Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-192-2011.pdf
PDF · 96 KB
Case nature
Subarea
1P/192/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci starostlivosti o maloletého Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, pracovisko Bratislava I, dieťa rodičov: matky I. Z., bytom O. XX, O. a otca S. Z., trvale bytom D. XX/F, O., o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Q. Z., nar. XX.X.XXXX zo sumy 182,57 eur na sumu 215 eur mesačne od 1. 9. 2011, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.3.2012 vo výške 227 eur je otec povinný splácať čiastkou 75 eur mesačne, ktoré bude platiť spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom apríl 2012.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
Súd mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. 1P 169/2007- 127 zo dňa 21.2.2008 v časti o bežnom výživnom na maloletého.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 29.9.2011 domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. 1P 169/2007-27 zo dňa 21. 02. 2008 tak, že výživné určené pre maloletého Q. sumou 182,57 eur sa počnúc 1.9.2011 zvyšuje na sumu 400 eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Svoj návrh odôvodnila tým, že potreby maloletého sa od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného zmenili podstatným spôsobom, maloletý dovŕšil vek 17 rokov, študuje na strednej škole a naďalej sa intenzívne venuje hokeju s čím má matky zvýšené výdavky. Matka okrem bežnej stravy musí synovi zabezpečovať výživové doplnky, lieky, vitamíny, bandáže, ktoré sú bežné pri aktívnom športe platí mu
životné poistenie a všetky jeho bežné potreby a výdavky súvisiace so synovou športovou aktivitou a štúdiom. Otec okrem bežného výživného sa na výchove a starostlivosti o syna nepodieľa žiadnym spôsobom.
Otec maloletého sa vo svojom písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 3.11.2012 domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. 1P 169/2007-27 zo dňa 21. 02. 2008 tak, že výživné žiadal znížiť na sumu 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného pre maloletého Mária došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie jeho vyživovacej povinnosti poukázal na skutočnosť, že maloletý sa po úraze od septembra 2011 hokeju nevenuje a teda odpdli výdavky na maloletého spojené s jeho športovou aktivitou, otec tiež poukázal na svoje vysoké výdavky a nízky príjem, ktorý mu neumožňuje platiť určené výživné., poukázal na ďalšiu vyživovaciu povinnosti k dcére Karolíny a k manželke, ktorá sa pre časté ochorenia nemôže zamestnať.
Kolízny opatrovník žiadal výživné primerane zvýšiť, s ohľadom na vek a potreby maloletého a s prihliadnutím na rast životných nákladov s poukazom na to, že naposledy bola výške výživného zvýšená rozsudkom v roku 2007. Kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a maloletého, listinnými dôkazmi - pripojeným spisom tunajšieho súdu č. 1P 169/2007, rodným listom maloletej S. Z., daňovým priznaním otca za rok 2010 a 2011, dokladmi matky preukazujúcimi vynaložené náklady na syna, potvrdením o návšteve školy, daňovým priznaním matky za rok 2010,2011, daňovým priznaním HK D., s.r.o.za rok 2010, 2011, dokladmi matky preukazujúcimi vynaložené náklady na syna, exekučným príkazom č. EX 42/2008 - 53, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 15CoE 363/2008-28 z 15.1.2009, potvrdením o zdravotnom stave manželky a dcéry otca, , zmluvou o podnájme nebytových priestorov D., dodatkom k mandátnej zmluve spol. Z. s.r.o., vyjadrením kolízneho opatrovníka, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. 1P 169/2007 - 127 zo dňa 21. 02. 2008 bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého Q. sumou 182,57 eur mesačne od 01. 09. 2007. V tomto období maloletý navštevoval 7 ročník ZŠ a venoval sa hokeju.
Naposledy tunajší súd o výške výživného rozhodol rozsudkom 1P 230/2008-189 z 10.6.2009 ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol a zároveň zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že výška výživného určená sumou 182,57 EUR rozsudkom tunajšieho súdu č. 1P 169/2007-127 zo dňa 21. 02. 2007 zodpovedá potrebám 15-ročného dieťaťa, ktoré sa aktívne venuje športovej činnosti - hokeju. Preto súd nevyhovel návrhu otca na zníženie výživného, ktorý dôvodil predovšetkým nízkymi príjmami z podnikania a ďalšou vyživovacou povinnosťou, ktorá mu vznikla narodením dcéry S. v máji roku 2008. Podľa názoru súdu je na otcovi, aby tento prehodnotil svoje podnikateľské aktivity, prípadne sa zamestnal a získal tak vyššie príjmy. Súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky, ktorej je dieťa zverené a ktorá sa tak vo väčšej miere stará o dieťa, zabezpečuje jeho výchovu a takmer výlučne sama zabezpečuje po materiálnej stránke synove športové aktivity. Súd nevyhovel ani návrhu matky na zvýšenie výživného s ohľadom na primeranosť stanovenej výšky výživného veku dieťaťa, jeho potrebám s tým., že u maloletého nedošlo k výraznej zmene pomerov.
Maloletý Q. dovŕši vek 18 rokov XX.X.XXXX, v školskom roku 2011/2012 študuje v 2 ročníku školy - Z. U., Q. X v O..
Z výsluchu otca súd zistil, že zo svojou partnerkou s ktorou má spoločné dieťa, dcéru S., nar. XX. XX. XXXX, uzavrel manželstvo. Ako rodina žijú v spoločnej domácnosti 1 izbového bytu. Syn Q. jeho domácnosť pravidelne navštevuje každý druhý víkend, dáva mu vreckové, otca navštevuje aj počas týždňa v jeho kaviarni. Poukázal na skutočnosť, že syn už aktívne nešportuje a preto náklady na športovú činnosť odpadli. Otec maloletého prevádzkuje s manželkou kaviareň. Je spoločníkom a konateľom firmy
Z. D. s.r.o., ktorá v kaviarni prevádzkuje výherné automaty. Okrem príjmu v daňovom priznaní má príjem aj z tringeltov, ako uviedol. Vlastní jednoizbový byt, na ktorý si zobral úver v roku 2002, ktorý mesačne spláca 90 eur. V lete 2011 si otec ako uviedol z dôvodu platovej neschopnosti zobral spotrebný úver 5000 eur. Za nebytový priestor v ktorom je prevádzka kaviarne podľa zmluvy o prenájme nebytového priestoru platí 816 eur mesačne. Jeho maloletá dcéra S. v septembri XXXX nastúpila do materskej školy, dieťa i manželka sú neustále choré, preto jeho manželka nie je doposiaľ oficiálne zamestnaná, pomáha mu v kaviarni. Otec má v podielovom spoluvlastníctve s matkou dieťaťa 2-izbový byt v Bratislave na O. ulici, v ktorom býva matka spolu so synom.
Z výsluchu matky súd zistil, že od posledného zvýšenia výživného uplynulo 5 rokov, a potreby maloletého sa zvýšili. V čase keď podávala návrh, syn sa aktívne venoval hokeju, vzhľadom na skutočnosť, že počas školského roku 2011/2012 syn s aktívnou športovou činnosťou skončil ponechala rozhodnutie na úvahu súdu a žiadala prihliadnuť na potreby takmer plnoletého syna. So synom žije sama , sama platí nájomné a výdavky spojené s potrebami syna, stravu, oblečenie, drogériu, električenku, školské obedy, výdavky spojené so štúdiom na odbornej škole, výlety a školské aktivity, vreckové. Naďalej pracuje ako kozmetička na základe živnostenského oprávnenia. S otcom dieťaťa má v podielovom spoluvlastníctve 2-izbový byt. Úvery, za ktoré si otec dieťaťa kúpil jednoizbový byt si zobrali počas trvania manželstva, matka je spoludlžníčkou, splátky spláca otec.
Z daňového priznania otca za rok 2010 súd zistil, že mal základ dane výšku 9131,00 eur, daň 653,91 eur, pri príjmoch zo živnosti 65192 eur a výdavkov 56061 eur. Za rok 2011 mal základ dane 5849,55 eur, daň 191,96 eur.
Z potvrdenia daňového priznania firmy Z. D., s.r.o. vyplýva, že základ dane predstavoval výšku 2727,98, daň na úhradu 518,29 eur. Za rok 2011 základ dane 2879,37 eur, daň 547,08 eur.
Z daňového priznania matky za rok 2010 vyplýva, že jej základ dane predstavoval sumu 6727,24 eur, daň na úhradu 197,48 eur, za rok 2011 mala matka základ dane 3744,77 eur, daň na úhradu 0 eur.
Mesačné náklady matky na syna predstavujú sumu od 420,- do 840,- EUR a pozostávajú z nákladov na stravu, oblečenie, drogériu, hokejové tréningy, životnú poistku, električenku, kultúru, vreckové, benzín.
Z výsluchu maloletého súd zistil, že po zranení ktoré sa nepodarilo úplne vyliečiť s hokejom skončil. Uviedol, že sa nevenuje žiadnej mimoškolskej činnosti, navštevuje druhý ročník W. odbor S. S otcom sa stretáva každý druhý víkend, niekedy sa chodí najesť k otcovi do kaviarne aj počas týždňa. Jeho otec býva v jednoizbovom byte s manželkou a dcérou. Otec mu dáva vreckové 10-20 eur. Veci do školy a bežné potreby mu financuje matka.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že v danom prípade sú splnené podmienky v zmysle zákona na čiastočné zvýšenie výživného na maloletého Q.. Súd v konaní zistil, že matka naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť o syna, finančne ho podporuje a zabezpečuje jeho výchovu a bežné potreby. Maloletý Q. je vo veku dospelosti s predpokladom ukončenia štúdia v roku 2014( pokiaľ po dosiahnutí plnoletosti bude mať záujme v štúdiu pokračovať). V konaní bolo preukázané, že maloletý sa po úraze k vrcholovej činnosti nevrátil a preto návrh matky na zvýšenie výživného s ohľadom na tieto výdavky v čase rozhodnutia súdu nie je dôvodný. Výdavky maloletého sú spojené s potrebami na bývanie, ošatenie , stravu a odborné stredoškolské štúdium takmer dospelého muža. V konaní mal súd preukázané, že obaja rodičia poskytujú synovi vreckové avšak matka v prevažnej miere zabezpečuje všetky náklady na potreby maloletého.
Súd zvýšil výživné od 1.9.2011, t.j. od mesiaca v ktorom matka návrh podala, v súlade s jej návrhom, pretože ustálil, že od posledného rozhodnutia súdu o zvýšení výživného v roku 2007 sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane maloletého, ktorý už v školskom roku 2010/2011 nastúpil štúdium na strednej škole. Súčasne v konaní bolo preukázané, že matka a sčasti ani otec nemusia vynakladať finančné prostriedky na športovú činnosť maloletého, ktoré predstavovali a tvorili značnú časť mesačných nákladov a boli aj dôvodom úpravy výživného na sumu 182,57 eur (5.500.-Sk ) od 1.9.2007 keď maloletý navštevoval 7.ročník ZŠ. S ohľadom na tieto skutočnosti súd zvýšil výživné len o 32,43 eur a do výšky výživného premietol rast životných nákladov na maloletého, keďže ustálil, že výživné 215 eur mesačne pokryje v súčasnosti už len bežné výdavky Q.
Čo sa týka príjmov oboch rodičov, ich majetkových, rodinných pomerov a podnikateľských aktivít, tieto sa od posledného rozhodnutia súdu rozsudkom 1P 230/2008-189 z 10.6.2009, ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol a zároveň zamietol návrh matky na zvýšenie výživného podstatným spôsobom nezmenili. Rodičom nepribudli vyživovacie povinnosti. Otec uzavrel manželstvo, jeho maloletá dcéra v školskom roku 2011/2012 nastúpila do predškolského zariadenia a teda manželka otca sa môže zamestnať a svojim príjmom sa podieľať na spoločných výdavkoch rodiny otca, na ktorého príjem bola do septembra 2011 na materskej dovolenke odkázaná.
Otec podniká od roku 2006 a tak ako správne upozornil súd vo svojom rozsudku z 10.6.2009, pokiaľ otec svojim podnikaním dosahuje príjem ktorý má byť dôvodom zníženia výživného ako v návrhu uviedol, je na ňom, aby tento prehodnotil svoje podnikateľské aktivity.
Z vyššie uvedených dôvod súd čiastočne návrhu matky vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol, súd návrh otca zamietol v celom rozsahu. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.3.2012 vo výške 227 eur
( 7 mesiacov x 32,43 eur ), súd uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 75 eur mesačne, aby zročné výživné bolo uhradené do nadobudnutia plnoletosti maloletého Mária.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.