Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-2-2012.pdf
PDF · 87.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľky G. K. rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., X. XX, proti odporcovi MVDr. O. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., X. XX, v konaní o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľke od 2.1.2012 do budúcna mesačne sumou 20 eur, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e ta.
Dlžné výživné za obdobie od 2.1.2012 do 31.3.2012 v sume 60 eur je odporca
p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu Košice II v sume 16,5 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 2.1.2012 domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu mesačne sumou 370 eur počnúc dňom podania návrhu.
Návrh na začatie konania o určenie manželského výživného navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 20.8.1988, ktoré doposiaľ trvá. V spoločnej domácnosti s účastníkmi konania býva ešte plnoletá dcéra účastníkov pochádzajúca z ich manželstva, a to D. K., nar. X.X.XXXX. Podľa navrhovateľky problémy v manželstve pramenili z konfliktného správania sa odporcu jednak k navrhovateľke, ako aj vo vzťahu k jeho rodičom, a to najmä potom, čo sa po smrti svojho otca dozvedel, že je vydedený. Odporca žiada navrhovateľku, aby si našla prácu , ako aj vlastné bývanie. Tvrdí, že ju nebude živiť a dokonca od nej požadoval aj bankomatovú kartu, aby nemala prístup k finančným prostriedkom. Na výživu navrhovateľky nijakým spôsobom neprispieva a všetky výdavky si musí hradiť sama. Navrhovateľka je od roku 2006 poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 166 eur mesačne a ten je jej jediným príjmom. Vzhľadom na zdravotný stav je nemožné, aby si mohla nájsť pre ňu vhodné zamestnanie a tým si zabezpečila vyšší príjem, avšak odporca to neakceptuje a neustále ju nabáda,
aby sa zamestnala , lebo v opačnom prípade ju nebude živiť. Odporca je zamestnaný v spoločnosti Regionálna veterinárna a potravinová správa a podľa jej vedomosti jeho mesačný príjem činí približne 730 eur.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril v podaní doručenom súdu 3.2.2012. Uviedol, že navrhovateľka v roku 2004 podstúpila dve operácie, a to microdisectómiu platničiek C 5/6 a C6/7. V roku 2005 jej bol priznaný invalidný dôchodok s 55 % -ným obmedzením. Problémy v manželstve nastali už pred a hlavne po operáciách, ktoré podstúpila v roku 2004. Obviňovala ho, že kvôli nemu musela ísť na operácie platničiek, pretože ťažko pracovala, lebo on nevedel uživiť rodinu. Navrhovateľka ho najsamprv v septembri roku 2008 bez príčiny nepustila do bytu, následne to isté urobila vo februári roku 2010. Preto od 13.10.2010 býval na chalupe vo K. L.. Po troch týždňoch prišla k nemu bývať aj dcéra D., ktorá to s matkou viac nevedela vydržať. Domov sa obaja vrátili 23.4.2010 po tom, čo mu navrhovateľka telefonovala, že sa s ním lúči a už nemá veľa času a koľko peňazí má vrátiť jej kamarátkam, od ktorých si požičala. Od tohto dňa bola navrhovateľka hospitalizovaná na psychiatrickej klinike v D. jeden mesiac s následným doliečením jeden mesiac v A. - liečená schizofrénia s neskorým nástupom. Lieky, ktoré brala na schizofréniu, brala asi len do konca roka 2010, potom navrhovateľka všetky doklady ako aj výsledky vyšetrení schovávala. Navrhovateľka bola počas rokov 2005 - 2011 na liečení šesťkrát. V roku 2011 bola na liečení 21 dní v Piešťanoch. Od 6.10.2011 manželke prestal dávať výplatu, nakoľko táto denne odchádzala na 8-10 hodín na jemu neznáme miesto a o chod domácnosti sa nestarala. Málokedy im zdvihla aj telefón . Na nákupy chodil len s dcérou, varil, upratoval a nakupoval. To, čo nakúpil a navaril, navrhovateľka jesť odmietala. Začala si kupovať a variť sama pre seba (rýchle instantné polievky). Odporca udáva, že jeho mesačný príjem je okolo 560 eur plus daňový bonus na dieťa a rodinné prídavky. Spolu okolo 600 eur. Jeho mesačné výdavky sú nasledovné : nájomné za byt 207 eur, pôžička 113,57 eur, cestovné dcére 9 eur, internet 9 eur, vreckové dcére 20 eur, cestovné do práce 20 eur, spolu 378,57 eur. Na stravu, oblečenie a mobily mu s dcérou zostane 221,43 eur. To znamená, na jedného z nich pripadá 110,71 eur, čo je veľký nepomer k 166 eurám jeho manželky. Pritom navrhovateľka má celý svoj dôchodok len pre vlastnú potrebu a vôbec neprispieva na žiadne platby. Pritom má dva mobilné telefóny, za ktoré platí okolo 26 eur a za druhý okolo 12 eur. Okrem uvedeného odporca uviedol ďalšie výdavky, a to elektrická energia plus voda na chalupe podľa spotreby cca 50-60 eur ročne, odvoz smeti v D. okolo 90 eur ročne, poistné za byt 19 eur ročne, daň za chalupu 7 eur ročne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, predložením listinných dôkazov (sobášnym listom, potvrdením príslušných orgánov, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 20.8.1988. Toto manželstvo doposiaľ trvá.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 21.3.2012 vypovedala , že má nízky invalidný dôchodok. Rozhodla sa preto podať jednak návrh na rozvod manželstva s odporcom a jednak návrh na určenie manželského výživného. Od 1.1.2012 poberá invalidný dôchodok vo výške 171 eur. Iný príjem nemá. Žije síce v spoločnej domácnosti s odporcom, ale spolu nehospodária. Stravuje sa sama. Za lieky platí cca 40 eur mesačne a za mobil 24 eur mesačne. Ďalšími sú výdavky na oblečenie vo výške cca 40 eur mesačne a cestovné asi 19 eur mesačne. Náklady na stravu činia minimálne 100 eur mesačne. Poukázala na to, že dcéra a manžel si vedie ešte privyrobiť, a to predajom výrobkov, ktoré nosí odporca z pracoviska, t.j. priamo z mäsa vyrába výrobky, jaternice, klobásy a tieto predáva. Dokonca chodia k nim ľudia do bytu kupovať výrobky. Pre ňu a pre dcéru je to hanba a ponižujúce. Lekári jej doporučujú liečenie, bahno, pričom najlacnejší poplatok je 29,34 eur na osobu a deň, na ktoré nemá.
Odporca na pojednávaní nesúhlasil so skutočnosťami, ktoré navrhovateľka uviedla. Poukázal, že navrhovateľka bola pred dvoma rokmi hospitalizovaná na psychiatrickej klinike z toho dôvodu, že ho vymkla a nechcela ho vpustiť dnu. Keď sa manželka vrátila domov, bol v podstate kľud, lebo brala lieky. Domov chodievala v neskorých hodinách, pričom odmietala uviesť, kde bola. Navrhovateľka má priateľa, za ktorým chodí autom. Navrhovateľke nedáva peniaze od 6.10.2011 a ani stravné lístky, od kedy sa vzťahy medzi nimi vyhrotili. Všetky náklady spojené s užívaním bytu totiž hradí odporca sám.
Taktiež sám sa stará o plnoletú dcéru D., ktorá študuje. Okrem príjmu od zamestnávateľa iný príjem nemá (okrem výrobkov, klobás, ktoré potom porozpredá medzi svojich známych). Navrhovateľke nie je ochotný prispievať na výživu žiadnou sumou.
Odporca je zamestnancom X. veterinárnej a potravinovej správe D. -A.. Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerná čistá mzda odporcu za obdobie od O2/2011 do 01/2012 činí 634 eur.
Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 3.2.2012 navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku, t.č. v sume 171,50 eur mesačne. Za obdobie od 01/2011 do 12/2011 výška invalidného dôchodku činila 166 eur.
Podľa ust. § 71 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Výsluchom účastníkov konania bolo preukázané, že účastníci konania sú zatiaľ manželmi, síce žijú v spoločnej domácnosti, ale spolu nehospodária. Priemerná čistá mzda odporcu činila za sledované obdobie roku 2011 sumu 634 eur. Všetky náklady spojené s užívaním bytu (nájomné, služby spojené s nájmom bytu, daň za byt) a chalupy hradí v celom rozsahu odporca. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Taktiež odporca poskytuje všetku starostlivosť dcére D. a financuje jej potreby spojené so živobytím a štúdiom na vysokej škole. Od 1.1.2012 navrhovateľka poberá invalidný dôchodok v sume 171,50 eur ( v roku 2011 v sume 166 eur), ktorý si ponecháva v celom rozsahu výlučne pre vlastnú potrebu. Z tohto dôchodku odporcovi ničím neprispieva ani na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu , ani na domácnosť, ani na úhradu potrieb dcére účastníkov konania. V danom prípade pri určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd zohľadnil zdravotný stav navrhovateľky po dvoch operáciách chrbtice a z toho vyplývajúca jej obmedzenosť zamestnať sa. Vzhľadom na zistené skutočnosti a existujúcu vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, z ktorej vyplýva záväzok každého z partnerov starať sa o potreby toho druhého a starať sa o zabezpečovanie jeho dôstojnej životnej úrovne, ktorá má byť na strane oboch manželov na rovnakej výške, je len čiastočne dôvodná požiadavka navrhovateľky ako manželky na stanovenie vyživovacej povinnosti . V dôsledku oddeleného hospodárenia účastníkov konania a vzhľadom na neochotu odporcu dobrovoľne prispieť v hotovosti navrhovateľke na výživu žiadnou sumou, je len sčasti dôvodné určenie výživného z príjmu odporcu. V danom prípade považoval súd výživné na manželku v sume 20 eur mesačne za maximálne, za primerané a odôvodnené. Pri určení výšky výživného na manželku prihliadol súd na starostlivosť o domácnosť a skutočnosť, že navrhovateľka sa o domácnosť nestará a ani dcére neposkytuje žiadnu starostlivosť. Preto súd len čiastočne vyhovel návrhu na určenie manželského výživného a odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 20 eur odo dňa podania návrhu a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súčasne súd rozhodol o zaplatení dlžného výživného v sume 60 eur (3 x 20 eur mesačne) za obdobie od podania návrhu (2.1.2012) do 31.3.2012 tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa ust. § 7 ods. 5 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, ak nie je ustanovené inak.
Podľa položky 8a Sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na určenie výživného medzi manželmi je súdny poplatok 2% z ceny predmetu, najmenej 16,50 eur.
Výrok o povinnosti na úhradu súdneho poplatku vyplýva z ust. § 2 zák. č. 71/1992 Z. o súdnych poplatkoch v znení neskorších úprav. Navrhovateľka je v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 citovaného zákona. V konaní bola čiastočne úspešná. Poplatková povinnosť preto zaťažuje odporcu.
V zmysle ust. § 7 ods. 5 a položky 8a sadzobníka súdnych poplatkov, súdny poplatok predstavuje sumu 16,5 eur. Preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku na účet Okresného súdu Košice II. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade bola navrhovateľka bola len čiastočne úspešná. Preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávateľ domáha. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, žalobca môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.