Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/41/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 21.3.2012 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanej F.I., takto

rozhodol:

rozhodol:

O b ž a l o v a n á: F. I., nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom Q., Q. Y. XXX/X, okres R.,

j e v i n n á , ž e

dňa 3.12.2008 o 16:55 hod. viedla po ceste I/64 smerom z Q. do obce M. X., okres R. motorové vozidlo zn. Fiat Coupé, EČV: R.-XXX O., pričom v km 139 v meste Q. na vyznačenom priechode pre chodcov narazila do chodca T. R., prechádzajúceho cez tento priechod pre chodcov z ľavej strany na pravú stranu cesty z pohľadu obžalovanej, čím porušila ustanovenie o premávke na pozemných komunikáciách a poškodenému T. R. spôsobila zranenia - zlomeninu pravej ramennej kosti a trieštivú zlomeninu pravého členku, s predpokladanou dobou liečenia a závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu života počas 6 mesiacov.

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. v spojení s ustanovením Tr. zákona a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov výkon ktorého sa jej podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa , Tr. zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov. Podľa obžalovaná F.I. j e p o v i n n á uhradiť poškodenému T. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Y.. XX/X škodu vo výške 5647,36 eur.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú, poškodeného R., svedkov D. U., U. U., U., znalca Z.. Y., podľa oboznámil zápisnicu o vyšetrovacom pokuse čl. 116-126, fotodokumentáciu čl. 127-131, odborné vyjadrenie čl. 174-180, priestupkový spis čl. 181-203, evidenčnú kartu vodiča čl. 204, správu o povesti čl. 205, výpis z registra priestupkov čl. 206, register trestov čl. 207, so súhlasom OP a obžalovanej bol oboznámený znalecký posudok čl. 65-115, doplnok k znaleckému posudku čl. 133-171.

Obžalovaná ku skutku okrem iného uviedla, že išla smerom na R., bolo to v zime, bola už tma. Vľavo pri pohostinstve, kde je aj predajňa farby - laky, evidovala dve osoby, ktoré sa rozprávali. Nešla rýchlo, išla povolenou rýchlosťou 50 km/h. Na otázku uviedla, že tie dve osoby sa rozprávali na ľavej strane pri zábradlí. Nečakala to, poškodený ako sa tam priblížila, jej vošiel do cesty, bol to moment, nečakala to. Nerobila nič, venovala sa riadeniu motorového vozidla. Nevie na akú vzdialenosť registrovala tých dvoch ľudí, či to bolo na 100 alebo na 200 metrov. Na otázku, na akú vzdialenosť zaregistrovala poškodeného pred vozidlom uviedla, že to bol moment. Potom čo poškodeného zrazila, tak zastavila. Na otázku, kde poškodeného zrazila, uviedla, že za priechodom pre chodcov. Pozná to miesto a vie, že ľudia ktorí tam chodievajú, chodia tam šikmo. Na prechode ho nevidela, na prechode nebol. Poškodeného zrazila strednou časťou vozidla. Po náraze jej poškodený vyletel na auto, na kapotu, ako už uviedla, potom zastavila. Na otázku, kedy začala brzdiť, ak vôbec začala brzdiť, uviedla, že vtedy keď jej tam vbehol. Brzdiť začala v tom momente keď ho zbadala a on už bol v ceste. Po nehode vystúpila z vozidla, bola v šoku. Po nehode bol poškodený pri vedomí, komunikovali spolu. Čakalo sa na políciu a na záchranku. Po vystúpení z vozidla nevie uviesť, či vozidlo bolo za priechodnom, alebo časťou vozidla bola na priechode, neregistrovala to, bola v šoku. Pred jazdou bol technický stav vozidla dobrý. Pred nehodou svetlá na aute svietili, svetlá sa zapínajú otočením štartovacieho kľúčika. V čase dopravnej nehody pouličné osvetlenie svietilo a aj svetlo oproti priechodu pre chodcov. Na otázku obhajcu uviedla, že vodičský preukaz má asi 17 rokov. Vozidlo používa dosť často, bolo to vozidlo súkromné, ale používala ho aj pre prácu, v práci. Na otázku obhajcu, kde bol ten druhý človek, ktorý sa pred tým rozprával s poškodeným, uviedla, že ten tam stál po nehode, bol dosť pod vplyvom alkoholu, bola prekvapená, že nebol nikde spomenutý. Na otázku splnomocnenca poškodeného uviedla, že nevie uviesť v akej polohe stál poškodený v čase nárazu. V aute mala mobil, ale nie je pravda, že by počas jazdy telefonovala. Po vystúpení z auta ho mala pri sebe. Na otázku, ako reagovala na poškodeného čo urobila, uviedla, že povedala, že ju to mrzí. Na otázku samosudcu, ako si vysvetľuje skutočnosť, že venovala sa riadeniu vozidla, netelefonovala a napriek tomu zrazila poškodeného svojou pravou časťou vozidla za polovicou svojho jazdného pruhu, uviedla, že veľakrát nad tým rozmýšľala. Na otázku, aby vysvetlila, akým spôsobom sa na miesto zrážky dostal poškodený, ktorý je pomerne silný, uviedla, že veľa nad tým rozmýšľala, nechápala ako sa to mohlo stať. Na otázku samosudcu, ako si vysvetľuje skutočnosť, že poškodeného zaevidovala ako už uviedla v poslednú chvíľu, hoci tento prechádzal určitú vzdialenosť a určitý čas z ľavej strany cesty na pravú stranu, pričom oproti priechodu pre chodcov svietilo pouličné osvetlenie, uviedla, že vysvetlenie má také, že ten druhý človek ho nejako zabavil.

Poškodený R. okrem iného uviedol, že pred dopravnou nehodou išiel z práce, z O., pri priechode pre chodcov zastavilo auto, z auta vystúpil, mal pri sebe dve tašky. V jednej taške mal 5 l bandasku mlieka a v druhej 3 l fľaše mlieka. Po vystúpení z auta išiel k zábradliu, ktoré je pri priechode pre chodcov. Pozrel sa doprava, doľava nič nešlo, vošiel na priechod pre chodcov. Vtedy už auto, z ktorého vystúpil bolo preč. Zrazu keď bol dva, tri kroky od konca priechodu pre chodcov zaregistroval auto, v aute videl aj obžalovanú mala osvietenú tvár, ešte jej povedal ,,čo robíš, to sa nemalo stať“ a už letel. Potom dopadol, potom obžalovaná vystúpila z auta, v ruke mala mobil. Potom prišla nad neho a hovorila asi trikrát ,,prepáčte, prepáčte, ja som vás nevidela“, takto to bolo, nemá prečo klamať, hovorí pravdu. Aj na polícií vyšetrovateľovi hovoril, že obžalovaná telefonovala, mala osvietenú tvár. Na otázku prokurátora, kde po nehode ležal, uviedol, že bol zrazený na priechode, po nehode ležal za priechodom asi 8-9 metrov. Na otázku, či po vystúpení z auta, ktoré ho doviezlo z práce sa s niekým rozprával pri priechode pre chodcov, uviedol, že nie, s nikým sa nerozprával. Po náraze bol na kapote vozidla, letel vo výške možno 2 metre. Na otázku prokurátora uviedol, že to zábradlie končí na začiatku priechodu pre chodcov. Na priechod prechodov vošiel 40-50 cm od zábradlia. Na otázku uviedol, že nemal dôvod skrátiť si cestu cez priechod, že by išiel krížom doľava. Potom, čo poškodenému bol ukázaný obrázok č. 4 na

strane 78 znaleckého posudku, uviedol, že vchod do domu, kde býva je priamo oproti priechodu pre chodcov za lampou, ktorá je pri priechode pre chodcov je tam chodník, taký vychodený chodník. Mal pri sebe dve tašky, chcel ísť rovno cez ten vychodený chodník, nemal dôvod pri prechádzaní cez priechod odbočiť doľava, to by mu cestu predĺžilo. Na otázku obhajcu uviedol, že po nehode mu bola odobratá krv, nemal žiaden alkohol. Tým chodníkom, ktorý spomínal, ktorý je oproti priechodu pre chodcov chodievajú všetci čo tam bývajú. V čase dopravnej nehody tam pri priechode pre chodcov neboli nasadené kríky. Svedkyne U. pozná ako susedy. Na otázku, ako si vysvetľuje, že ho obžalovaná zrazila, uviedol, že si myslí, že sa nevenovala riadeniu vozidla. Venovala sa niečomu inému, žiadne vozidlá ani z jedného smeru nešli iné. Vozidlo obžalovanej nemalo rozsvietené svetlá. Bolo zimné obdobie, tma, keby boli rozsvietené svetlá bol by sa inač aj on zariadil. V momente, keď vchádzal na priechod, pozrel sa doľava, doprava, nič nevidel. Na otázku, aká dlhá doba uplynula medzi tým, ako vošiel na priechod a bol zrazený, uviedol, že 8-9 sekúnd, išiel normálnym tempom. Na otázku uviedol, že úsek cesty zo smeru odkiaľ obžalovaná prišla je pomerne rovný, prehľadný. Je tam rovná cesta na vzdialenosť 60-70 metrov. Na otázku, čo hovorí na závery znaleckého posudku, podľa ktorého bol zrazený 2,3 metra za priechodom, uviedol, že je to úplná ,,volovina“. Je si istý, že bol zrazený na priechode. Pri rekonštrukcii boli urobené nákresy na vozovke bez neho. Podľa neho brzdné stopy tam nemohli byť, lebo vozidlo má ABS. Na otázku uviedol, že obžalovaná predtým ako ho zrazila, nebrzdila. Vodičské oprávnenie pred dopravnou nehodou mal dlho, je skúsený vodič. Na otázku obhajcu, či vie určite uviesť, že po dopravnej nehode určite ležal 8 metrov od priechodu pre chodcov, uviedol, že si to odhadol. Na otázku prokurátora, akou rýchlosťou podľa neho išla obžalovaná na aute predtým, ako ho zrazila, uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. Na otázku splnomocnenca poškodeného uviedol, že v čase nárazu kráčal. Pred nárazom sa pootočil smerom doľava k autu.

Svedkyňa D. U., okrem iného uviedla, že vtedy išla s dcérou do pizzerie, išli od bytovky kde bývajú, sú susedia poškodeného, išli smerom k hlavnej ceste. S dcérou sa rozprávali, evidovali ako vozidlo obžalovanej prichádza, bolo pomaľované, dcére povedala, že je ako krabica od džúsu, alebo také niečo. Na druhej strane cesty zastalo auto, vystúpil z neho nejaký pán mal pri sebe dve veľké tašky ako bandasky. Je tam zábradlie, toho muža potom videla kráčať smerom k ním, z jej uhľa pohľadu kráčal určite po priechode pre chodcov. V podstate nemal ani inú možnosť, lebo tam bolo zábradlie, dcéra kráčala dva, tri kroky pred ňou, ešte jej niečo hovorila, priamy stret nevidela, počula náraz, videla postavu, ktorá letí vzduchom, ešte nevedela kto to je, tiež leteli tie bandasky, dcéra už vtedy bežala k postave, ktorá dopadla na hlavnú cestu. Na miesto dopravnej nehody dobehla trochu po dcére. Ona si potom kľakla k poškodenému, obžalovaná medzitým vystúpila z auta. Poškodený sa preberal, mal zakrvavenú tvár. Obžalovaná bola rozrušená, kričala, aby sa zavolala pomoc. Prekvapilo ju to, lebo držala v ruke mobil a kričala na jej dcéru, ktorá už medzitým volala číslo 112. Ona potom pomáhala poškodenému utierať zakrvavenú tvár, za autom obžalovanej zastalo ďalšie auto, z ktorého vystúpila žena, ktorá jej pomáhala s ošetrovaním poškodeného. Pamätá si, že obžalovaná, potom čo sa poškodený prebral, opakovala, že ,,prepáčte, prepáčte ja som vás nevidela“. Od Y. ulice prichádzalo auto, v ktorom bol svedok U., tento potom pomáhal zastavovať autá. U. ešte aj hovoril, že v podstate ho mohol zraziť aj on, lebo poškodený dopadol pred vozidlo U. ako vychádzal zo Y. ulice. Na otázku prokurátora uviedla, že na priechod pre chodcov z pohľadu chôdze poškodeného nadväzuje taký chodníček z dlažby, ktorý nadväzuje na chodník, ktorý smeruje do mesta. Je pravda, že k ich bytovke sa dá prejsť aj cez trávu, alebo normálne okolo. Tadiaľ cez trávu chodia aj deti do škôlky. Na otázku uviedla, že po tej ceste krížom cez trávu niekedy chodí aj ona, ako sa jej chce, musí ale ísť rovno krížom cez priechod pre chodcov keď prichádza z druhej strany. Následne svedkyňa na obrázku č. 3 na str. 77 ukázala miesto, odkiaľ spolu s dcérou sledovali priebeh dopravnej nehody. Na otázku prokurátora uviedla, že poškodený prechádzal smerom k nim kolmo na chodník, nešiel krížom. Poškodený cez priechod prechádzal normálnou chôdzou, nešiel ani pomaly, ani sa neponáhľal. Na otázku obhajcu uviedla, že pokiaľ sa týka toho, či vozidlo obžalovanej malo rozsvietené svetlá, alebo nie, presne si nepamätá, ale zdá sa jej, že reflektor bližší k ním svietil, potom čo bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, kde uviedla, že podľa jej názoru vozidlu nesvietil ľavý reflektor, ale nie je si istá, svedkyňa uviedla, že si to netrúfa odprisahať. Zdá sa jej, že svietil len jeden reflektor. Je pravda, že s poškodeným sa o tejto nehode rozprávala, kedy prvýkrát to nevie. Po prepustení z nemocnice sa im prišiel poďakovať, že mu pomohli, že mu zavolali sanitku, pred pojednávaním sa o tomto nerozprávali. Na otázku splnomocnenca poškodeného uviedla, že keď vystúpil poškodený z tohto auta neregistroval pri ňom inú osobu. Na otázku prokurátora uviedla, že poškodený predtým ako vstúpil na priechod pre chodcov sa s nikým nerozprával. Na otázku samosudcu uviedla, že tá lampa oproti priechodu pre chodcov z ich strany

svietila. To osvetlenie ale nie je dostatočné, v čase nehody už bola takmer tma. Na otázku prokurátora uviedla, že nepočula pískanie bŕzd pred dopravnou nehodou.

Svedkyňa U. U. okrem iného uviedla, že bolo to podvečer pred 17:00 hod. s matkou smerom po Y. ulici kráčali smerom do mesta. Išla kúsok pred matkou, o niečom sa rozprávali, letmo zazrela smerom od R. pomaľované auto, sledovala to vozidlo a videla stret vozidla s chodcom. Na to sa rozbehla smerom k miestu stretu. Na otázku uviedla, že to čo robil pred nehodou chodec to v podstate neevidovala, videla stojacu postavu, kto to je si uvedomila až počas zrážky. Cestou poškodeného zaregistrovala niekde v strede priechodu. Z miesta kde ho videla nebolo vidieť značenie priechodu pre chodcov. Vstup na priechod pre chodcov z jej pohľadu je vybetónovaný, ten videla. Stret poškodeného s vozidlom registrovala ako uviedla, bolo to na priechode pre chodcov, viac v smere na M. X.. Brzdenie vozidla obžalovanej nepočula, neuvedomuje si, že by to počula. Na otázku prokurátora uviedla, že po dopravnej nehode poškodený zostal ležať v podstate na vozovke na úrovni chodníka, keď dobehla na cestu tak nemusela vybočovať ani doľava, ani doprava, išla rovno. Nevie povedať presne kde vozidlo obžalovanej zastalo po dopravnej nehode, venovala sa poškodenému. Keď dobehla k poškodenému kričala na neho, obžalovaná stála vedľa nej, bolo vidieť, že je v šoku. Kričala na ňu, aby volala sanitku. Obžalovaná ešte hovorila ,,ja som ho nevidela“. Sanitku zavolala ona, vytočila číslo 112. Zastavila tam aj nejaká žena údajne zdravotná sestra, tá jej potom ešte zobrala mobil a diktovala nejaké údaje. Do príchodu polície vozidlo zostalo na pôvodnom mieste. Na otázku obhajcu uviedla, že predpokladala, že svetlá na vozidle obžalovanej boli rozsvietené. Na otázku splnomocnenca poškodeného uviedla, že podľa nej vozidlo obžalovanej pred nárazom nebrzdilo, ale nemá pocit, že išlo rýchlo. Podľa jej názoru v čase nárazu bol poškodený otočený k vozidlu bokom. Aj zranenia v podstate videla na jednej strane tela, ako keby bol zasiahnutý z boku. Na otázku samosudcu uviedla, že smerom k domu, kde býva je skratka od priechodu pre chodcov, ktorým prechádzal poškodený. Ona túto skratku nepoužívala, je alergička, zo zdravotných dôvodov. Je to bežne používaná skratka a nielen tých, ktorý bývajú v tom dome, pre toho kto používa tú skratku je výhodnejšie ísť cez priechod pre chodcov rovno, je presvedčená, že aj poškodený túto skratku používal za tie roky čo tam býva ho tade videla ísť.

Svedok U. okrem iného uviedol, že nevie uviesť nič iné, ako uvádzal vo výpovedi pred vyšetrovateľom. On vychádzal na hlavnú cestu v Q. z vedľajšej cesty, nevie ako sa volá, potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, kde uvádzal, že vychádzal zo Y. ulice na ulicu T., svedok uviedol, že áno bolo to tak. Pri vychádzaní z vedľajšej cesty dával prednosť na križovatke iným vozidlám, bol na vedľajšej ceste. K tomu pred auto padol chlap. Vystúpil z auta a dal mu prvú pomoc, potom začal riadiť premávku a volal políciu, potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, kde uviedol, že keď prichádzal ku križovatke, videl zľava prichádzať motorové vozidlo, malo rozsvietené svetlá, videla na druhej strane cesty, že tam zastala nejaká dodávka, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že je to pravda. Potom čo bola prečítaná ďalšia časť výpovede, svedka z prípravného konania, kde uviedol, že nevidel, či z tej dodávky niekto vystúpil a následne už videl ako to auto, ktoré prichádzalo zľava zrazilo chodca, pričom nevie, kde sa v tom čase auto a chodec presne nachádzali a či bol chodec na priechode, nakoľko sedel vo svojom aute 10-15 metrov odtiaľ a bola už tma. Odrazu sa ten zranený chodec ocitol na ceste pred ním. Vodič auta, ktorý zrazil toho chodca vystúpil z auta a pribehol k nim. Vtedy si všimol, že vodičom je obžalovaná. Bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že je možné, že to tak bolo. Obžalovanú pozná ako obyvateľku Novák. On je o rok starší, poznajú sa už od základnej škody. S obžalovanou sa o skutku po skutku nerozprával, nepamätá si čo povedala obžalovaná, keď prišla k nemu bezprostredne po nehode.

Znalec Ing. Y., okrem iného uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku a doplnku k znaleckému posudku, ktoré sa nachádzajú v spise. Vypracoval tieto materiály na základe spisového materiálu, ktoré mal k dispozícií, tiež aj na základe výsledkov vyšetrovacieho pokusu, ktoré vo veci boli vykonané. Pri vypočítaní rýchlosti chôdze poškodeného sa vychádzalo z údajov o veku, výške, rýchlosť chôdze bola stanovená na 3-6 km/h. Na základe brzdných stôp, ktoré zanechalo vozidlo Fiat Coupe na vozovke, ktoré sa nachádzali za priechodom pre chodcov bol spracovaný nehodový dej. Pri vyšetrovacom pokuse bolo zistené, že pri rozsvietených svetlách, prípadne by stačilo jedno svetlo, aby svietilo bolo vozidlo viditeľné pre poškodeného, takisto aj obžalovaná mohla vidieť pohyb poškodeného ktorý prechádzal cez priechod pre chodcov. Bolo zistené, že od vstupu poškodeného na priechod do momentu zrážky sa nachádzal poškodený v priestore priechodu pre chodcov v jeho blízkosti po dobu 5-5,5 sekundy a vykonal dráhu 5-6 metrov. V čase vstupu poškodeného na priechod vozidlo obžalovanej sa nachádzalo vo vzdialenosti 64-68 metrov od priechodu pre chodcov. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaná aj poškodený mali na seba

náležitý výhľad, každý z nich reagoval na situáciu oneskorene, technika priechodu poškodeného cez priechod pre chodcov aj technika jazdy obžalovanej bola správna a celé posúdenie nehodového deja je otázkou právnou, či teda miestom dopravnej nehody je priechod pre chodcov. Bolo vypočítané, že miesto zrážky vozidla s poškodeným je 2,3 metra za priechodom pre chodcov. V takom prípade by príčinou dopravnej nehody mal byť nesprávny prechod vozovky poškodeným. Na otázku samosudcu uviedol, že pred dopravnou nehodou sa obžalovaná pohybovala vyššou ako povolenou rýchlosťou, resp. nižšou ako povolenou rýchlosťou. Na otázku samosudcu, z akých skutočností vychádzal, keď určil miesto stretu 2,3 metra za priechodom pre chodcov, uviedol, že na vozovke po dopravnej nehode boli zaevidované brzdné stopy, v prípade ak boli brzdné stopy, resp. ak vozidlo obžalovanej zanechalo také brzdné stopy, ako boli zistené po dopravnej nehode, musel byť poškodený zrazený za priechodom pre chodcov. Na otázku prokurátora, čo hovorí na tvrdenia svedkov, že nepočuli žiadne zvuky súvisiace s brzdením vozidla a či toto vozidlo, ktoré má ABS zanecháva brzdné stopy, znalec uviedol, že on nemôže vychádzať z toho, že čo bolo povedané, vychádza zo zistených stôp. Vo veľa prípadoch vozidla opatrené ABS systémom zanechávajú brzdné stopy. Na otázku prokurátora, či je technicky neprijateľné, že by vozidlo obžalovanej brzdilo až po náraze do poškodeného, ktorý nadskočil ako uvádzal, znalec uviedol, že to nie je vylúčené, ale to vozidlo zanechalo zistené brzdné stopy. V priebehu brzdenia vozila obžalovanej došlo k zrážke. Na otázku prokurátora, aká je vzdialenosť od začiatku priechodu pre chodcov, teda od zábradlia po miesto dopadu poškodeného po dopravnej nehode, znalec uviedol, že 11,3 metra. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z náčrtku miesta dopravnej nehody nie z plánku dopravnej nehody, ktorý je v spise, tie bývajú dosť nepresné. Na otázku prokurátora uviedol, že brzdná stopa po pravom prednom kolese začína teste za priechodom pre chodcov, je dlhá 1,6 metra. Vozidlo osobne nevidel, vychádzal z údajov v spise. Na otázku prokurátora, čo hovorí na tvrdenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní, že vôbec nebrzdila a nevidela poškodeného, znalec uviedol, že ho mohla vidieť. Na otázku, či brzdné stopy, ktoré boli zistené nemohli byť zanechané po inom vozidle, znalec uviedol, že to on nemôže vedieť. Na otázku obhajcu, aby sa znalec vyjadril k tvrdeniu na strane 11, bod 6 doplnku znaleckého posudku, kde uvádza, že svedkyne U. podľa jeho názoru nemohli vidieť z miesta odkiaľ sledovali dopravnú nehodu, či poškodený je na priechode pre chodcov, alebo nie, znalec uviedol, že z miesta resp. z miest, ktoré boli demonštrované ako miesta odkiaľ svedkyne U. mali vidieť dopravnú nehodu nevidieť na priechod pre chodcov, ktorý je vyvýšený, resp. cesta na ktorej sa stala dopravná nehoda je vyvýšená oproti miestam na Y. ulici odkiaľ to svedkyne pozerali, resp. sledovali. Na otázku splnomocnenca poškodeného, či dochádza k zákazu zaťaženiu kapoty po vozidla náraze hneď, alebo je tam nejaký časový odstup, znalec uviedol, že je tam určitý drobný časový odstup. Je to doba asi 0,05 sekundy. Na otázku splnomocnenca poškodeného, aby vysvetlil prečo pravé predné koleso prestalo písať brzdnú stopu vo vzdialenosti 1,6 metra, keď z zaťaženiu vozidla telom poškodeného došlo vo vzdialenosti 2,3 metra od priechodu pre chodcov, znalec uviedol, pred osou kolesa sa ešte nachádza predná časť vozidla. Brzdná stopa musí končiť skôr ako je predná časť vozidla. Na otázku splnomocnenca poškodeného na základe čoho znalec určil, že uhol nárazu vozidla do poškodeného bol 70-80 stupňov, uviedol, že vychádzal z odborného vyjadrenia z odboru zdravotníctva. Na otázku, aby uviedol, kde v odbornom vyjadrení znalca z odboru zdravotníctva je toto uvedené, znalec uviedol, že je tam uvedené z ktorej strany smeroval náraz do poškodeného. Pri vypracovaní znaleckého posudku hodnotil aj váhu poškodeného v súčasnosti má podstatne nižšiu váhu. Na otázku splnomocnenca poškodeného či vylučuje, že náraz vozidla do poškodeného bol kolmý, znalec uviedol, že vychádzal z brzdných stôp zistených na mieste dopravnej nehody. Na otázku splnomocnenca poškodeného, či je technický prijateľné tvrdenie obžalovanej, že videla rozprávať sa poškodeného s ďalšou osobou na vzdialenosť 150 metrov, znalec uviedol, že áno, ten priechod pre chodcov je veľmi dobre osvetlený. Na otázku, aby sa znalec vyjadril k alternatíve, že poškodený bol zrazený na priechode pre chodcov a obžalovaná nebrzdila, aká bola nárazová rýchlosť, znalec uviedol, že 44 až 46 km/h.

Na čl. 116-126 sa nachádza zápisnica o vyšetrovacom pokuse, ktorý bol vykonaný dňa 2.8.2010 za prítomnosti obžalovanej, obhajcu, poškodeného R., svedkýň D. a U. U. a znalca Ing. Y.. Počas vyšetrovacieho pokusu poškodený R. uviedol miesto, kde došlo k jeho stretu ako chodca s vozidlom, bolo zistené, že toto miesto je od zábradlia pri pohostinstve vzdialené 6,9 metra a od začiatku vodorovného značenia priechodu pre chodcov 0,7 metra. Svedkyňa U. U. uviedla miesto dopadu poškodeného R. po zrážke s vozidlom, toto miesto je vzdialené od začiatku priechodu pre chodcov 6,2 metra a od pravého okraja cesty 2,5 metra. Tiež bolo označené miesto odkiaľ svedkyne U. a D. U. videli zrážku vozidla obžalovanej s poškodeným R., to miesto je na chodníku ulice Y. 17,9 metra od pravého okraja cesty, obe uviedli, že poškodený išiel cez priechod pre chodcov k miestu jeho trvalého bydliska. Pri náraze do vozidla vyletel a dopadol pred vozidlo. Obžalovaná uviedla miesto odkiaľ prvýkrát videla poškodeného

R., ktorý stál 0,35 metra od zábradlia pri pohostinstve 1meter od začiatku priechodu pre chodcov, miesto odkiaľ obžalovaná poškodeného videla je vzdialené 66,1 metra.

Na čl. 174-180 sa nachádza odborné vyjadrenie znalca MUDr. U., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia, ktorý sa vyjadril k zraneniam poškodeného R. pri dopravnej nehode, konštatoval trojnásobnú zlomeninu v oblasti členkového kĺbu vpravo a zlomeninu ramennej kosti vpravo. Jednalo sa o komplikované zlomeniny s posunutím kostných úlomkov, ktoré si vyžiadali operačné riešenie. K poraneniu v oblasti pravého ramena došlo priamym nárazom na tvrdú podložku pádom na kapotu vozidla, najpravdepodobnejšie o pravý kovový rám čierneho skla automobilu. K poraneniu v oblasti pravého členka došlo torzným mechanizmom po direktnom náraze vozidla do pravého predkolenia poškodeného. Podľa znalca obvyklý spôsob života poškodeného bol narušený na pol roka. Ďalej uviedol, že je dôvodný predpoklad trvalých následkov v zmysle funkčného deficitu pohyblivosti pravého zápästia, taktiež mierne obmedzenia pohyblivosti v oblasti pravého členkového zhybu.

Na čl. 181-203 sa nachádza priestupkový spis ORP-P-218/DI-2008, v rámci ktorého dňa 3.12.2008 obžalovaná na záznam o podanom vysvetlení okrem iného uviedla, že keď sa nachádzala v bezprostrednej blízkosti priechodu pre chodcov zaregistrovala siluetu postavy a nasledoval náraz prednou časťou vozidla, načo začala brzdiť, až následne po náraze registrovala človeka, ktorý odletel smerom od jej vozidla. Poškodený R. na záznam o podanom vysvetlení 21.12.2008 okrem iného uviedol, že dva kroky pred koncom priechodu pre chodcov sa pozrel vpravo a zbadal v tesnej blízkosti vozidlo zelenej farby, ktoré vôbec nebrzdilo, a ktoré prednou časťou do neho narazilo. Interiér vozidla bol osvetlený, pred nárazom videl vodičke do tváre, v čase zrážky stál s určitosťou na priechode pre chodcov. Svedkyňa D. U. na záznam o podanom vysvetlení okrem iného uviedla, že videla vozidlo zelenej farby idúce po hlavnej ceste smerom od R., ktoré narazilo na priechode pre chodcov prednou časťou do chodca poškodeného R. idúceho po ľavej časti priechodu pre chodcov smerom od pohostinstva. Vozidlo začalo brzdiť až po náraze do chodca. Svedkyňa U. U. na záznam o podanom vysvetlení okrem iného uviedla, že videla vozidlo zelenej farby idúce v smere od R. ako narazilo na priechode pre chodcov prednou časťou do poškodeného R. idúceho po ľavej časti priechodu pre chodcov v smere od pohostinstva. Vozidlo začalo brzdiť až po náraze do toho chodca. Poškodený išiel celý čas po priechode pre chodcov.

Na čl. 65-115 sa nachádza znalecký posudok Ing. Y., znalca z odboru cestnej dopravy. U odpovedí na otázky, ktoré mu boli položené okrem iného uviedol, že obžalovaná sa pohybovala s najväčšou pravdepodobnosťou rýchlosťou nižšou ako bola v danom úseku povolená, cca 7 metrov pred priechodom pre chodcov začala reagovať na chodca R., ktorý prechádzal cez cestu v blízkosti priechodu pre chodcov cca 2 metre za priechodom, čo bolo o 29,6-63,8 metra (2,4-5,2 sekundy) neskôr, ako jej vznikla povinnosť reagovať. Chodca, ktorý začal prechádzať cez priechod pre chodcov vzhľadom na intenzívne osvetlenie, mohol spozorovať výrazne skôr, v prípade včasnej reakcie mohla bez nebezpečenstva zrážke zabrániť, preto je možné techniku jazdy považovať za nesprávnu. Pred dopravnou nehodou v nehodovom úseku sa pohybovala rýchlosťou minimálne 44,2 km/h, v čase zrážky s chodcom sa pohybovala rýchlosťou cca 39 km/h. Čo sa týka spôsobu chodca poškodeného R., znalec uviedol, že tento prechádzal cez cestu v blízkosti pohostinstva cez priechod pre chodcov, kde kovové zábradlie nedovoľuje bez prelezenia zábradlia vstúpiť do cesty za priechodom, na priechod pre chodcov mohol vstúpiť buď tesne vedľa zábradlia na začiatku priechodu, čo je cca 3,9 metra pred kovovým zábradlím. Cez priechod pre chodcov prechádzal s najväčšou pravdepodobnosťou šikmo, priechod pre chodcov opustil vľavo v smere na M. X.. Od vstupu na priechod pre chodcov to bolo v čase zrážky s vozidlom prešiel dráhu minimálne 6 metrov za 4,2-8 sekundy, pričom v polohe zrážky sa nachádzal vzdialený od okraja priechodu cca 2,3 metra pri prechádzaní cesty sa pohyboval rýchlosťou 3-6 km /h na vozidlo začal reagovať 1,4-2,7 metra (2,2 sekundy) pred zrážkou. Pri vstupe na priechod pre chodcov sa vozidlo nachádzalo vzdialené cca 49-95 metrov. Vzhľadom na to vozidlo mohol spozorovať a reagovať naň zastavením, preto je možné jeho spôsob techniky chôdze považovať za nesprávny. Je vecou právneho posúdenia, či sa mal spoliehať, že keď sa pohybuje po priechode pre chodcov v jeho tesnej blízkosti vozidlá prechádzajúce k priechodu pre chodcov zastavia. V prípade ak prechod poškodeného cez vozovku spĺňal parametre pohybu chodca cez priechod pre chodcov, potom príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy obžalovanej, ktorá oneskorene reagovala na chodca prechádzajúceho cez priechod pre chodcov resp. v tesnej blízkosti priechodu. Ak prechod poškodeného nespĺňal parametre pohybu chodca cez priechod, potom príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika chodca cez vozovku, jeho oneskorená reakcia na prichádzajúce vozidlo, pričom vstupom do jazdného

pruhu prinútil vodičku k náhlej zmene rýchlosti jazdy. Je otázkou právneho posúdenia, či je možné pohyb poškodeného posudzovať ako chôdzu po priechode pre chodcov, alebo chôdzu cez cestu. Znalec ďalej na základe analýzy nehodového deja stanovil miesto zrážky cca 2,3 metra za priechodom pre chodcov vzhľadom k smeru jazdy vozidla.

Na čl. 133-171 sa nachádza doplnok k znaleckému posudku znalca z odboru dopravy Ing. Y.. V rámci doplnku znaleckého posudku, znalec okrem iného uviedol, že v prípade ak boli na vozidle obžalovanej rozsvietené stretávacie svetlá alebo len jedno, poškodený mal na prichádzajúce vozidlo náležitý výhľad, vodička vozidla mala na poškodeného minimálny zo vzdialenosti 75 metrov nepretržite až do pohybu v čase zrážky náležitý výhľad, nič jej nebránilo, aby mohla chodca spozorovať a náležite na neho reagovať. V prípade, že na vozidle neboli rozsvietené stretávacie, ani iné svetlá čo je technicky málo pravdepodobné, bolo vozidlo pre poškodeného viditeľné zo vzdialenosti 75 metrov a 45 metrov, pričom vo vzdialenosti 60 metrov, 30 metrov a 15 metrov vozidlo nebolo viditeľné, alebo nebolo dostatočne rozpoznateľné. V čase dopravnej nehody na stromoch v okolí vozovky sa nenachádzalo žiadne lístie, vozovka bola dostatočne osvetlená pouličným osvetlením. Vodička vozidla mala na poškodeného minimálne zo vzdialenosti 75 metrov nepretržite do polohy zrážke náležitý výhľad. Nič jej nebránilo v tom, aby mohla chodca spozorovať a reagovať na neho. Podľa znalca sa javí technicky málo pravdepodobné, že by zrážke vozidla s chodcom došlo v polohe, ktorú deklaroval poškodený, nakoľko na začiatku nábehu brzdného účinku v dôsledku zrážky následným dopadom tela chodca v oblasti pravého predného kolesa dôjde k výraznému zaťaženiu pravého predného kolesa s následným odľahčením ľavého predného kolesa, čo by malo za následok podstatne skoršie zablokovanie ľavého predného kolesa vozidla. S najväčšou pravdepodobnosťou na vozovke ako prvé zanechalo brzdnú stopu ľavé predné koleso vozidla, čo v konkrétom prípade je práve opačného charakteru. Ďalej podľa znalca vodička vo vzdialenosti asi 7 metrov pred priechodom pre chodcov čo je cca 13,3 metra (1,1 sekundy) pred zrážkou začala reagovať na chodca, ktorý prechádzal cez cestu v blízkosti priechodu pre chodcov (cca 2 metre za priechodom) čo bolo o 4,7 metra (3,4 sekundy) neskôr, ako jej vznikla povinnosť reagovať. Chodec prechádzal v obci Q. v blízkosti pohostinstva cez priechod pre chodcov, kde kovové zábradlie nedovoľuje bez prelezenia zábradlia vstúpiť do cesty za priechodom. Na priechod mohol vstúpiť buď tesne vedľa zábradlia na začiatku priechodu čo je cca 3,9 metra pred kovovým zábradlím, cez priechod pre chodcov prechádzal s najväčšou pravdepodobnosťou šikmo, pričom priechod pre chodcov opustil vľavo v smere na M. X.. Od vstupu na priechod pre chodcov po polohe zrážky s vozidlom prešiel minimálne 6 metrov za 5,7 sekundy. V polohe zrážky sa nachádzal vzdialený od kraja priechodu cca 2,3 metra. Z hľadiska toho, že prichádzajúce vozidlo mohol spozorovať a reagovať naň zastavením pred vstupom do jazdného pruhu, je možné uvedený prvok jazdy techniky hodnotiť ako nesprávny, je vecou právneho posúdenia, či sa mohol spoliehať keďže sa pohyboval po priechode pre chodcov resp. v jeho tesnej blízkosti, že vozidlá prichádzajúce k priechodu pre chodcov zastavia.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnila všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa , Tr. v spojení s ustanovením Tr. zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona. Trestná činnosť obžalovanej okrem jej čiastočného doznania na hlavnom pojednávaní je preukázaná najmä výpoveďou poškodeného R., výpoveďami svedkýň D. U., U. U., čiastočne výpoveďou svedka U. a sčasti závermi znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. Y., výpoveďou znalca Ing. Y. na hlavnom pojednávaní, a tiež aj obsahom listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní. Súd v zmysle hodnotil dôkazy, ktoré boli v tomto konaní získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo v ich súhrnne a dospel k záveru, že obžalovaná sa dopustila trestnej činnosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku t.j., že poškodeného R. zrazila na vyznačenom priechode pre chodcov. K tomuto záveru dospel súd aj napriek záverom znaleckého posudku, doplnku k znaleckému posudku a výpovedi znalca Ing. Y. na hlavnom pojednávaní, podľa ktorých miesto zrážky poškodeného R. s obžalovanou sa nachádza 2,3 metra za vyznačeným priechodom pre chodcov. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že znalecký posudok, výsluch znalca je len jedným z možných dôkazných prostriedkov v zmysle , na ktorý treba v konaní prihliadať, má však rovnaké postavenie medzi ďalšími dôkaznými prostriedkami, ktorými sú najmä výsluch obžalovanej, svedkov, posudky, odborné vyjadrenia a ďalšie dôkazné prostriedky uvedené v . Súd vzhľadom na

vykonané dokazovanie má určité pochybnosti o zisteniach, ktoré sú konštatované v znaleckom posudku a ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní znalec Ing. Y., podľa názoru súdu vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy je možné konštatovať, že k zrazeniu poškodeného R. došlo na vyznačenom priechode pre chodcov a nie vo vzdialenosti 2,3 metra za priechodom pre chodcov. V tejto súvislosti treba poukázať na tvrdenia poškodeného R., výpovede svedkýň U., ale aj na ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní. Poškodený R., svedkyne U. od začiatku prípravného konania a počas celého prípravného konania jednoznačne tvrdili, že k zrazeniu poškodeného R. došlo na vyznačenom priechode pre chodcov, tvrdili tak bezprostredne po dopravnej nehode, keď boli vypočuté na zápisnicu o podaní vysvetlenia, ktorá bola konštatovaná vyššie. Tiež treba poukázať na tú skutočnosť, ktorá vyšla najavo v priebehu hlavného pojednávania, že tvrdenie znalca, že poškodený R. bol zrazený v pozícií, keď prechádzal vo vzdialenosti 2,3 metra od priechodu pre chodcov je vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy nelogické a nevierohodné. Z dokazovania na hlavnom pojednávaní totiž vyplynulo, že poškodený R. nemal dôvod opustiť priechod pre chodcov smerom doľava na ulicu Y. kadiaľ sa ide k jeho bytu, nakoľko podľa viacerých svedeckých výpovedí bezprostredne za priechodom pre chodcom kolmo oproti nemu sa nachádzala skratka, ktorou sa dalo dostať skôr k domu poškodeného R.. Je nelogické, aby za situácie, že mal pri sebe dve veľké igelitové tašky, ťažké, poškodený R. si cestu defakto predlžoval, keď sa mohol dostať do miesta svojho bydliska skôr skratkou. Táto skratka bola využívaná nielen poškodeným R., niekedy aj svedkyňami U. a ďalšími obyvateľmi domu, kde býval poškodený R.. Miesto stretu 2,3 metra za priechodom pre chodcov podľa záverov znaleckého posudku je možné spochybniť aj ďalšími vykonanými dôkazmi a úvahami. Treba predovšetkým uviesť, že svedkyne U., poškodený R. a v konečnom dôsledku aj obžalovaná potvrdili, že obžalovaná začala brzdiť až dodatočne po strete s poškodeným R., t. j. poškodeného R. zrazila v pozícií, keď nebrzdila. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu je zrejmé, že sa dostatočne nevenovala situácií v cestnej premávke poškodeného R. ako chodca na vozovke na priechode pre chodcov prehliadla, zrazila ho a až potom po náraze začala brzdiť. To by podľa názoru súdu vysvetľovalo aj brzdné stopy, ktoré vozidlo obžalovanej zanechalo na vozovke, pričom pravá brzdná stopa končí už 1,6 metra za priechodom pre chodcov, v kontexte ak podľa znalca miesto nárazu do poškodeného je 2,3 metra za vozovkou, to nie je logické. Naopak podľa názoru súdu sa logickým javí byť tvrdenie poškodeného R., ktorý uviedol, že bezprostredne pred nárazom trochu poskočil, čo by vysvetľovalo za situácie, že od momentu nárazu do zaťaženia kapoty, ako uviedol znalec, uplynula doba 0,05 sekundy až 0,08 sekundy, že brzdné stopy boli nájdené na tom mieste, ako boli políciou zabezpečené. Ďalším možným vysvetlením, prečo brzdné stopy vozidla obžalovanej boli nájdené na to mieste ako uvádzal znalec Ing. Y. by bola tá skutočnosť, že vozidlo malo ABS systém a v takom prípade vozidlo, ako sa vyjadril znalec na hlavnom pojednávaní zanecháva aj nezanecháva brzdné stopy. Všetky vyššie uvedené skutočnosti a úvahy viedli súd k tomu, že uznal obžalovanú za vinnú zo žalovanej trestnej činnosti, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná ako vyplýva z registra trestov doposiaľ súdne trestaná nebola, je rozvedená, matka troch detí. Podľa správy Obvodného úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Prievidza v evidencii priestupkov od roku 2007 nemá žiaden záznam. V evidenčnej karte vodiča má tri záznamy z 22.10.2004, 11.10.2008 a 5.7.2010.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 138 ods. 2 Tr. zákona, uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, výkon ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov, počas ktorej sa nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, lebo v opačnom prípade by mohlo byť rozhodnuté, že podmienečne odložený trest v trvaní 20 mesiacov vykoná. Súd zároveň uložil obžalovanej trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov. V rámci adhézneho konania súd tiež rozhodol o povinnosti obžalovanej uhradiť poškodenému R.kodu vo výške 5647,36 eur, nakoľko výška škody v tomto rozsahu bola v konaní riadne uplatnená a preukázaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.