Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-32-2012.pdf
PDF · 102.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/32/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO 36234176 proti odporcovi: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.D., Y.. L. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 122,51 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 122,51 eura, ktorá predstavuje zmluvný úrok vo výške 81,82 eura, zmluvnú pokutu vo výške 16,96 eura, sankčný úrok vo výške 2,87 eura, mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 20,86 eura. Návrh odôvodnil tým, že dňa 17.7.2007 uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. 37070160829. Táto zmluva je zároveň zmluvou poskytnutí úveru 5804011744 s úverovým rámcom vo výške 663,88 eura. V súlade s úverovými podmienkami bol odporcovi poskytnutý úver k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a odporca bol oprávnený čerpať úver prostredníctvom úverovej karty. Nakoľko odporca nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ mu dňa 27.10.2010 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 122,51 eura.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že mal doručenie vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal odročenie pojednávania, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, obsahom splátkového kalendára, zosplatnením úveru a s výzvou k úhrade, charakteristikou kreditnej karty Home Credit, písomnou špecifikáciou uplatneného nároku navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 17.7.2007 uzatvorili účastníci úverovú zmluvu pod č. 3707160829, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi na kúpu spotrebného tovaru - kuchynskej skrinky úver vo výške 13.920-Sk (462,06 eura) s dohodnutými mesačnými splátkami po 846,-Sk (28,08 eura), v počte splátok 24, s konečnou výškou úveru 20.304,-Sk (673,97 eura), RPMN 41,39 %. Z dolnej časti úverovej zmluvy, posledného odseku vyplýva, že spoločnosť - navrhovateľ a klient - odporca podpísaním tejto zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., čiže zmluvu o RÚ I. a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových podmienok navrhovateľa s tým, že na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I. vzniká odporcovi právo na
poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok. Ako vyplýva z poslednej vety, klient - odporca a navrhovateľ podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., čiže zmluvu o RÚ II. a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13 úverových podmienok navrhovateľa, na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ II. vzniká odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom kreditnej karty, za podmienok stanovených v hlave 13 úverových podmienok navrhovateľa.
Z hlavy 2 úverových podmienok navrhovateľa vyplýva, že klient podáva návrh, prípadne niekoľko návrhov, a uzatvorenie úverovej zmluvy (ÚZ) na prednej strane tejto listiny. Návrh podáva klient priamo spoločnosti alebo prostredníctvom predajcu. Z hlavy 5 § 1 úverových podmienok vyplýva, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, a poplatok zavedenie účtu, ktoré je klient podľa tejto ÚZ a týchto úverových zmluvných podmienok povinný platiť. Hlava 8 úverových podmienok sa týka zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. Z § 1 vyplýva, že zmluvné strany klient a spoločnosť sa popri úverovej zmluve dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvy o RÚ. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru. Klient je oprávnený čerpať RÚ opakovane prostredníctvom úverovej karty. Z hlavy 10 § 1 vyplýva, že v súlade s ustanoveniami hlavy 8 § 1 týchto úverových podmienok, spoločnosť podľa svojho rozhodnutia zašle klientovi úverovú kartu. Z hlavy 13 § 3 vyplýva, že v prípade omeškania úhrady splátky RÚ , alebo ich časti, alebo zmluvných pokút, alebo platieb podľa hlavy 7 § 6 týchto úverových podmienok, je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, najmenej však 100,-Sk (3,32 eura). V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ, alebo ich časti dlhšie ako 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.
Z dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že potom ako si odporca riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a pravidelne mesačné splátky navrhovateľovi uhrádzal, tento mu poslal úverovú kartu, z ktorej podľa splátkového kalendára navrhovateľa čerpal odporca 693,75 eura, uhradil 693,75 eura. Takže dlh z čerpania nemá vykázaný. Ďalej v splátkovom kalendári navrhovateľ uvádza výšku zmluvného úroku 241,92 eura, z toho odporcom uhradenú sumu 160,09 eura a neuhradený zmluvný úrok vo výške 81,82 eura. Ďalej vyčísluje poplatok za výber z bankomatu 25,19 eura, úhradu odporcu 25,19. Ďalej vyčísluje zmluvnú pokutu 33,90 eura, úhrada odporcom 16,94 eura, pričom rozdiel predstavuje 16,96 eura. Ďalej vyčísľuje sankčné úroky vo výške 6,43 eura, z ktorých odporca uhradil 3,6 eura a rozdiel predstavuje 2,87 eura. Ďalej mesačný poplatok za vedenie účtu 43,24 eura, úhrada zo strany odporcu 22,38 eura a rozdiel, ktorý si uplatňuje v konaní je 20,86 eura.
Listom zo dňa 27.10.2010 navrhovateľ vyzval odporcu k splateniu celej dlžnej čiastky vo výške 122,51 eura, ktorá predstavuje predmet konania.
Podľa § 2 písm. a/, b/ Zákona č. 258/2001 Zb. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), účinného do 31.12.2007, v platnom znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného do 31.12.2007, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1, 4 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 451 ods. 1 OZ , Kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 456 veta prvá OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne ; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (v stave účinnom od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia , aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinní prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.
V danej veci mal súd za preukázané, že dňa 17.7.2007 uzatvorili účastníci úverovú zmluvu, v ktorej navrhovateľ ponúka svoje služby odporcovi ako spotrebiteľovi formou štandardnej zmluvy, ktorú zmluvu ako i obdobné zmluvy má vopred pripravené a odporca ako spotrebiteľ pri ich uzatváraní nemôže ovplyvniť ich zmluvné podmienky, ktoré sú už vopred dané a obsiahnuté v zmluve, resp. v danom prípade zmluva na ne odkazuje v jednotlivých častiach. Predmetom konania je uplatnený nárok navrhovateľom titulom z revolvingového úveru, z ktorého čerpal odporca 693,75 eura a tento v rovnakej výške i uhradil, takže predmetom konania zostali jednotlivé poplatky, špecifikované v návrhu. Z dokazovania vyplýva, že v prípade úverovej zmluvy ide o predtlačený formulár používaný navrhovateľom a jeho zmluvnými partnermi. V dolnej časti v poslednom odseku zmluvy drobnými písmenami je uvedený text, ktorý navrhovateľ podsúva odporcovi, podľa ktorého účastníci podpisom úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a II. s tým, že odporcovi ako klientovi vzniká právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v úverových podmienkach. Podľa súdu takýto odkaz na zmluvné podmienky i v prípade porušenia podmienok je neakceptovateľný a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podsúvanie drobnými písmenami navrhovateľa odporcovi ako klientovi, že súčasne uzatvorením úverovej zmluvy uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru vlastne navrhovateľ zneužíva postavenie odporcu ako spotrebiteľa, ktorý je odkázaný na poskytnutie úveru a keď sa navrhovateľ presvedčí, že splátky tohto úveru sú riadne uhrádzané, vtedy poskytuje odporcovi úverovú kartu, ale s úpravou úverových podmienok hlavy 10 § 1 takou, že spoločnosť - navrhovateľ poskytuje túto kartu podľa svojho rozhodnutia.
Z dokazovania vyplýva, že keď odporca chcel získať úver, podsúva mu navrhovateľ jedným a tým istým podpisom podpísať aj tú časť predtlače listiny označenej ako úverová zmluva, aj úplne iný právny vzťah, o ktorý odporca pôvodne neprejavil záujem, keď v prvom rade mu šlo o uzatvorenie úverovej zmluvy. Z toho sa dá usúdiť nedostatok vôle odporcu vstúpiť do iného zmluvného vzťahu, keď v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače v predloženej listine túto podpisuje, pričom mu chýba dostatok vôle uzatvoriť takúto zmluvu o revolvingovom úvere, teda vstúpiť do iného právneho vzťahu s navrhovateľom, čím tento právny úkon treba považovať za neplatný podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ. Podľa súdu je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že odporca chcel uzatvoriť zmluvu o RÚ. Vzhľadom na jej obsah, ktorý bol vopred pripravený navrhovateľom za podmienok uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach, len ťažko možno predpokladať, že odporca si bol vedomý dôsledkov súvisiacich s poskytnutím úverovej karty, čo do zmluvných poplatkov, ktoré sú uplatnené. K samotnej zmluve o revolvingovom úvere súd uvádza, že táto neobsahuje individuálne zmluvné podmienky ako hlavný predmet zmluvy, nemožno hovoriť o určitosti a zrozumiteľnosti takéhoto právneho úkonu, čím nie je splnená podmienka a požiadavka uvedeného ustanovenia § 37 ods. 1 OZ a tým je takýto právny úkon neplatný.
V danej veci mal súd ďalej za preukázané, že účastníci uzatvorili iba jednu individuálne dohodnutú zmluvu a to zmluvu o úvere, čo potvrdzuje aj obsah hlavy 10 § 1 úverových podmienok navrhovateľa, z ktorej časti vyplýva, že navrhovateľ zašle klientovi, teda odporcovi, úverovú kartu podľa svojho rozhodnutia. V rámci dojednania tohto vzťahu navrhovateľ núti odporcu aj na iný úkon a to zmluvu o RÚ I. a II. bez toho, aby uzatvoril s odporcom osobitnú zmluvu v súlade s článkom 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS a ustanovenia § 4 Zák. č. 258/2001 Z. z., čím nebola dodržaná zákonom stanovená forma a preto ide o neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ.
Z uvedeného teda vyplýva, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, ktorou navrhovateľ však vnútil odporcovi aj iný úkon, než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére
záujmu odporcu. Vzhľadom na neplatnosť tohto právneho úkonu možno priznať navrhovateľovi iba nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému by došlo na strane na odporcu, keby na základe poskytnutého plnenia zo strany navrhovateľa čerpal z úverovej karty bez toho, aby dlh voči navrhovateľovi uhrádzal, avšak ako vyplýva zo splátkového kalendára navrhovateľa, čerpanie zo strany odporcu na základe úverovej karty bolo vo výške 693,75 eura a v rovnakej výške došlo zo strany odporcu k úhrade. Takže v danom prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane odporcu a preto návrh navrhovateľa bolo potrebné zamietnuť, keďže tento sa týkal vyššie špecifikovaných úhrad, vychádzajúc pritom z právneho úkonu, ktorý je podľa súdu neplatný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.