Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/329/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky K. Č., nar. X.X.XXXX, trvale bývajúcej v E. na ulici E. Č.. XX, proti odporcovi Z. Č., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu Z. - G. - K. XX, XXX XX C., H., za účasti matky navrhovateľky K. E., nar. X.X.XXXX, trvale bývajúcej v E. na ulici E. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Patrikom Holingom, s.r.o., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Hlavnej ulici č. 6 v Košiciach, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 17.3.1998 tak, že zvyšuje výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke od 1.10.2009 do budúcna zo sumy 4.000 Sk, t.j. 132,77 €, na sumu 250 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.10.2009 do 29.2.2012 vo výške 3.399,67 € zaväzuje odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka v tom čase maloletej navrhovateľky doručila tunajšiemu súdu dňa 26.10.2009 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na v tom čase maloletú navrhovateľku od 1.1.2009 do budúcna na 250 € mesačne. Svoj návrh odôvodňovala tým, že výživné zo strany otca na dieťa bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.3.1998 sp. zn. , ktorým rozsudkom jej maloletá, na čas po rozvode rodičov, bola zverená do starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 4.000 Sk alebo 200 DM mesačne. Od uvedeného roku 1998 náklady spojené s výchovou a výživou maloletej podstatne vzrástli, keďže v čase ostatnej úpravy výživného mala 4 roky veku, v čase podania návrhu vo veci mala 15 rokov a bola študentkou, v súvislosti s čím bolo nevyhnutné uhrádzať jej školské pomôcky, učebné materiály, poplatky spojené so štúdiom, cestovné, výdavky na ošatenie a vzhľadom na vek maloletej oproti pôvodnému stavu mala zvýšené potreby na stravovanie, lekársku starostlivosť. Matka maloletej v čase podávania predmetného návrhu bola živnostníčkou, okrem maloletej K. mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, otec

podľa informácií matky vlastnil autobazár a autoopravovňu a bližšie informácie o jeho majetkových pomeroch matke známe neboli, návrh aby výživné bolo upravené spätne od začiatku roka 2009 matka odôvodňovala tým, že otec maloletej dlhodobo platil vzhľadom na vek a potreby maloletej nízke výživné a navyše od začiatku roka 2009 k rukám matky neuhradil ani pôvodne súdom určené výživné, ani do podania návrhu vo veci.

Potom, čo pôvodne maloletá K. nadobudla plnoletosť, sa vo svojej výpovedi pred súdom k návrhu matky v celom rozsahu pripojila a žiadala tomuto návrhu vyhovieť.

Otec sa spočiatku k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, matky navrhovateľky, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej K. bola naposledy upravená, ako uviedli matka vo svojom návrhu, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 17.3.1998, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.1998 a ktorým rozsudkom pokiaľ ide o výživné bola schválená rodičovská dohoda o zaviazaní sa otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 4.000 Sk mesačne, pričom pri schvaľovaní tejto časti dohody súd vychádzal zo zistení, že otec dieťaťa v tom čase dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1.800 DM, nemal žiaden majetok väčšej hodnoty, matka maloletej bola súkromnou podnikateľkou, pracovala ako kaderníčka a jej príjem sa pohyboval okolo 7.000 Sk, ani jeden z rodičov okrem tohto dieťaťa nemal ďalšie vyživovacie povinnosti.

Matka navrhovateľky je obdobne ako v čase ostatnej úpravy výživného osobou samostatne zárobkovo činnou a z ňou podaných daňových priznaní vyplýva, že v roku 2008 z tejto činnosti dosiahla príjmy 1.256.374 Sk, mala výdavky 1.145.051 Sk, jej základ dane bol 111.323 Sk a uhradila daň 2.437 Sk, teda jej priemerný mesačný čistý príjem bol 9.276,9 Sk, v roku 2009 dosiahla príjmy 31.570,96 €, výdavky 29.892,91 €, základ dane bol 1.678,05 €, daň neuhradila žiadnu, jej priemerný mesačný čistý príjem bol 139,80 €, v roku 2010 matka dosiahla príjmy 37.332,72 €, výdaje 32.658,17 €, základ dane bol 4.674,55 € a uhradila daň 123,28 €, takže jej priemerný mesačný čistý príjem bol 389,54 €.

Matka dňa XX.X.XXXX uzavrela manželstvo s N. E., z ktorého manželstva jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému N. E., nar. XX.X.XXXX. Manžel matky bol zamestnancom KR PZ v Košiciach u ktorého zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem okolo 1.000 €, od 1.12.2011 je manžel matky navrhovateľky vo výsluhovom dôchodku, tento dôchodok poberá vo výške 540 € mesačne.

Matka spolu s maloletou, manželom a maloletým N. býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve a za ktorý rodina uhrádzala a uhrádza platby vo výške okolo 250 € mesačne, zároveň hradia poplatok za internet 17 € mesačne.

Matka navrhovateľky svoju žiadosť o spätnú úpravu výživného od 1.1.2009, ktorú uviedla v návrhu doručenom súdu v októbri 2009, presne zdôvodniť nevedela, udávala, že čakala, že sa s otcom dieťaťa dohodnú, čo bolo v minulosti i 2-krát dôvodom, prečo podané návrhy na zvýšenie výživného následne vzala späť.

Matka vo svojej výpovedi tvrdila, že od známych a dcéry počula, že otec dieťaťa si kúpil rodinný dom v blízkosti jeho terajšieho bydliska, v minulom roku bol na dovolenke v Monaku, chodieva na bežné výlety do zahraničia, vrátane pravidelných ciest do Chorvátska, kam chodievajú autom, mal by vlastniť i stavebný pozemok v Zadare, k čomu ale matka dôkazy súdu predložiť nevedela.

Od 1.9.2009 sa navrhovateľka stala študentkou gymnázia, kde navštevuje nemeckú triedu, v súčasnosti navštevuje 3.ročník tohto gymnázia, so štúdiom súvisia okrem iného zvýšené výdavky na odbornú literatúru a rôzne učebnice, výdavky na učebnice sú v priemere 30 - 40 € na rok, pravidelne je potrebné maloletej dokupovať školské pomôcky, matka jej od začiatku nástupu na túto školu mesačne hradí lístok MHD v hodnote 10 € a hradí jej taktiež kredit do mobilného telefónu vo výške po 10 € mesačne. Škola pravidelne organizuje zahraničné pobyty, v spornom období sa takto maloletá zúčastnila pobytu v Rakúsku, následne v Poľsku, s čím súviseli výdavky okolo 200 € za pobyt. Od začiatku štúdia sa začali študenti skladať na náklady na budúcu stužkovú po 10 € mesačne. Matka maloletej sporí formou zdravotného poistenia spojeného so sporením z dôvodu čoho takto maloletej uhrádza pravidelne ročne 210 €, za obedy v školskej jedálni jej matka uhrádzala a uhrádza poplatok okolo 20 € mesačne. V minulosti maloletá od 3 rokov veku navštevovala tanečnú, ktorú mimoškolskú aktivitu ukončila pri nástupe na strednú školu, s čím súviseli pravidelné výdavky a to poplatky 500 Sk mesačne, túto mimoškolskú aktivitu ukončila z dôvodu nárastu školských povinností. Ako matka dokladovala lekárskym potvrdením, maloletá od narodenia trpí na alergiu z dôvodu čoho je dispenzarizovaná a liečená imunológom, okrem iného má alergiu i na potraviny a na potravinové farbivá a konzervačné látky, čo si vyžaduje špeciálne stravovanie v dôsledku čoho matka denne musí variť a čo následne vedie k zvýšeniu výdavkov na stravovanie. Vo veku 15 rokov u navrhovateľky bola diagnostikovaná epilepsia, v dôsledku čoho pravidelne navštevuje neurológa, býva i hospitalizovaná, jej stav pri pravidelnej liečbe a dodržiavaní režimu je kompenzovaný, zároveň je sledovaná aj otorinolaringológom pre recidivujúce infekcie horných dýchacích ciest.

V minulosti odporca na výživu navrhovateľky prispieval na základe dohody rodičov istý čas zvýšeným výživným, zhruba od roku 2006 vo výške po 150 €, v roku 2008 po 200 €, v roku 2009 za celý kalendárny rok si vyživovaciu povinnosť neplnil žiadnou čiastkou.

Z výpovede samotnej navrhovateľky súd zistil, že odporca je s ňou v kontakte, bráva ju pravidelne na letné prázdniny, kupuje jej darčeky k sviatkom, pričom nevedela špecifikovať výšku akou odporca prispieva na jej výživu v súčasnosti, keďže toto výživné odporca naďalej platí k rukám matky navrhovateľky. Uviedla, že v prípade požiadaviek z jej strany jej odporca kúpi ak niečo potrebuje, čo ale bližšie špecifikovať nevedela.

Keďže odporca je cudzím štátnym príslušníkom a 18.1.2010 písomne požiadal o preklad písomnosti do nemeckého jazyka dôvodiac tým, že nevie dobre po slovensky, súd uznesením sp. zn. zo dňa 15.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2011, pribral do konania tlmočníčku z jazyka slovenského do jazyka nemeckého Z.. Z. N. a postupne tejto ukladal prekladať potrebné písomnosti vrátane dožiadania a zápisnice o výsluchu otca, z dôvodu čoho pribratej tlmočníčke boli priznané odmeny a to uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 21.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2011, v sume 232,42 €, uznesením zo dňa 15.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2011, vo výške 22,58 € a uznesením zo dňa 12.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2011, vo výške 498 €, ktoré odmeny tlmočníčke boli vyplatené predbežne zo štátnych prostriedkov.

Odporca vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom B. dňa 4.5.2011 uviedol, že je predajcom automobilov, je samostatne zárobkovo činný, býva naďalej na adrese Z. - G. - K. XX, XXX XX C., uznával súčasné výživné na navrhovateľku vo výške 250 €, súhlasil s tým aby sa takéto výživné mu stanovilo, dôvodiac i tým, že podľa jeho vedomostí minimálna výška výživného pre 17 ročných v H. je 334 €. Uviedol, že na výživnom voči navrhovateľke od 1.1.2009 má nedoplatky, tvrdil, že z obchodovania s autami má príjem cca 1.200 - 1.300 € mesačne, pričom mal za to, že životné náklady v mieste bydliska navrhovateľky sú podstatne nižšie ako v jeho mieste bydliska a bol presvedčený, že v mieste bydliska navrhovateľky žiadne dieťa mesačne nedostane výživné 250 €, z dôvodu čoho žiadal o primeranú redukciu sumy a v prípade ak to nie je možné súhlasil od 1.1.2009 so sumou 250 € mesačne. K svojim pomerom uviedol, že je ženatý, jeho manželka je zamestnaná ako upratovačka, čo zdokladoval potvrdením jej ostatného zamestnávateľa o tom, že prišla o prácu, keďže k 16.5.2011 dostala výpoveď, tvrdil, že jeho manželka v roku 2010 po celý rok bola nezamestnanou. Tvrdil, že s navrhovateľkou sa pravidelne kontaktuje, táto každý rok prichádza k nemu na dovolenku, cestuje s ním do Chorvátska

navštíviť rodinu, s výnimkou roka 2010. Mal za to, že s dcérou si rozumejú, pravidelne spolu telefonujú, nezhody medzi nimi existujú len ohľadne peňazí. K svojim pomerom ďalej uviedol, že býva v podnájme v byte s rozlohou 59 m2, kde býva spolu so svojou ženou a za tento byt platia nájomné 413 €, má dlhy vo výške cca 9.000 €, ktoré spláca podľa možností v sume 200 - 300 € mesačne, pričom ide o dlhy súkromnej osobe a v prípade ak sa mu nedaria obchody s autami vypomáha si ako vodič nákladného automobilu čím vie zarobiť 300 - 400 €, prípadne sa venuje obchodovaniu s kovovým odpadom, má ohlásenú živnosť aby mohol takýto odpad voziť. Od 1.1.2009 do dňa jeho výpovede pred dožiadaným súdom nepoberal žiadnu podporu v nezamestnanosti ani žiadne sociálne dávky, opätovne uviedol, že ak nie je možné stanovenie výživného na navrhovateľku v nižšej sume súhlasí so sumou 250 € od 1.1.2009. Podľa jeho názoru ale na Slovensku mnoho ľudí dosahuje príjmy 400 - 500 €, preto mal za nepochopiteľné, prečo by mal platiť výživné na navrhovateľku 250 €, považoval za primerané výživné vo výške 100 - 150 €, ale v prípade ak by súd jeho stanovisko neakceptoval uviedol, aby ostalo pri platnom výživnom vo výške 250 €, k čomu ale dopĺňal, že nevie ako bude takéto výživné platiť keďže potrebuje finančne prežiť a jeho príjmová situácia zostane i naďalej zlou.

Na výzvu súdu aby dokladoval výšku svojich príjmov za sporné obdobie uviedol, že pracovnú zmluvu predložiť nevie keďže je samostatne zárobkovo činným. Predložil svoje „posledné daňové priznanie" za rok 2008, daňové priznania za roky 2009 a 2010 nepredkladal dôvodiac tým, že má nespoľahlivú daňovú poradkyňu. Ako dôkazy o svojich tvrdeniach predložil povoľovací výmer pre svoju manželku, nar. XX.X.XXXX, B. L. o podpore v nezamestnanosti od 1.1.2010 do 30.12.2010 vo výške 12,52 € denne, t.j. 375,60 € mesačne, dodatok k poisteniu na obchodovanie s motorovými vozidlami a remeselnú činnosť zo dňa 29.4.2011, z ktorého vyplýva, že odporca má hradiť ako zákonné a havarijné poistenie s poistnou daňou od 1.4. do 1.7.2011 spolu 134,23 €, doklad o tom, že 4.5.2011 na účte jeho a jeho manželky N. S. C. bola suma 720,05 €, doklad o stave na jeho súkromnom účte ku dňu 4.5.2011 609,07 €, kópiu platobnej upomienky zo dňa 2.5.2011 o tom, že jeho účet nájomného vykazuje nedoplatok 416,66 €, ktorý bolo potrebné uhradiť do 9.5.2011, stranu 2 k písomnej upomienke zo dňa 2.5.2011 o vyčíslení tohto nedoplatku, kópiu platobnej dohody, ktorú odporca uzavrel s B. C., zdravotnou poisťovňou, o úhrade formou mesačných splátok vo výške 200 € k platobnej upomienke z 21.4.2011, dohoda bola uzavretá 2.5.2011 a touto bola zrušená predchádzajúca platobná dohoda zo dňa 22.3.2011, kópiu rozhodnutia za 2008 o dani z príjmu a solidárnom príplatku, z ktorého vyplýva celkový zdaniteľný príjem odporcu za uvedený rok 2008 4.117 €, z ktorého príjmu mu nebola vyrúbená žiadna daň, kópiu výpovede doručenej B. Č. firmou C. B. z 3.5.2011, ktorou uvedená firma oznámila manželke odporcu, že jej pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe k 16.5.2011.

Zároveň vo svojej výpovedi odporca uviedol, že sa nechce zúčastniť na pojednávaní na Slovensku a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporca okrem navrhovateľky ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke zvýšil od 1.10.2009 do budúcna zo sumy 4.000 Sk (čo je 132,77 €) na 250 € mesačne, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že návrh ktorý pôvodne podala v čase maloletosti navrhovateľky v záujme maloletej jej matka bol podaný dôvodne, keďže z vykonaných dôkazov nepochybne vyplynulo, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov a to predovšetkým na strane navrhovateľky, ktorá v čase ostatnej úpravy výživného mala 4 roky veku, následne sa stala žiačkou prvého a následne aj druhého stupňa základnej školy, v súčasnosti od 1.9.2009 je študentkou strednej školy, ktoré skutočnosti samé o sebe sú natoľko kvalifikovanými zmenami pomerov na strane navrhovateľky, že odôvodňujú rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, takýmito dôvodmi pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného podľa ustálenej súdnej praxe je i každé uplynutie troch rokov, s čím sú spojené nepochybne zvýšené výdavky na strane oprávneného dieťaťa, keďže uplynutím týchto časových úsekov dochádza k nárastu odôvodnených potrieb, ktorými potrebami

sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako aj potreby súvisiace so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, s prihliadnutím na nárast životných nákladov v spoločnosti. K podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov došlo i na stranách rodičov navrhovateľky, kde na strane matky nedošlo k výraznej zmene výšky jej príjmov, avšak matka medzičasom uzavrela manželstvo, jej manžel mal a má pravidelné mesačné príjmy, z tohto manželstva matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť čím sa taktiež jej pomery zmenili, avšak je potrebné zohľadniť to, že na náklady na spoločnú domácnosť primeraným rozsahom má prispievať i manžel matky a to ako za seba tak i pomerne za ich spoločné maloleté dieťa, čím sa výdavky matky navrhovateľky na domácnosť pomerne znižujú.

Podstatná kvalifikovaná zmena pomerov nastala i na strane odporcu, ktorý taktiež medzičasom uzavrel manželstvo (čo ale súdu náležite nezdokladoval), ale uvedené vyplýva z jeho výpovede pred dožiadaným súdom, ako vyplynulo z výpovede samotného odporcu, tento žije s manželkou v spoločnej domácnosti, z čoho v zásade vyplýva povinnosť jeho manželky prispievať na náklady na spoločnú domácnosť, čím pomerne následne dochádza k poklesu výdavkov odporcu na tieto výdavky a ktoré príspevky jeho manželka počas výplaty jej podpory v nezamestnanosti mala dostatočnú možnosť hradiť z jej vyplácanej podpory od štátu, s výnimkou roku 2010 odporca náležite nezdokladoval výšku príjmov svojej manželky. Pokiaľ ide o pomery samotného odporcu k týmto súd poukazuje na to, že napriek tomu, že odporca bol riadne dožiadaným súdom vyzvaný na základe dožiadania tunajšieho súdu aby dokladoval výšku svojich príjmov predložením príslušných potvrdení vrátane daňových priznaní za obdobie od 1.1.2009 do dňa jeho výsluchu, túto povinnosť si otec svojvoľne nesplnil, taktiež nepredložil dôkazy o svojich majetkových pomeroch, ako ani o svojich bytových pomeroch. Vo výpovedi okrem iného uviedol, že mesačne spláca dlhy vo výške po 200 - 300 €, potvrdil, že počas celého sporného obdobia je osobou samostatne zárobkovo činnou, pôsobí v oblasti obchodu s automobilmi,k pričom si zdroj svojich príjmov dopĺňa aj ako vodič nákladného automobilu kde si vie takto zarobiť 300 - 400 € mesačne a taktiež sa venuje obchodovaniu s kovovým odpadom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, vychádzajúc zo zásady stanovenej zákonom, že pri posudzovaní možností a schopností povinného rodiča súd vychádza nie len z reálnych príjmov, ale i z potenciálnych príjmov, ktoré by povinný rodič mohol dosahovať, ak by plne využil svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti, dosiahnuté vzdelanie, preto súd dospel k záveru, že odporca navrhované výživné vo výške 250 € bol a je schopný hradiť na úhradu potrieb navrhovateľky, čo napokon odporca vo svojej výpovedi aj sám uznal keď opakovane uviedol, že súhlasí so stanovením výživného vo výške 250 € mesačne a to aj spätne od 1.1.2009. K námietke otca, že výška výživného 250 € v mieste bydliska navrhovateľky je výškou ktorú nedostáva žiadne dieťa súd poznamenáva, že ide o mylnú informáciu na strane odporcu a výška výživného 250 € v prípade odôvodnených potrieb dieťaťa a zodpovedajúcich možností a schopností povinného rodiča aj v mieste obvyklého pobytu navrhovateľky je pomerne bežnou výškou výživného. Stanovené výživné súd vzhľadom na vyššie uvedené považoval za primerané ako k odôvodneným potrebám navrhovateľky tak i možnostiam a schopnostiam odporcu a to po zohľadnení vyššie uvedených zistených pomerov, ako i po zohľadnení zásad vyplývajúcich z citovaných zákonných ustanovení a to práva navrhovateľky podieľať sa na životnej úrovni odporcu, po zohľadnení pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke zo strany jej matky, s ktorou navrhovateľka žila a žije v spoločnej domácnosti a ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke hradí pravidelne denne, i formou osobnej starostlivosti o ňu poskytovaním jej bývania, ošatenia, stravovania atď..

Podľa platnej právnej úpravy pred plnením si vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu žiadne iné plnenia nemajú prednosť a preto ak otec je schopný mesačne uhrádzať svoje dlhy vo výške od 200 do 300 € mesačne už len tieto finančné prostriedky má a môže prednostne použiť na úhradu výživného na svoju dcéru - t.j. navrhovateľku, ktorá svojou výživou je jednoznačne odkázaná na svojich rodičov.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.10.2009 do 29.2.2012 k vzniku dlžného výživného vo výške 3.399,67 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 4.000 Sk čo je 132,77 € a novo stanoveným výživným 250 € t.j. rozdiel 117,23 € za 29 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd zaviazal odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol pokiaľ ide o návrh na spätnú úpravu výživného pred 1.10.2009 keďže matka, ktorá pôvodne podávala návrh v čase maloletosti navrhovateľky, ani samotná navrhovateľka, neuviedli žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie súdu o spätnej úprave výživného.

O náhrade trov štátu súd rozhodol v súlade s ust. veta prvá , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil a v súlade s ust. veta druhá , podľa ktorej účastníci majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku ktorému rozumejú a štátu náhradu trov konania nepriznal, keďže tieto trovy vznikli v súlade s realizáciou práva odporcu vyplývajúceho z ustanovenia citovaného vety druhej , konať v jazyku ktorému rozumie.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).