s maloletou na čas po rozvode, čo odôvodnili tým, že maloletá sa s otcom stretáva na základe ich vzájomnej dohody a samotnej vôle maloletej.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144, prvá veta O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé
priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.