Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-235-2011.pdf
PDF · 105.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/235/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. L., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: L. L., trvale bytom L. nad N., L. XXX, v skutočnosti bytom R., O. X a otca: H. L., trvale bytom R., R. XX/XX, zastúpený JUDr. Alojzom Markechom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Teplická 121, na návrh matky o zvýšenie výživného a o zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému D. L., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 70,- € mesačne od 28.1.2011, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.
Zročné výživné za obdobie od 28.1.2011 do 31.3.2012 v celkovej sume 285,62 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od apríla 2012.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým v každom kalendárnom mesiaci od druhej soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá.
Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 28.4.2008 č.k. 37C/37/2008 v časti výživného a styku týkajúcej sa maloletého D..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.1.2011 podaným na Okresný súd Trnava dňa 28.1.2011 a po prenesení jeho miestnej príslušnosti na tunajší súd tomuto postúpeným dňa 8.7.2011, požiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému D. L., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 1.500,-Sk mesačne na sumu 120,-€ mesačne od 1.1.2011 a zároveň navrhla aj zmenu doterajšej úpravy styku otca s maloletým tak, aby sa tento uskutočňoval každý druhý mesiac v sobotu od 9.00 hod. do nedele 20.00 hod. Dôvodila tým, že otec neustále porušuje rozsudok týkajúci sa úpravy styku s maloletým a napriek tomu, že je povinný dieťa si vyzdvihnúť pred dverami matky požaduje, aby syn cestoval samostatne do miesta jeho bydliska, čo je vzhľadom na jeho vek nemožné. Po uzatvorení nového manželstva a narodení ďalšieho dieťaťa sa záujem otca o D. značne znížil. V bydlisku otca D. pociťuje čoraz väčší nezáujem, nepohodu a časté sklamania a príkoria z prístupu otca. Nakoľko celá starostlivosť o maloletého vrátane takmer všetkých víkendov je na nej, je nútená pre nevyhnutné zabezpečenie výchovy maloletého, jeho zdravia, výživy a všestranného vývoja, domáhať sa zvýšenia výživného. Na pojednávaní dňa 14.12.2011 matka uviedla, že výživné na sumu 120,-€ mesačne požaduje zvýšiť od podania návrhu na súd, pričom poukázala na zvýšenie výdajov v spojitosti s presťahovaním sa z vidieka do R., kedy sa jej zvýšili náklady za bývanie a byt, ktorý má prenajatý, musela kompletne prerobiť a zariadiť. D. mal v čase rozvodu XX rokov, teraz je už XX-ročný, meria XXX cm a váži XX kg, oblečenie nemôže nosiť po staršom bratovi a toto mu musí kupovať ako dospelému. Zmenilo sa aj smerovanie jeho záujmov, D. chce študovať na strednej škole D.o si vyžaduje finančne náročné vybavenie počítača. Pre vysoký krvný tlak, vysoký pulz a aritmiu je liečený u kardiológa a musí dodržiavať diétu. Doterajšiu úpravu styku otec nevyužíva, maloletý je ale v neustálom strese, či sa styk zrealizuje, má obavu z toho, že keď ho otec zavolá a on už bude mať program a odmietne ho, skomplikuje to situáciu. Preto žiada, aby bol styk presne určený, ale v užšom rozsahu.
Otec sa najskôr k veci vyjadril tak, že je schopný platiť na D. výživné iba v sume 50,-€ mesačne od rozhodnutia súdu, neskôr vyjadrenie pozmenil ohľadne sumy 60,-€ mesačne. Požadoval, aby súd zohľadnil jeho vyživovacie povinnosti, jeho zárobok, príjem manželky a náklady na domácnosť, ale tiež aj príjem matkinho partnera a príjem matky, ktorý je o 100% vyšší, než jeho príjem. Úpravu styku s maloletým požadoval jedenkrát v mesiaci od piatku do nedele, kedy by si vedel zariadiť voľno v zamestnaní. So synom sa chce stretávať, D. vždy rád k nemu chodil. Na pojednávaní dňa 21.3.2012 uviedol, že nie je potrebné styk nanovo upravovať, keďže sa telefonicky môže so synom na stretnutí dohodnúť. Následne žiadal novú úpravu styku jedenkrát v mesiaci od piatku 16.00 hod. do nedele 15.00 hod.
Kolízny opatrovník odporučil výživné zvýšiť na sumu 70,-€ mesačne od 1.1.2011 a styk upraviť jedenkrát v mesiaci od soboty do nedele.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.4.2008, č.k. 37C/37/2008, bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloletý spolu s vtedy ešte tiež maloletým bratom H., nar. X.X.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matky s určením výživného zo strany otca v sume 1.500,-Sk mesačne na každého z nich. Styk otca s maloletým deťmi bol upravený každý nepárny týždeň od piatku 14.00 hod. do nedele 20.00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 8.00 hod. do 20.00 hod. a v čase letných prázdnin od 1.7. 8.00 hod. do 15.7. 20.00 hod. V tej dobe rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali, dosahovali čisté mesačné príjmy: matka cca XX.XXX,-Sk a otec cca XX.XXX,-Sk, maloletý D. navštevoval D. ročník základnej školy.
V súčasnosti sa osobný stav matky nezmenil, je naďalej rozvedená, nové vyživovacie povinnosti jej nepribudli. Trvá jej vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi H., študentovi štvrtého ročníka E. strednej odbornej školy I.-Sk, ktorý v jej domácnosti býva od augusta 2011, predtým žil u otca. Výživné na H. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 2.3.2011, č.k. 12C/19/2011, kedy súd uložil otcovi povinnosť platiť mu výživné v sume 60,-€ mesačne od 31.1.2011. Matka je trvalo prihlásená k pobytu v rodičovskom dome, od septembra 2009 býva spolu s maloletým v prenajatom byte v R.. Spolu s nimi býva aj matkin priateľ, s ktorým hradia na polovicu bývanie vrátane energií, ostatné potreby si financuje každý z nich osobitne, takže nemajú spoločné vedenie domácnosti. Matka nevlastní žiadne ne hnuteľnosti, z cenného hnuteľného majetku má vo vlastníctve auto v hodnote cca 1.500,-€. Je zamestnaná v U. ústave E., a.s., kde jej priemerný čistý mesačný zárobok činí, za rok 2010: XXX,XX €, v roku 2011: XXX,XX € a za prvé dva mesiace roku 2012: XXX,XX €. V obchodnom ani živnostenskom registri evidovaná nie je. Čo sa týka jej zdravotného stavu, nosí okuliare a aktuálne jej boli diagnostikované ochorenia dB.. stupňa a T. ktoré si podľa vyjadrenia lekára vyžiadajú jej preradenie do jednej smeny s následným znížením zárobku.
Otec je ženatý a mimo spoločnej vyživovacej povinnosti s matkou k plnoletému synovi H. má tiež vyživovaciu povinnosť k dcére K., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcej z jeho terajšieho manželstva. V júli t.r. očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Je zamestnaný vo firme Q. V., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje, za rok 2010: XXX,XX €, za rok 2011: XXX,XX € a za mesiac január 2012: XXX,XX € netto. Manželka otca čerpá rodičovskú dovolenku a poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 € mesačne od marca 2011, predtým vo výške 256,-€ mesačne. Otec sa lieči sa pre vysoký krvný tlak, za lieky dopláca cca 15,-€ mesačne, nosí tiež okuliare. S rodinou býva v rodinnom dome so záhradou a štyrmi obytnými miestnosťami, ktorého je výlučným vlastníkom, iné nehnuteľnosti nevlastní, cenný hnuteľný majetok nemá.
Maloletý je vo veku D.ov, navštevuje N. ročník základnej školy. Podľa potvrdenia školy v školskom roku 2011/2012 uhradil škole: 15,-€ na fond opráv, 20,-€ rade rodičov, 3,30 € ako poistné a 10,-€ za zošity. Je dispenzarizovaný v kardiologickej, ortopedickej a očnej ambulancii. Musí nosiť ortopedickú obuv, potrebuje okuliare.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Doterajšia výška výživného na maloletého bola určená pred štyrmi rokmi. Medzičasom sa výdavky na jeho výživu primerane veku zvýšili, a to jednak v dôsledku neustáleho rastu životných nákladov, ako aj jeho fyzického a psychického vyspievania. Je naďalej žiakom základnej školy, a to jej posledného ročníka.
Zmenu pomerov u oboch rodičov predstavuje, u matky zmena bývania od septembra 2009, kedy sa presťahovala do R., príchod plnoletého H. do jej domácnosti v auguste 2011, keď dovtedy býval u otca a zvýšenie jej priemerného mesačného zárobku zhruba o 300,-€ a u otca: uzavretie nového manželstva, pribudnutie zatiaľ jednej ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére pochádzajúcej z tohto manželstva a zvýšenie priemerného mesačného zárobku o necelých 20,-€.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletého už v súčasnosti nie je možné zohľadňovať osobnú opateru matky ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu v rovnakom rozsahu, ako v predošlom konaní, nakoľko táto sa znižuje s pribúdajúcim vekom dieťaťa.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., všetko zodpovedajúce jeho veku.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom a pod.
Základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať v súlade so svojimi možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi a primerane ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor.
Súd považoval návrh matky o zvýšenie výživného za čiastočne dôvodný v dôsledku vyššie skonštatovanej zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa za dobu uplynulú od určenia doterajšieho výživného (apríl 2008).
Súd za výživné primerané k preukázaným pomerom maloletého, ale predovšetkým jeho otca a s prihliadnutím na celkové aktuálne pomery matky, považoval sumu 70,-€ mesačne, ktorú odporučil kolízny opatrovník. Táto suma v žiadnom prípade dostatočne nevystihuje všetky odôvodnené potreby maloletého prináležiace jeho veku, v súčasnej dobe však pomery na strane otca neumožňujú určiť sumu vyššiu, keď nárast jeho mzdy oproti minulosti je minimálny, má celkovo dve vyživovacie povinnosti a príjem jeho manželky je obmedzený v dôsledku čerpania rodičovskej dovolenky. Matka má len jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jej príjem sa od ostatného rozhodnutia súdu v predmetnej veci zvýšil podstatnejším spôsobom.
Obaja rodičia sú riadne zamestnaní v trvalých pracovných pomeroch. Bývajú spoločne s partnermi, pričom otec uzavrel nové manželstvo a s terajšou manželkou vedie spoločnú domácnosť, matka zostala rozvedená, v jej domácnosti býva však jej partner, ktorý sa podieľa polovicou na úhrade nákladov spojených s bývaním. To znamená, že náklady za bývanie, resp. u otca náklady spojené s vedením domácnosti, neznášajú rodičia výlučne len zo svojich príjmov.
U oboch rodičov je nutné zohľadňovať trvanie jednej ďalšej spoločnej vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi H., u otca aj jednu novú vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére pochádzajúcej z jeho druhého manželstva a čiastočne aj vyživovaciu povinnosť k manželke, nakoľko jej príjem je tvorený iba rodičovských príspevkom. Ďalšiu novú vyživovaciu povinnosť otca bude možné zohľadniť až po narodení druhého dieťaťa z jeho terajšieho manželstva, keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Rovnako zatiaľ nie je možné prihliadať na budúce štúdium maloletého na strednej škole a ani na matkou avízované zníženie zárobku v dôsledku zmeny smennosti jej zamestnania pre nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko táto skutočnosť zatiaľ nenastala. Naopak je namieste zohľadniť, že v dôsledku diagnostikovania diabetes vyžadujúceho si diétne stravovanie stúpli jej osobné výdaje na výživu. Ďalšie zvýšené náklady spojené so zdravotným stavom - okuliare a liečba hypertenzie sa týkajú obidvoch rodičov.
Pri posudzovaní celkových majetkových pomerov rodičov je nutné skonštatovať, že tieto sú priaznivejšie na strane otca, ktorý je výlučným vlastníkom rodinného domu, pričom matka býva v prenajatom byte.
S ohľadom na vyššie oboznámené skutočnosti bude matka musieť potreby maloletého zabezpečovať z výživného určeného len sumou 70,-€ mesačne, zo štátneho príspevku v aktuálnej sume 22,54 € a samozrejme zo svojich finančných prostriedkov, keď v dôsledku veku maloletého len v malej miere svoju finančnú povinnosť k nemu vyvažuje osobnou starostlivosťou.
Súd výživné zvýšil podľa návrhu matky od jeho podania, čím vzniklo zročné výživné za obdobie od 28.1.2011 do 31.3.2012 v celkovej sume 285,62 € (70,-€ - 49,79 € = 20,21 € x 4 dni a 14 mesiacov), ktoré súd otcovi povolil splácať po 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od apríla 2012 v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
V prospech zročného výživného nebol vykonaný odpočet plnení otca poskytnutých nad rámec bežného výživného pre ich absenciu.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Pri rozhodovaní o úprave styku musí súd vychádzať predovšetkým z pomerov preukázaných u maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, tiež z jeho denného režimu a školských povinností, ako aj z pomerov na strane toho rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, a to najmä z jeho osobnostných predpokladov a schopností zabezpečiť dieťaťu opateru primeranú jeho veku po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom jeho nárokom a potrebám.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Maloletý D. bol vypočutý na pojednávaní dňa 21.3.2012, nakoľko s ohľadom na jeho vek a k nemu primeranú rozumovú vyspelosť je schopný vyjadriť svoj názor na prejednávanú vec, na ktorý súd musí prihliadať.
Maloletý pred súdom uviedol, že s otcom by sa chcel stretávať jedenkrát v mesiaci alebo jedenkrát za dva mesiace od soboty do nedele. Nerozumie si dobre s jeho manželkou, ktorá sa k nemu správa ako k cudziemu. Nikdy k nemu nebola hrubá, ale dala mu najavo, že už tam nepatrí. V minulosti, keď otec s ňou ešte zosobášený nebol, ale už spolu bývali, bola situácia iná. S otcom by vydržal byť aj dlhšie, keby mu dokázal zabezpečiť nejaký spoločný program a keby sa mu venoval. Väčšinou ho posadí za počítač, alebo idú spoločne s jeho manželkou a dieťaťom na výlet, pričom mladšiemu dieťaťu sa otec venuje viac. On by chcel tráviť čas iba s ním. U otca býva v izbe, kde sa dá vyspať, ale je nepohodlná. Naposledy bol u otca v septembri alebo v októbri minulého roku, na čom boli spoločne dohodnutí. Otec mu v priebehu týždňa zavolá tri až štyrikrát, pýta sa ho, kedy príde, on mu odpovie, že nevie, potom sa ešte spýta, čo robí a ako sa má a ďalej je už ticho. Keď boli dohodnutí na určitý termín, opakovane sa stalo, že stretnutie otec preložil s tým, že bude v práci alebo majú návštevu. Príležitostné darčeky od otca nedostáva už dva roky, niekedy mu otec dá počas jeho pobytu drobné, napr. 2,- až 5,-€, aj to len v súvislosti s tým, že idú spoločne nakupovať.
Za úpravu styku primeranú aktuálnemu veku maloletého, ako aj pomerom na strane otca, ktorý pracuje na smeny, a to aj počas víkendov, súd pokladá styk jedenkrát v mesiaci, konkrétne v každom kalendárnom mesiaci od druhej soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. Maloletý tak bude mať počas piatkového podvečera možnosť prípravy na vyučovanie na nasledujúci školský deň. Otec, ako sám uviedol, si dokáže zariadiť v práci jeden voľný víkend v mesiaci, takže by nemalo dochádzať k situáciám, kedy by sa stanovený termín styku neuskutočnil z pracovných dôvodov na jeho strane. Maloletý bude mať tiež dostatok času na osobné záľuby a víkendový program s matkou.
Otec si maloletého prevezme v dobe určenej na styk od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne po zrealizovaní styku aj odovzdá.
Povinnosťou matky je maloletého na styk riadne pripraviť, čo obnáša jeho vybavenie primeraným ošatením, resp. ďalšími potrebnými osobnými vecami a v prípade, že by mu chýbala vôľa na stretnutie s otcom, aj jeho motiváciu pre zdarné uskutočnenie styku.
Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. V prípade, že takéto okolnosti nastanú, je povinnosťou rodičov o nich sa vzájomne informovať, aby sa druhá strana zbytočne na styk nepripravovala. Rovnako je potrebné dodržiavať termín začiatku a ukončenia styku v zmysle súdneho rozhodnutia v záujme zamedzenia konfliktných situácií medzi rodičmi, a tým aj skomplikovania vzájomných vzťahov medzi maloletým a otcom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Ak povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné) a súdny výkon rozhodnutia (styk).