Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-28-2011.pdf
PDF · 86.24 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/28/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: E. Š., bytom Q. XXX/XX, XXX XX J., zastúpený JUDr. Lubomírom Müllerom, advokátom, so sídlom Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 203,- Eur zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 24,08 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 82,21 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXXX/XXXX, IBAN: B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT / BIC/: B., pobočka Praha - Centrum Černý Most/, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 09.02.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 203,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% od 11.11.2010 do zaplatenia a trovami konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.02.2008, sp.zn. 2Nt 12/2006 bolo nariadené vrátiť navrhovateľovi veci v rozhodnutí výslovne uvedené. V danom prípade išlo o veci nezákonne odňaté jeho zosnulému otcovi D. Š.. Oznámením Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.03.2009, sp.zn. 2Nt 12/2006 bolo navrhovateľovi oznámené, že veci si môže fyzicky prevziať v Štátnom archíve v Košiciach, pobočka Michalovce. Dňa 27.04.2010 sa navrhovateľ dostavil do archívu, v ktorom mu boli vydané veci, nie však všetky v zmysle vydaného uznesenia. Podaním zo dňa 10.05.2010 požiadal navrhovateľ odporcu o náhradu škody, okrem iného aj za položky, ktoré neboli vydané, pričom hodnotu položiek určil sám navrhovateľ z dôvodu, že náklady na znalecký posudok by mohli prevýšiť náhradu, ktorú navrhovateľ požaduje. Odporca okrem vyžiadania si rodného čísla a dokladu o úhrade trov konania nijakým spôsobom nereagoval. Nárok navrhovateľa predstavuje sumu určenú navrhovateľom za veci, ktoré mu neboli vydané spolu s úrokom z omeškania.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Podaním doručeným súdu dňa 21.03.2012 navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie 203,- Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zároveň uviedol, že odporca mu písomným podaním zo dňa 05.03.2012 oznámil, že mu priznáva náhradu škody vo výške 203,- Sk.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - uznesením Okresného súdu Michalovce, č.k. 2Nt 12/2006, oznámením Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.03.2009 o zaslaní písomností, listom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2010, žiadosťou o odškodnenie zo dňa 10.05.2010, odpoveďou odporcu zo dňa 12.05.2010, listom odporcu - priznaním škody zo dňa 05.03.2012, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
Na základe uznesenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.02.2008, č.k. 2Nt 12/2006 bolo nariadené vrátiť navrhovateľovi ako právnemu nástupcovi po zosnulom D. Š. veci, ktoré mu boli zhabané, a to z dôvodu rehabilitačného rozhodnutia, pričom vo výroku rozhodnutia boli veci špecifikované. Uznesenie súdu bolo vydané z dôvodu, že právny predchodca navrhovateľa bol rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 05.03.1984 sp.zn. 2T 94/1984 uznaný vinným z trestného činu marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami, pričom uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.12.1991, sp.zn. 1Rt 1001/91 bol vyššie uvedený rozsudok zrušený, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento rozsudok obsahovo nadväzujúce a to dňom, kedy boli vydané a trestné stíhanie proti obvinenému D. Š. bolo zastavené.
Okresný súd Michalovce písomným podaním zo dňa 11.03.2009 oznámil navrhovateľovi, že veci obsiahnuté v uznesení súdu zo dňa 11.02.2008 č.k. 2Nt 12/2006 je možné si fyzicky prevziať v Štátnom archíve v Košiciach, pobočka Michalovce.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky oznámilo navrhovateľovi zoznam kníh, publikácií a brožúr na základe vyššie uvedeného uznesenia súdu, ktoré nie sú súčasťou archívneho fondu ONV Michalovce, odboru kultúry, cirkevného oddelenia.
Listom doručeným odporcovi dňa 10.05.2010 požiadal navrhovateľ o náhradu škody v celkovej výške 384,91 Eur (203,- Eur ako náhradu škody za nevydané veci a 181,91 Eur ako náklady právneho zastúpenia).
Písomným podaním odporcu zo dňa 05.03.2012 oznámil navrhovateľovi, že mu priznáva náhradu materiálnej škody v celkovej výške 203,- Eur v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti uplatňovanej istiny z dôvodu jej dobrovoľnej úhrady odporcom súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 96 O.s.p., pričom súhlas odporcu so späťvzatím návrhu v tejto časti nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.
Odporca naďalej trval na povinnosti odporcu zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy za dobu od 11.11.2010 do 05.03.2012, ktorý vyčíslil na sumu 24,08 Eur. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol aj o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Odporca namietal povinnosť zaplatenia úrokov z omeškania, pričom argumentoval tým, že v danom prípade nejde o záväzkovo právny vzťah, z toho dôvodu nemožno použiť ustanovenia ohľadom úrokov z omeškania podľa občianskeho zákonníka.
V danom prípade bol základ nároku nesporný a odporca ho uznal priznaním náhrady škody vychádzajúc pritom z nezákonného rozhodnutia (2T 94/1984 zo dňa 05.03.1984).
Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 10 cit. zákona ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom k tomu, že ustanovenia zákona č. 58/1968 Zb. splatnosť pohľadávky na náhradu škody neustanovujú, je potrebné použiť úpravu splatnosti podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Úroky z omeškania v zmysle citovanej úpravy Občianskeho zákonníka súvisia s peňažnými záväzkami, pričom charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzkové vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy alebo na základe zákona, čo je aj prípad zodpovednosti za škodu. Úroky z omeškania môže veriteľ požadovať iba v prípade omeškania dlžníka s jeho plnením, pričom dlh zaniká až splnením (riadne a včas). Navrhovateľ požadoval zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty po podaní žiadosti o náhradu škody do doby, kedy mu odporca oznámil, že jeho nárok na náhradu škody priznáva. Odporca sa dostal do omeškania so splnením nároku dňa 11.05.2010, teda prvý deň po dni, keď bol o zaplatenie náhrady škody požiadaný. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania dňom 11.11.2010, súd mu ho od tohto dňa priznal vo výške 9% ročne (o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), a to až do 05.03.2012, kedy došlo k priznaniu náhrady škody odporcom, čo po vyčíslení činí sumu 24,08 Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania jednak z dôvodu, že odporca zavinil zastavenie
konania a preto je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy, ktoré mu vznikli a tiež z dôvodu, že v zostávajúcej časti návrhu bol navrhovateľ úspešný.
Náhrada trov konania spočíva v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 82,21 Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") vychádzal súd z hodnoty sporu 203,- Eur, potom za jeden úkon právnej služby á 19,92 Eur. V danej veci vykonal právny zástupca navrhovateľa 3 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky), písomné podanie na súd -návrh na začatie konania a podanie zo dňa 19.03.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), za ktoré mu patrí režijný paušál 2x á 7,41 Eur a 1 × 7,63 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.