Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3C-25-2012.pdf
PDF · 76.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3C/25/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Ľubicou Bajzovou, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti odporcovi E. P., F.. X.XX.XXXX, U. H. T. E. H. T., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom Mesto Považská Bystrica, v konaní o zaplatenie sumy 1.275,06 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom na tunajšom súde domáhal zaplatenia sumy 1.275,06 € s 13 %- ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,80 € za obdobie od 9.12.2006 do zaplatenia, a to na tom základe, že Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou s VÚB a.s. zo dňa 8.12.2006 bola navrhovateľovi postúpená pohľadávka vo vzťahu k odporcovi, vyplývajúca zo zmluvy k úverovému účtu uzatvorenej dňa 2.7.2004, v súlade s ktorou odporca využil povolené prečerpanie na účte, pričom splátky úveru neuhradil riadne a včas, a preto mu vo vzťahu k postupcovi a následne v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávok k navrhovateľovi, vznikol dlh vo výške uplatnenej návrhom, pričom podľa oznámenia navrhovateľa za deň splatnosti pohľadávky považuje deň 11.7.2005, kedy bola pôvodným veriteľom vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorú skutočnosť uviedol v návrhu ako rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby, keďže tvrdí, že deň 12.7.2005, je deň nasledujúci po splatnosti predmetnej pohľadávky.
OS Považská Bystrica platobným rozkazom pod číslom 3Ro 219/2011-20 zo dňa 21.10.2011 zaviazal odporcu k návrhom uplatnenej čiastke navrhovateľom v rozsahu, ako tento žiadal.
Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, OS Považská Bystrica uznesením 3Ro 219/11-31 zo dňa 9.1.2012 vydaný platobný rozkaz zrušil a nariadil vo veci pojednávanie.
Vzhľadom k tomu, že odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržuje a súdu sa napriek šetreniu jeho pobyt nepodarilo zistiť, uznesením pod číslom 3Ro 219/11/-32 zo dňa 8.2.2012 ustanovil odporcovi opatrovníka, a to Mesto Považská Bystrica.
Opatrovník odporcu oznámil, že nemá vedomosť o terajšom pobyte odporcu, nedisponuje žiadnym dokladom preukazujúcim úhradu uplatnenej sumy, žiadal však návrh navrhovateľa zamietnuť a v
priebehu konania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. V mene odporcu náhradu trov konania nepožadoval.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom podaného návrhu, kópiou žiadosti o kontokorentný úver, kópiou VOP VÚB a.s., zmluvou o postúpení pohľadávky, výzvou odporcovi na mimosúdne vysporiadanie záväzku, ako aj obsahu celého spisového materiálu a zistil:
Vychádzajúc z predložených kópií vyššie uvedených listinných dokladov je zrejmé, že odporca požiadal o kontokorentný úver s požadovanou výškou 30.000,- Sk. Originál tejto žiadosti ani následnú zmluvu o uzatvorení kontokorentného úveru však navrhovateľ v konaní nepredložil. Podľa oznámenia samotného navrhovateľa mala VÚB a.s., teda veriteľ odporcu z dôvodu, že odporca sa dostal do nepovoleného prečerpania na účte, vyzvať tohto na zaplatenie tejto ním čerpanej sumy vo výške uplatnenej návrhom, t. j. v sume 1.275,06 €, ktorá ako vyplýva z listu navrhovateľa zaslaného odporcovi dňa 6.7.2011, mala byť v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tohto poskytovaného úveru splatná dňom 12.7.2005. Rovnako tieto skutočnosti navrhovateľom tvrdené však v priebehu konania neboli podložené žiadnymi listinnými dokladmi, nebol predložený výpis z účtu preukazujúci skutočné čerpanie finančných prostriedkov odporcom ani špecifikácia, akým spôsobom bol uplatnený nárok vyčíslený.
Navrhovateľ ďalej tvrdil, že dňa 8.12.2006 uzatvoril s VÚB a.s. ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej prevzal od pôvodného veriteľa VÚB a.s. aj pohľadávku vo vzťahu k odporcovi, ktorú v súčasnosti návrhom uplatnil.
Ako už bolo vyššie uvedené, bez ohľadu na tieto skutočnosti, opatrovník odporcu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej § (101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k jednoznačnému názoru, že návrhu navrhovateľa vyhovieť nemožno, a preto tento zamietol.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal jednak zo skutočnosti, že navrhovateľ súdu nepredložil ani relevantné doklady preukazujúce samotnú existenciu tvrdenej pohľadávky vo vzťahu k odporcovi, pretože len z kópie žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru rozhodne nemožno vyvodiť, že u odporcu došlo k uzatvoreniu zmluvy v tomto zmysle s postupcom, teda VÚB a.s., že došlo k nedovolenému prečerpaniu, kedy a v akej výške, vo vzťahu ku ktorým dôkazom jednoznačne je dôkazná povinnosť na navrhovateľovi, ktorú si tento v konaní nesplnil, napriek tomu, že ustanovenie § 79 a nasl. O.s.p. jednoznačne stanovuje, čo má navrhovateľ predložiť spolu s podaným návrhom a jeho dôkazná povinnosť vyplýva jednoznačne z § 120 O.s.p., nehovoriac o tom, že navrhovateľ je v tomto smere zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Takže už len z pohľadu neunesenia dôkazného bremena vo vyššie uvedených smeroch nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Pokiaľ by však v konaní bol aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, jeho návrhu by nebolo možné vyhovieť ani s poukazom na to, že v priebehu konania opatrovník odporcu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, a teda s poukazom na § 100 ods. 1 Obč. zák. toto právo by nebolo možné navrhovateľovi ako súčasnému veriteľovi vo vzťahu k odporcovi priznať. Zo skutočností uvedených navrhovateľom vyplýva, že splatnosť pohľadávky podľa skutočností uvedených navrhovateľom, mala byť dňom 11.7.2005.
Vychádzajúc však z tvrdení samotného navrhovateľa by potom deň nasledujúci, t. j . 12.7.2005 bol dňom, kedy navrhovateľ alebo predchádzajúci veriteľ si mohli svoje právo vo vzťahu k odporcovi, samozrejme v prípade jeho preukázania osvedčenia na súde uplatniť. V danom prípade však návrh bol na súd podaný až dňa 18.10.2011, teda bez akejkoľvek pochybnosti po uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej lehoty v zmysle Obč. zák. a v konečnom dôsledku aj pokiaľ by došlo k posudzovaniu tohto vzťahu podľa Obch. zákonníka, aj k uplynutiu 4-ročnej premlčacej lehoty podľa Obch. zákonníka.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní úspešný nebol, v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. prináleží právo na náhradu trov konania odporcovi, keďže však tomuto trovy v konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.