Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-48-2011.pdf
PDF · 99.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-11Cb/48/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: KONSEPTI spol. s r.o., IČO 636 68 203, so sídlom Komunardů 32/894, Praha, ČR, zast. JUDr. Petrou Zelenkovou, advokátom, AK so sídlom Londýnska 57/376, Praha 2, ČR, proti žalovanému: MOBILIER, s.r.o., IČO 36 258 717, so sídlom Beethovenova 1810/5, Piešťany, o zaplatenie 2 371 eura s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 370,80 eura spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 370,80 eura od 12.06.2009 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba v časti o zaplatenie sumy 0,20 eura spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 0,20 eura od 12.06.2009 až do zaplatenia sa zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 200,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 30.11.2010 (došlou súdu dňa 08.12.2010) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 371,- eur s 9%ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 371,- eur od 12.06.2009 až do zaplatenia a nahradil mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dodal na základe jeho objednávky kontrahovaný tovar. Kúpnu cenu dodaného kontrahovaného tovaru, t. j. sumu 7 900,80 eur, vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1138302 zo dňa 21.05.2009. Na kúpnu cenu žalovaný ešte pred dodaním tovaru uhradil časť vo výške 5 530,- eur (záloha). Po vyúčtovaní kúpnej ceny zostalo nezaplatených ešte 2 371,- eur, v lehote splatnosti 11.06.2009. Žalovaný zostatok kúpnej ceny do dňa podania žaloby neuhradil ani po mnohých urgenciách žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Vzhľadom na omeškanie žalovaného zo strany peňažného záväzku sa žalobca domáhal tiež priznania nároku na úrok z omeškania tak, ako je zhora uvedené.
K podanej žalobe žalobca ako dôkazy pripojil výpisy z obchodného registra žalobcu, výpis z obchodného registra žalovaného, ponuku žalobcu, dodací list č. DLZ-231/09, faktúru - daňový doklad č. 1138302 zo dňa 21.05.2009, počítačové výstupy komunikácie účastníkov, vrátane upomienok a výziev na zaplatenie dlžnej sumy.
Na výzvu súdu žalobca zaplatil dňa 21.01.2011 súdny poplatok v sume 142,- eur za podaný návrh.
Dňa 21.02.2011 súd pod č.k. 5Rob/204/2010-19 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v čas podal odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa platobný rozkaz podľa ust. § 174 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zrušil v plnom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi založenými v spise, výpoveďou právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav.
Z výpisov z obchodného registra účastníkov konania súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, vedenom Mestským súdom v Prahe, žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Trnava.
Z e-mailovej komunikácie účastníkov konania súd zistil, že žalovaný si objednal u žalobcu na základe jeho ponuky kontrahovaný tovar, ktorého prevzatie potvrdil žalovaný na dodacom liste č. DLZ - 231/2009 odtlačkom svojej pečiatky a podpisom dňa 13.05.2009.
Z faktúry - daňového dokladu č. 1138302 zo dňa 21.05.2009 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu kontrahovaného tovaru v sume 2 370,80 eur, keď pri vyúčtovaní kúpnej ceny zohľadnil zálohu poskytnutú žalovaným na kúpnu cenu vo výške 5 530,- eur. Zostatok kúpnej ceny kontrahovaného tovaru bol splatný v zmysle uvedenej faktúry dňa 11.06.2009.
Z upomienky zo dňa 08.09.2009 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku kúpnej ceny vo výške 2 371,- eur.
Z výzvy zo dňa 09.11.2009 súd zistil, že žalobca opätovne prostredníctvom jeho právnej zástupkyne vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku kúpnej ceny.
Z e-mailovej komunikácie účastníkov konania súd zistil, že žalovaný e-mailom zo dňa 18.10.2010 uznal nedoplatenie faktúry č. 1138302 vo výške 2 380,70 eura (pozn. súdu zjavne ide o nesprávnu sumu, keď aj žalobca sám uviedol, že ide o sumu 2 370,80 eura) a prisľúbil uhradiť túto sumu po 02.11. 2010.
Z podaného odporu proti platobnému rozkazu súd zistil, že žalovaný namietal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, keď uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie vymáhanej sumy, nakoľko „dielo, ktoré bolo ním fakturované nebolo našou spoločnosťou objednané, čo bolo aj dôvodom nezaplatenia tejto sumy“ a žiadal preto, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu znášať trovy konania.
Podaním došlým súdu dňa 26.04.2011 sa žalobca vyjadril k podanému odporu, keď uviedol, že námietka žalovaného aj vzhľadom na skutočnosť, že na kúpnu cenu kontrahovaného tovaru uhradil žalobcovi vopred sumu 5 530,- eur neobstojí a je len účelovou obranou. Zdôraznil, že podľa pripojenej e-mailovej komunikácie sa žalovaný snažil zbaviť svojho záväzku uhradením polovice zostatku kúpnej ceny, na čo žalobca nepristúpil.
Z výpovede právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 21.03.2012 súd zistil, že táto na podanej žalobe trvá. Uviedla, že účastníci ústne uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonník (ďalej len „ObZ“), na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar uvedený v dodacom liste č. 231-2009 a ktorého kúpnu cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou - daňovým dokladom č. 1138302, splatnou dňa 11.06.2009 na sumu 2 370,80 eura pri zohľadnení zálohovej platby žalovaným vo výške 5 530,- eur. Uviedla, že z e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi a z predmetného dodacieho listu jednoznačne vyplýva, že žalobca žalovanému kontrahovaný tovar dodal, tento si tovar prevzal, čo potvrdil aj odtlačkom svojej pečiatky a podpisom, a to dňa 13.05.2009. Z komunikácie účastníkov vyplýva, že žalovaný si bol vedomý, že je dlžný žalovanú sumu, keď aj prisľúbil úhradu žalovanej sumy po 02.11.2010. Poprela, že by medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o dielo v zmysle ust. § 536 a nasl. OBbZ, zdôraznila, že bola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle ust. § 409 a nasl. OBZ, preto žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, výpoveďou právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav:
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným ako dva podnikateľské subjekty uzatvorili kúpnu zmluvu podľa ust. § 409 a nasl. OBZ, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému kontrahovaný tovar.
Zo zhora uvedenej faktúry a k nej prislúchajúceho dodacieho listu súd zistil, že žalobca dodal žalovanému kontrahovaný, individuálne určený tovar v dohodnutom množstve, žalovaný prevzatie tovaru na dodacom liste potvrdil otlačkom svojej pečiatky a podpisom dňa 13.05.2009 a žalobca mu vyúčtoval kúpnu cenu dodaného kontrahovaného tovaru faktúrou č. 1138302 zo dňa 21.05.2009, splatnou dňa 11.06.2009 na celkovú sumu 7 900,80 eura, od ktorej sumy odpočítal žalovaným uhradenú zálohu v sume 5 530,- eur; žalovanému tak doúčtoval na kúpnu cenu 2 370,80 eura, ktorú zaokrúhlil na sumu 2 371,- eur.
Podľa ust. § 409 ods. 1 a 2 OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. (2) V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa ust. § 411 OBZ, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa ust. § 420 ods. 1 OBZ, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Z prevzatia kontrahovaného tovaru žalovaným je zrejmé, že žalobca splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 409 ods. 1, § 411 a § 420 ods. 1 OBZ.
Podľa ust. § 447 OBZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa ust. § 448 ods. 1, 2 OBZ, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. (2) Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným riadne uzatvorili kúpnu zmluvu. Žalobca si splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti z uzatvorenej zmluvy, keď žalovanému kontrahovaný tovar dodal; žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru splnil iba z časti, a to uhradením zálohy na kúpnu cenu vo výške 5 530,- eur, zostal tak dlžný žalovanému ešte sumu 2 370,80 eura, ktorá bola splatná dňa 11.06.2009.
Nezaplatením zostatku kúpnej ceny, t.j. 2 370,80 eura v lehote splatnosti, t.j. do 11.06.2009, sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku (jeho časti).
Podľa ust. § 365 veta prvá OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Účastníci konania si ako zmluvné strany kúpnej zmluvy nedohodli pre prípad omeškania kupujúceho (žalovaného) výšku úrokov z omeškania, preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 veta druhá OBZ, v znení účinnom k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Predpismi občianskeho práva tu sú § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 NV SR.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 NV SR, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len "ECB") platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB v období od 13.05. 2009 do 12.04.2011 predstavovala 1%, z toho potom vyplýva, že úrok z omeškania predstavuje 9 % ročne.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne v časti o zaplatenie sumy 2 370,80 eura a v časti o zaplatenie 9 %-ného ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 12.06.2009 až do zaplatenia, a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 0,20 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 12.06.2009, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II tohto rozsudku.
Splnomocnený zástupca právnej zástupkyne žalobcu vyčíslil a špecifikoval trovy konania podaním došlým súdu dňa 29.03.2012, ktorých náhrady sa domáhal, sumou 735,52 eura, ktoré žiadal uhradiť k rukám právnej zástupkyne žalobcu takto: za zaplatený súdny poplatok 142,- eur 4 úkony právnej služby po 101,25 eura (=405,- eur) 4x režijný paušál po 7,21 eura, cestovné náhrady za použitie osobného motorového vozidla Toyota Corolla na pojednávanie dňa 21.03.2012, 200 km x 0,29 eura (=58,- eura) a náhradu za stratu času, 8 polhodín, po 12,71 eura/polhodinu (=101,68 eura).
Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobcu nepreukázala, že je advokátom zapísaným v zozname advokátov SAK, zastupovala žalobcu v konaní nie ako advokát, ale ako splnomocnenec podľa § 27 ods. 1 OSP.
Splnomocnenie udelené advokátovi, zapísanému v zozname advokátov SAK nič nemení na charaktere zastúpenia právnou zástupkyňou, teda aj konanie splnomocneného advokáta je potrebné považovať za konanie splnomocnenca v zmysle ust. § 27 ods. 1 OSP. Pokiaľ chcel byť žalobca v konaní pred slovenským súdom zastúpený advokátom, mohol udeliť plnú moc niektorému v zozname advokátov SAK zapísanému advokátovi, euroadvokátovi alebo usadenému euroadvokátovi a v takom prípade by potom bolo možné priznať žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V danej veci však súd mohol priznať žalobcovi titulom náhrady trov konania (§ 137 ods. 1 OSP) iba hotové výdavky žalobcu a jeho zástupcu spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 142,- eur a náhradu hotových výdavkov, pozostávajúcu z náhrady cestovných nákladov vo výške 58,- eur, čo spolu predstavuje sumu 200,- eur.
Podľa ust. § 142 ods. 1 a 3 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. (3) Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak má neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil podanou žalobou nárok na zaplatenie sumy 2 371,- eur s príslušenstvom a neúspešný bol iba v časti o zaplatenie sumy 0,20 eura s príslušenstvom, mal neúspech iba v nepatrnej časti, preto mu súd priznal náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.
Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Vo vyčíslení trov konania sa zastúpený žalobca domáhal, aby žalovaný uhradil trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca nebol zastúpený advokátom, nebolo možné tejto žiadosti vyhovieť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.