Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-104-2008.pdf
PDF · 129.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/104/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v právnej veci žalobcov: 1./ Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom U. K. XXX, 2./ J. W., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ. XX, Košice, 3./ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, Košice 4./ V. Y. Y., nar. X.X.XXXX, bytom L. G.. XXX, Budapešť, Maďarská republika 5./ Š. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, 6./ T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, Břeclav, 7./ N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, Košice 8./ E. T.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, Košice, 9./ Š. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX všetkých zastúpených JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovaným: 1./ T. U., nar. X.XX.XXXX, bytom A. Y. F. X, Cheb, Česká republika, 2./ N. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom W.. V. R. A. T. X/14, Cheb, Česká republika t.č. na neznámom mieste zastúpenému opatrovníčkou JUDr. H. C., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II., 3./ Ing. S. U., nar. X.X.XXXX, bytom W.. J. V. XXX/X, Praha 4, Česká republika, 4./ Štefanovi Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, 5./ T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.Ť. XX, 6./ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Košice, 7./ K. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX zastúpenej žalovaným v 4. rade v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parc. č. XXXX/X nachádzajúci sa v katastrálnom území L., obec Seňa, okres Košice-okolie, zapísaný Správou katastra Košice-okolie na LV č. XXXX patrí v podiele 1 do dedičstva po neb. Š. Y., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a v podiele 1 do dedičstva po neb. Alžbete Y. rod. J., nar. X.X.XXXX zomr. XX.X.XXXX. II. Žalovaní v 4., 5., 6. a 7. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. , 5. - 9. rade trovy konania každému vo výške 22,11 eura titulom súdneho poplatku z návrhu a vo výške 93,85 eura titulom trov právneho zastúpenia a žalobcom v 2., 3. a 4. rade trovy konania každému vo výške 22,11 eura titulom súdneho poplatku z návrhu a vo výške 171,65 eura titulom trov právneho zastúpenia, všetko na účet zástupkyne žalobcov JUDr. Kataríny Habiňákovej advokátky, so sídlom Štúrova 20, Košice do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 2. až 4. rade a právna predchodkyňa žalobcov v l., 5. až 9. rade Irena L., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice-okolie dňa 30.9.2008 domáhali proti žalovaným v l. až 7. rade určenia, že nehnuteľnosť v kat. úz. Seňa rodinný dom s. č. XX postavený na parc. č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX patrí v 1 do dedičstva po neb. Štefanovi Y. zomr. X.X.XXXX a v 1 do dedičstva po neb. Alžbete Y. rod. J., zomr. XX.X.XXXX. Žalobou odôvodnili tým, že staviteľmi predmetného rodinného domu boli Štefan Y. a E. Y., ktorí boli manželmi, rodičmi žalobkyne v l. rade a starými rodičmi žalobcov v 3. až 4. rade a žalovaných v l. až 8. rade. Vlastníctvo k nehnuteľnosti teda nadobudli originálnym spôsobom ako stavebníci stavby z vlastných finančných prostriedkov. Tým, že ich právny predchodca Š. Y. st. mal syna rovnakého mena Š. Y. Y.. (žalovaný v 4. rade) a rodinný dom po jeho výstavbe nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, po smrti Š. Y. Y.. jeho právni nástupcovia a to manželka žalovaná v 7. rade a deti žalovaní v 4. až 6. rade požiadali notára, aby tento rodinný dom prejednal, k čomu priložili potvrdenie o pridelení súpisného čísla rodinnému domu. Tak sa stalo, že dom,
ktorý v skutočnosti patrí do vlastníctva Štefana Y. st. a jeho manželky nadobudli v celosti do vlastníctva dedičia Š. Y. ml.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnili zosúladením stavu užívacieho so stavom právnym, aby mohol byť rodinný dom súpisné číslo XX prejednaný v dedičskom konaní po ich právnych predchodcoch neb. Š. Y. st. a jeho manželke neb. E. Y. rod. J.. V priebehu konania žalobkyňa v l. rade Irena L. zomrela dňa XX.XX.XXXX a týmto dňom vstúpili do konania na strane žalobcov jej právni nástupcovia, deti žalobcovia v l., 5. - 8. rade a manžel žalobca v 9. rade.
Žalovaný v l. rade sa k žalobe nevyjadril.
Žalovanému v 2. rade, ktorému pobyt nie je známy a nepodarilo sa ho zistiť ani vykonaným šetrením, bol dňa 10.5.2011 ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní v osobe zamestnankyne Okresného súdu Košice II. JUDr. H. C. podľa § 29 ods. 2 O.s.p.. Opatrovníčka žalovaného v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila.
Žalovaný v 3. rade uviedol, že ohľadom vlastníckeho práva k rodinnému domu nemôže nič konkrétne uviesť. Svojich prarodičov Š. a E. Y. navštevoval so svojou matkou do ich smrti v r. 1961. V tom čase ešte nechodil do školy a nemal tušenie o majetkových pomeroch celej rozsiahlej rodiny. Ani po úmrtí prarodičov s matkou neprejednávali jej prípadné vlastnícke práva. Ak nebolo možné z rôznych dôvodov dohodnúť sa v rámci rodiny, je určite nutné zistiť a určiť vlastnícke právo k rodinnému domu. Nikomu nebude brániť v hospodárení s nehnuteľnosťami po starých rodičoch, naopak bude akceptovať právne podloženú ponuku na odkup spoluvlastníckych podielov.
Žalovaní v 4. až 7. rade žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Uviedli, že vlastníkom rodinného domu je ich právny predchodca otec a manžel Š. Y. ml. nar. XX.XX.XXXX, ktorý postavil predmetný dom. O stavebné povolenie ich právny predchodca požiadal v r. 1953 v priebehu základnej vojenskej služby a v r. 1954 mu stavebný úrad vyhovel. V tom čase mal 23 rokov, bol slobodný a bezdetný a býval s rodičmi v starom rodičovskom dome, kde vyrastal s neplnoletým 11 ročným bratom, t.j. štvorčlenná rodina, na súpisnom čísle XXX v L.. Na výstavbu rodinného domu mal dostatok finančných prostriedkov, keďže ešte pred dosiahnutím 18. rokov veku a to od r. 1949 sústavne pracoval a veľmi dobre zarábal. Od r. 1950 do októbra 1952 pracoval v JRD - H.Ž. U. L., následne absolvoval základnú vojenskú službu a na jeseň r. 1954 po návrate z vojenčiny začal svojpomocne budovať predmetný rodinný domček. Stavebníkom rodinného domu nebol Š. Y. st.. Je aj nepravdepodobné, aby vo veku 61 rokov a ťažko chorý (zomrel vo veku 67 rokov) žiadal o stavebné povolenie a následne postavil rodinný dom. Keby o stavebné povolenie žiadal Š. Y. st., bolo by podpísané nielen ním, ale aj jeho zákonitou manželkou E. Y., ako to bolo vtedy zvykom. Naviac rodinný dom nebol prejednaný v dedičských konaniach po Š. Y. st. a jeho manželke Alžbete Y. a nikto z ich dedičov si neuplatnil právo na podiel z predmetnej nehnuteľnosti. Oni nadobudli predmetnú nehnuteľnosť titulom dedenia po svojom právnom predchodcovi Š. Y. ml. každý v podiele 1.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v l., 2., 3., 5., 7. a 8. rade, výsluchom žalovaných v 4., 5. a 6. rade, výsluchom svedka U. H., oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 7C/1555/1999, D 1316/99, D764/1998, bývalého Štátneho notárstva v Košiciach sp. zn. D 297/1961, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Dedičmi Š. Y. st. nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a jeho manželky Alžbety Y. rod. J. nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX sú právom neb. dcéry Ireny L. rod. Y. vnuci Y. Y., Š. L., T. L., N. L., E. T. a zať Š. L. (žalobcovia v l., 5. - 9. rade), právom neb. dcéry Y. W., rod. Y.j vnuci J. W. a E. J. (žalobcovia v 2. a 3. rade), právom neb. dcéry E. Y. J. C.. Y. vnučka V. Y. Y. (žalobkyňa v 4. rade), právom neb. dcéry R. U. rod. Y. vnuci T. U., N. U. E. K.. S. U. (žalovaní v l. až 3. rade) a právom neb. syna Š. Y. ml. vnuci ŠM. Y., T. Y., K. J. E. W. K. Y. (žalovaní v 4. až 7. rade). Uvedené skutočnosti súd zistil zo spisov bývalého Štátneho notárstva v Košiciach sp. zn. D 297/61 a Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. D 764/98 (poručiteľ Š. Y. st.), Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. D 1316/99 (poručiteľ Š. Y. ml.), uznesenia Okresného súdu Košice-okolie z 28.1.2000 sp. zn. D 763/98 (poručiteľka E. Y. rod. J.), osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Aleny Ondrušekovej z 8.6.2011 sp. zn. 13D/58/2010, Dnot 24/2010 (poručiteľka K. L. rod. Y.) a potvrdenie o okruhu dedičov po neb. Y. J. rod. Y. zo 16.1.2012 vydaného notárskou kanceláriou Dr. Krisztiny Fullér notárky so sídlom v Budapešti.
Z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. L. a osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Ogurčákovej z 4.7.2000 sp. zn. D 1316/99, Dnot 136/99 bolo zistené, že podielovými spoluvlastníkmi domu súpisné číslo 50 na parc. č. 1564/1 sú žalovaní v 4. až 7. rade každý v podiele 1-iny titulom dedenia D1316/99 po otcovi a manželovi Š. Y. ml. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.
Zo žiadosti o zápis nehnuteľnosti (domu) do katastra nehnuteľností z 29.1.1997 a rozhodnutia obce L. z 27.1.1997 č. 42/1997/Va bolo zistené, že na žiadosť Štefana Y. Y.l. bolo budove postavenej na parc. č. EN XXXX/X kat. úz. L. pridelené súpisné číslo XX.
Zo žiadosti o stavebné povolenie z 5.10.1953 bolo zistené, že Š. Y., bytom Seňa č.d. XXX ( bez bližšej špecifikácie) požiadal Jednotný národný výbor v Košiciach o vydanie stavebného povolenia na rodinný domček, ktorý mieni postaviť na pridelenom stavebnom pozemku s tým, že má štvorčlennú rodinu a bývajú vo veľmi starom a zlom dome, ktorý je aj prirodzene nezdravý. Miestny národný výbor v Seni potvrdil údaje v žiadosti a doporučil menovanému vydať stavebné povolenie, nakoľko svoj terajší byt má zo zdravotných dôvodov nevyhovujúci. Predmetná žiadosť bola doručená Jednotnému národnému výboru v Košiciach dňa 24.2.1954.
Z potvrdenia Jednotného roľníckeho družstva v L. A. 5.10.1953 bolo zistené, že Š. Y. ( bez bližšej špecifikácie) je členom JRD od roku 1950, je stálym a dobrým pracovníkom (odborným) JRD, preto doručujú jeho žiadosť priaznivo vybaviť.
Z výmeru o povolení stavby zo 16.4.1954 bolo zistené, že Jednotný národný výbor v Košiciach povolil stavebníkovi Š. Y. ( bez jeho bližšej špecifikácie) v obci L. stavbu rodinného domku na parc. č. XXXX/XX podľa predloženého projektu s tým, že stavbu postaví svojpomocne celkovými nákladmi 30.500,- Kčs; stavba začne druhý štvrťrok 1954 a dokončená bude v druhom štvrťroku 1955.
Z evidenčného listu pre drobné stavby č. 340/54 z 16.4.1954 bolo zistené, že Jednotný národný výbor v Košiciach povolil stavebníkovi Š.M. Y., pracovníkovi JRD, bytom L., drobnú stavbu pozostávajúcu z izby, kuchyne, špajzy, predsiene a komory umiestnenú v Seni č.d. XXX L. tým, že stavba môže byť prevedená iba svojpomocnou akciou a zúčastnia sa jej okrem stavebníka aj jeho rodinní príslušníci.
Z výpovede žalobkyne v l. rade bolo zistené, že z počutia od svojej mamy neb. Ireny L. vie, a vedela to aj celá rodiny a dedina L., že rodinný dom v L., ktorý má teraz súpisné číslo XX, stavali jej starí rodičia Š. Y. st. a E. rod. J.. Ona v tomto dome vyrastala a bývala od svojho narodenia do vydaja spolu s rodičmi a štyrmi súrodencami. Počas tohto obdobia si nikto neuplatňoval vlastníctvo k domu, len manželka strýka Štefana Y. ml. chcela nejaké peniaze. Vzťahy medzi jej rodičmi a Štefanom Y. ml. boli dobré, rodičia mu pomáhali aj pri výstavbe rodinného domu v Y.. V dome s nimi býval aj strýko F., mamin brat. Keď babka zomrela rodina sa zišla a dohodli sa, že v dome zostane bývať F.j. Jej mama K. mala zostať bývať v dome do času, kým sa F. neožení. F. však tragicky zahynul v Čechách, kde pracoval. V predmetnom dome tak zostala bývať jej matka s rodinou, ktorá sa do domu prisťahovala v čase, keď stará matka ochorela a potrebovala pomoc.
Z výpovede žalobcu v 2. rade, syna Y. W., bolo zistené, že v rodinnom dome, ktorý žiada určiť do dedičstva po starých rodičov nikdy nebýval. Z detstva si pamätá výrobu válkov na stavbu rodinného domu, ktoré robili jeho rodičia. Pri stavbe rodinného domu pomáhal aj Štefan Y. ml.. Keď mal 9 rokov s rodičmi sa odsťahovali do Košíc. Časť letných prázdnin potom zvykol tráviť u krstnej mamy K. L. U. L..
Z výpovede žalobkyne v 3. rade, dcéry Y. W., bolo zistené, že do 11 rokov bývala v L., potom v Košiciach. Ako dieťa často chodila k starým rodičom, ktorí najprv bývali v starom dome na kopci v L.. Tento dom mal jednu izbu a predsieň. Na zemi bola hlina. Pamätá sa ako sa dedo tešil, keď dostal od štátu pozemok na výstavbu rodinného domu. Ako deti vtedy chodili šľapať hlinu na války, z ktorých sa prevažne nový dom staval. Tiež si pamätá ako starí rodičia na pridelenom pozemku postavili letnú kuchynku a potom dom. Dom staval starý otec, pomáhali mu aj jej rodičia, susedia, ujo F.. Na strýka Štefana si nepamätá, bol vtedy na vojne, málo ho vídala. Do novopostaveného rodinného domu sa nasťahovali starí rodičia a strýko F.. Strýko Š. býval v rodinnom dome asi pol roka, potom sa oženil. Starý dom, v ktorom dovtedy bývali, starí rodičia predali. Keď strýko Štefan staval dom v Y., súrodenci a rodina mu chodili pomáhať.
Nezaregistrovala medzi nimi žiadne nezhody. Rodinný dom, ktorý je predmetom konania staval starý otec a jeho aj v rodine považovali za vlastníka domu.
Z výpovede žalobcu v 5. rade, syna K. L., bolo zistené, že na výstavbu rodinného domu, ktorý je predmetom konania sa osobne nepamätá. V predmetnom dome býval od smrti deda spolu so svojimi rodičmi a súrodencami. Pôvodne s nimi bývala aj babka a strýko F.. Predmetný dom obýva doposiaľ. Dom po revolúcii čiastočne zrekonštruoval, urobil vonkajšie omietky, vymenil okná a dvere, zaviedol plyn, elektrinu a vodu. V čase tejto rekonštrukcie ešte jeho strýko Š. Y. ml. žil, a keď k nim prišiel na návštevu, často sa sťažoval na svoju rodinu.
Z výpovede žalobcu v 7. rade, syna K. L., bolo zistené, že na výstavbu rodinného domu, ktorý je predmetom konania sa vzhľadom k svojmu veku nepamätá. Z počutia od rodičov vie, že starí rodičia dostali pozemok na výstavbu domu a začali sa budovať. Starý dom rozobrali a postavili nový. On v predmetnom dome býval od narodenia do r. 1981. Pamätá sa na návštevy strýka Š. Y. ml., ktorý k nim chodil zväčša v nedeľu na bicykli, zvykol sa sťažovať na problémy doma.
Z výpovede žalobkyne v 8. rade, dcéry K. L., bolo zistené, že v rodinnom dome súpisné číslo 50 v Seni bývala od narodenia do r. 1984. Na výstavbu rodinného domu sa nepamätá, ale od susedov z ich rozprávania vie, že keď starí rodičia rodinný dom stavali, ujo Štefan bol na vojne a domov prišiel, keď bola do polovice urobená strecha tohto domu, pomohol už len dorábať strechu. Strýko Š. Y. ml. si neuplatňoval vlastnícke právo k predmetnému domu a s jej mamou K. vychádzal dobre. Chodil k nim, zvykol sa sťažovať na svoju rodinu, že ho psychicky ničia.
Z výpovede žalovaného v 4. rade, syna Š. Y. ml., bolo zistené, že vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XX v L. bol jeho otec Š. Y. ml. a vlastnícke právo k domu nadobudol výstavbou. So stavbou domu začal jeho otec na jeseň v r. 1954, po návrate zo základnej vojenskej služby, ktorú absolvoval v r. 1952 až 1954. Ešte pred výstavbou jeho otec dostal výmerom povolenie na výstavbu rodinného domčeka na parc. č. XXXX/XX v kat. úz. L. a následne požiadal o vydanie stavebného povolenia na výstavbu domu na pridelenom stavebnom pozemku, pričom ide o žiadosť z 5.10.1953, ktorú jeho otec vlastnoručne podpísal. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že žiadosť o stavebné povolenie z 5.10.1953 nie je žiadosťou Š. Y. ml., ale žiadosťou Š. Y. st., nakoľko je v nej uvedené, že žiadateľ má štvorčlennú rodinu, túto skutočnosť jeho otec v žiadosti uviedol v záujme toho, aby vec urýchlil a bola to aj pravda, pretože v tom čase žil so svojim mladším bratom a rodičmi. Skutočnosť, že Š. Y. st. nebol vlastníkom rodinného domu, ktorý je predmetom sporu, je zrejmá aj z dedičských rozhodnutí po jeho starých rodičoch Štefanovi Y. st. a E. Y., keď dedičské konania boli zastavené pre ich nemajetnosť. Š. Y. st. nemal potrebu budovať sa, pretože v SX. mal rodinný dom, ktorý získal po odsunutí židov po E. C. na adrese L. Č.. XXX, kde bol evidovaný ohľadom svojho bydliska až do svojej smrti. Rodinný dom, ktorý je predmetom konania, jeho otec dostaval koncom roku 1956. V júni 1958 sa jeho otec oženil s K. Y. ( žalovanou v 7. rade), ktorá sa k nemu prisťahovala. Po vybudovaní domu sa do neho nasťahovali aj jeho starí rodičia Š. Y. st. s manželkou s tým, že otec ich dochová. V r. 1958 až 1959 bol jeho otec v Českej republike, kde pracoval. Jeho matka nevychádzala dobre so svokrou, pretože otcova sestra K. L. chodila starú matku hecovať proti jeho matke a v dôsledku neusporiadaného spolužitia sa následne jeho matka odsťahovala do Y. k svojim rodičom. Otcova sestra K. L. sa následne nasťahovala do rodinného domu so svojim manželom a troma deťmi. Po návrate z Českej republiky jeho otec zostal bývať v Y., pretože jeho manželka sa odmietla vrátiť späť do L.. Spočiatku bývali u starých rodičov z matkinej strany a v r. 1961 začal jeho otec budovať rodinný dom v Y.. Pamätá sa, že dom budovali pomaly, pretože rodičia nemali dosť finančných prostriedkov a nasťahovali sa do neho ešte pred jeho úplným dokončením. Otec sa nikdy nezmieril s tým, že musel budovať ďalší rodinný dom a neustále vyzýval sestru Irenu, aby sa vysťahovala z domu v Seni. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že od r. 1948 jeho otec sústavne pracoval, spočiatku v V., od r. 1950 v JRD H. U. L. ako traktorista a kočiš a po návrate z vojny opätovne v JRD. Jeho otec teda mal finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu v L. a tiež JRD, v ktorom pracoval mu zapožičalo techniku aj záprahy koní na prevoz stavebného materiálu. Čo sa týka rodinného domu, ktorí mali starí rodičia pridelený po židoch C., teraz je v ňom zdravotné stredisko. Predtým starí rodičia bývali v dome súpisné číslo XXX v L., ktorého boli vlastníkmi.
Z výpovede žalovaného v 5. rade, syna Š. Y. ml., bolo zistené, že z rozprávania svojho otca vie, že rodinný dom, ktorý je predmetom konania, budoval jeho otec a tí, čo mu pri stavbe chodili pomáhať, sa zväčša len bavili, málo mu pomáhali.
Z výpovede žalovanej v 6. rade, dcéry Š. Y. ml., bolo zistené, že otec jej a ostatným súrodencom celý život hovoril, že dom, ktorý je predmetom tohto konania, postavil on, keď sa vrátil z vojenskej služby, kde bol 2,5 roka. Do svojej smrti jej a ostatným súrodencom otec hovoril, aby to tak nenechali, pretože dom je ich, nakoľko ho postavil. Jej matka sa do rodinného domu nasťahovala po svadbe s úmyslom zostať tam bývať. Doniesla so sebou aj dobytok, ale švagriná Irena ju odtiaľ vyštvala. V čase, keď jej otec pracoval v Českej republike, ochorela matkina mama a preto jej mama odišla do Y.. Po návrate otca z Čiech mala mama našetrené peniaze, ktoré jej posielal otec a tak sa rozhodli, že postavia dom v Y.. Otec však dom v L. postavil a chcel, aby ho mali jeho deti. Čo sa týka starých rodičov, títo v čase výstavby domu boli starí a mali svoj dom. To, že dedo bol na pozemku, na ktorom stojí dom, resp. že tam aj pomáhal neznamená, že dom je jeho vlastníctvom. Z rozprávania otca vie, že predmetný dom je postavený zväčša z tehál. Na jeho výstavbu bolo použitých len málo válkov. Strechu domu vyplatila jej mama. Jej otec sa oženil v r. 1959 a dom v Y. staval asi v r. 1960. Dom v L. t.č. súpisné číslo XX jej otec staval z finančných prostriedkov, ktoré si zarobil. Postupne kupoval stavebný materiál, niečo mal našetrené, keďže pracoval od svojich 17-tich rokov. Z vojenskej služby sa jej otec vrátil v r. 1954 a vtedy začal stavať rodinný dom v L.. Vzťahy medzi jej otcom a Irenou L. neboli dobré a pokiaľ aj jej otec k sestre chodil, bolo to z toho dôvodu, že od nej chcel papiere ohľadom pridelenia pozemku na výstavbu domu a výmer, ktorým mu bola povolená výstavba rodinného domu.
Z evidenčného listu k vojenskej knižke Š. Y. ml. bolo zistené, že základnú vojenskú službu absolvoval od 1.11.1952 do 22.10.1954.
Z výpisu Sociálnej poisťovne - ústredie o dobách zamestnania Š. Y. ml. bolo zistené, že tento bol zamestnaný od 1.1.1949 do 31.10.1952; od 1.11.1952 do 22.10.1954 vykonával vojenskú službu, zamestnaný bol opätovne od 23.10.1954 do 31.12.1990.
Z rozhodnutia Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady Okresného národného výboru v Košiciach z 25.4.1961 č. výst/7491-1960 o povolení novostavby rodinného domu bolo zistené, že žiadateľovi Š. Y., obyvateľovi v Y. Č.. H.. XX, zamestnaním členovi JRD Y., bola povolená v obci Y., kat. úz. Milhosť, na pozemku parc. č. XX, XX/X novostavba pozostávajúcu z dvoch izieb a príslušenstva, ktorá bude prevádzaná svojpomocne s predpokladanými celkovými nákladmi 60.000,- Kčs. V rozhodnutí bolo konštatované, že keďže so stavbou bolo započaté pred vydaním rozhodnutia o stavebnom obvode, nemohli byť uplatnené podmienky územného plánu.
Z písomných čestných prehlásení T. U., nar. XX.X.XXXX a K. Š., nar. XX.X.XXXX bolo zistené, že Š. Y. ml. je podľa pozemkového odboru Okresného úradu Košice - okolie skutočným vlastníkom pozemkov v k.ú. Seňa KN parc. č. 1XXX dom 448 m2 a č. XXXX/X záhrada XXX m2 . Pridelenie bolo uskutočnené v rámci pozemkovej reformy v r. 1948.
Z výpovede svedka U. H. nar. v roku 1939 bolo zistené, že v L.i býva od r. 1945 doposiaľ. Na výstavbu rodinného domu súpisné číslo XX v L. si pamätá, pretože v čase jeho výstavby bol spolužiakom a kamarátom F. Y., syna Š. Y. st. a E. Y. rod. J.. Tento tragicky zahynul v r. 1961. Na výstavbu domu sa pamätá preto, že jednak bývali v jednom rade a tiež pretože na stavbu chodil pomáhať. Rodinný dom staval starý pán Š. Y.. On bol v tom čase vo veku cca 14 - 15 rokov. Starí Y. mali U. L. H.om hore na brehu, ktorý bol v zlom stave. Keď začali stavať nový dom, starý dom rozbúrali na stavebný materiál a do vystavania nového domu bývali v letnej kuchynke, ktorá stala pri starom dome na brehu. Pamätá sa, že keď Š. Y. ml., ktorý bol v tom čase vojakom prišiel na dovolenku, pomáhal pri stavbe nového domu, podával škridle na strechu. Za vlastníka rodinného domu súpisné číslo XX v L. považoval Š. Y. st.. Počas života Š. Y. st. nezaregistroval žiadne nezhody ohľadom vlastníctva rodinného domu súpisné číslo XX.
Zo spisu Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 7C/1555/1999 bolo zistené:
- z výpovede účastníčky konania K. L., že v r. 1954 nadobudli jej rodičia Štefan Y. st. a E. Y. od štátu pozemok, na ktorom si spoločne postavili rodinný dom. Na tento rodinný dom mali riadne stavebné povolenie, na základe ktorého si zakúpili stavebný materiál a v r. 1955 až 1956 bola stavba dokončená. Predmetný rodinný dom užívali rodičia až do svojej smrti. Rodinný dom nebol predmetom dedenia po rodičoch, pretože pozemok je doposiaľ nevysporiadaný a dom nebol zapísaný na mene rodičov.
- z výpovede svedkyne Q. J. nar. v r. XXXX, Ž. do susedstva Š. Y. st. a jeho manželky E. sa prisťahovala v r. 1940. Po vojne boli ich rodinné domy zničené a vyžadovali rekonštrukciu. Následne na to im bývalým jednotným národným výborom boli pridelené pozemky na výstavbu nových rodinných domov, pričom Š. Y. st. a jeho manželke bol pridelený pozemok pri Q.. Na tomto si aj svojpomocne vybudovali rodinný dom, pri výstavbe ktorého ako stavebný materiál použili materiál získaný zo starého domu jeho rozobratím vrátane okien, dverí, váľkov. Pri výstavbe domu pomáhali aj ich deti F., K., Š.. Dom bol dokončený v 50-tych rokoch. Keďže dobre vychádzala s E. Y., má vedomosť o tom, že jej úmyslom i úmyslom jej manžela bolo prenechať túto nehnuteľnosť najmladšiemu synovi F..
- pozemkovoknižnej vložky č. XXX kat. úz. Seňa, že Š. Y. a jeho manželka Alžbeta rod. J. boli každý v podiele 1-ice spoluvlastníkmi domu súpisné číslo XXX s dvorom postaveného na parc. č. XXX na základe skutočnej držby,
- z výpovede svedkyne Y. H. nar. v r. 1921, že rodinný dom súpisné číslo XX v L. stavali rodičia K. L. na pozemku, ktorý im bol pridelený bývalým MNV. Na výstavbe domu sa podieľali aj všetky ich deti, ktoré v tom čase bývali doma. Pamätá sa na to, pretože aj ona s manželom mali pridelený pozemok na výstavbu rodinného domu, ktorý postavili v r. 1954 v susedstve domu, ktorí stavali rodičia K. L.. Stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu bolo vydané otcovi K. L.. Vie to preto, že jej manžel v tom čase pracoval na MNV.
- výpovede svedkyne Q. Ž. nar. v r. 1924 bolo zistené, že do obce L. sa prisťahovala po vydaji v r. 1952. V r. 1954 tak ako rodičom K. L., aj jej s manželom bol pridelený pozemok na výstavbu rodinného domu. Spolu s manželkou Štefana Y. st. bola vybavovať papiere na geodézii týkajúce sa predmetného pozemku. Pri výstavbe rodinných domov si navzájom pomáhali. Pamätá sa, že Š. Y. st. s manželkou použili na výstavbu nového rodinného domu aj stavebný materiál zo starého domu najmä okná, dvere, váľky. Čo sa dalo z toho domu zobrať, zobrali. Pri výstavbe domu pomáhali aj deti Š. Y. st. a jeho manželky vrátane syna Š..
- výpovede svedka Š. L. nar. v r. 1928, že sa zúčastňoval na výstavbe rodinného domu súpisné číslo XX v L. E. tento postavili rodičia K. L.,
- z výpovede svedkyne E. J. nar. v r. 1949, že rodičia K. L. dostali pozemok, na ktorom si vybudovali v r. 1956 alebo 1957 rodinný dom v Seni. Na stavbe tohto domu sa zúčastnil jej otec J. W., Y. Y., K. L. a jej manžel.
Zo zápisnice pôdohospodárskeho odboru Rady ONV v Košiciach zo 17.5.1957 č. 2332-180465-194 bolo zistené, že Š. Y. st. bol členom JRD v Seni a spolu so svojou manželkou E. rod. J. býval v L., nový dom (st.č. XXX).
Zo spisu bývalého Štátneho notárstva v Košiciach sp. zn. D 297/61 bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľovi Š. Y. st. bolo zastavené uznesením zo 17.5.1961 sp. zn. D 297/61, pretože po poručiteľovi nezostal žiaden majetok. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrovaní z 28.3.1961 bolo zistené, že Š. Y. st. bol vlastníkom rodinného domu. Z úradného záznamu štátneho notára z 16.5.1961 bolo zistené, že v čase dedičského konania dom súpisné číslo XXX s dvorom v intraviláne na parc. č. XXX neexistoval a pozemok poručiteľ predal ešte za života. Poručiteľovi bol pridelený iný pozemok a rodinný dom v obci, avšak toto ešte nie je na neho prevedené ani nie je usporiadané, ani kúpna cena zaplatená.
Predmetom konania je určenie, či právni predchodcovia účastníkov konania Štefan Y. st. zomr. X.X.XXXX a jeho manželka E. Y. rod. J. zomr. XX.X.XXXX boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XX postaveného na parc. č. XXXX/X v kat. území L..
Podľa § 105 zákona č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964, v osobnom vlastníctve sú najmä predmety domácej a osobnej spotreby, rodinné domčeky a úspory nadobudnuté prácou ( osobný majetok). Osobný majetok je nedotknuteľný.
Podľa § 133 vyššie citovaného zákona ak vec patrí niekoľkým osobám spoločne, sú jej spoluvlastníkmi. V pochybnostiach sa predpokladá, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké.
Originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je zhotovenie veci, t.j. vytvorenie novej veci. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, podstatné je, kto nehnuteľnosť, v predmetnej veci rodinný dom, reálne postavil, teda kto bol stavebníkom nehnuteľnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd z výpovedí svedkov U. H., Heleny J., Y. H., Q. Ž., E. J. ako aj z výpovede právnej predchodkyne žalobcov v 1., 5.-9. rade K. L. ako účastníčky konania ( okrem svedka H. vypočutých v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/1555/99, ktorých vypočutie už nebolo opätovne možné z dôvodu ich úmrtia) preukázané, že stavebníkmi rodinného domu súpisné číslo XX v L. boli Š. Y. st. a jeho manželka E. rod. J., ktorí dom postavili v období rokov 1954 až 1956 za pomoci svojich detí a obyvateľov obce. Dom bol postavený na základe výmeru o povolení stavby zo dňa 16.4.1954. Pokiaľ o vydanie stavebného povolenia požiadal a výmerom bola stavba domu povolená Š. Y. bez jeho bližšej špecifikácie,pričom medzi účastníkmi bolo sporné, či išlo o Š. Y. st. alebo jeho syna Š. Y. ml., s odstupom času nebolo možné jednoznačne ustáliť komu z nich bolo stavebné povolenie vydané, avšak podstatné je kto bol stavebníkom domu a v predmetnej veci to boli Štefan Y. L.t. a jeho manželka E. Y. rod. J.. V ich prípade ide o pôvodné originálne nadobudnutie vlastníckeho práva vytvorením novej veci. Vzhľadom k uvedenému súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
Pokiaľ žalovaní v 4.-7. rade namietali dôveryhodnosť svedkov a uviedli, že títo „svedčili na objednávku“, neoznačili a nepredložili súdu žiadne dôkazy, ktoré by výpovede svedkov spochybnili. Skutočnosti zistené z výpovedí svedkov korešpondujú aj s hore uvedenými listinnými dôkazmi. Vzhľadom v obdobiu výstavby domu nie je možné zistiť kto bol jej skutočným stavebníkom inak ako svedeckými výpoveďami osôb, ktoré v čase výstavby domu žili.
Čo sa týka tvrdenia žalovaných v 4. až 7. rade, že stavebníkom rodinného domu súpisné číslo XX v kat. úz. L. bol ich právny predchodca Š. Y. ml., neuniesli v tomto smere dôkazné bremeno. Vykonaným dokazovaním bolo síce zistené, že Štefan Y. ml. pomáhal na stavbe domu, bol však rodinným príslušníkom - synom Štefana Y. st. a Alžbety rod. J., a preto bolo prirodzené, že sa na stavbe domu podieľal. Právny predchodca žalovaných v 4. až 7. rade Š. Y. ml. bol ako vlastník stavby rodinného domu súp. č. XX zapísaný na LV č. XXXX k.ú. L. až na základe rozhodnutie obce L. o pridelení súpisného čísla stavbe ( zápis domu Z 208/97), pričom pri pridelení súpisného čísla stavbe nebolo zisťované, kto bol stavebníkom domu a k stavbe nebolo vydané kolaudačné rozhodnutia ani užívacie povolenie.
Žalobcovia v l. až 9. rade žiadali priznať náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 199,- eur, hotových výdavkov za preklad z jazyka maďarského vo výške 20,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 266,02 eura (odmena advokáta 215,69 eura + režijný paušál 50,33 eura) žalobcovia v 2. až 4. rade a vo výške 175,60 eura (odmena advokáta 137,89 eura + režijný paušál 37,71 eura) žalobcovia v 1., 5. -9. rade, ktorí zároveň žiadali priznať náhradu trov právneho zastúpenia ich právnej predchodkyne v konaní Ireny Schmiedovej vo výške 90,42 eura (odmena 77,80 eura + režijný paušál 12,62 eura) s tým, že vzhľadom k tomu, že JUDr. Habiňáková zastupovala viacerých účastníkov na strane žalobcov, bola základná sadzba jej tarifnej odmeny znížená o 20 % a za úkony vykonané v r. 2011 a 2012 o 50 %.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobcom v l. až 9. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, súd podľa vyššie citovaného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania pozostávajúcich: 1/ zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu 199,- eur, a to každému vo výške 1/9-iny vo výške 22,11 eura; 2/ z trov právneho zastúpenia žalobcov v l., 5. - 9. rade každého vo výške 93,85 eura pozostávajúcich z 1/9 režijného paušálu 50,33 eura (2 x 6,31 eura za úkony vykonané v r. 2008, 2 x 7,41 eura za úkony vykonané v r. 2011 a 3 x 7,63 eura za úkony vykonané v r. 2012) vo výške 5,59 eura a odmeny advokátky vo výške 88,26 eura za 5 úkonov právnej služby, a to účasť na pojednávaní 14.9.2011 vo výške 28,50 eura (57 eur - 50 %), účasť na pojednávaní dňa 23.11.2011 odročenom bez prejednania veci vo výške 7,12 eura (1/4 z 57 eur - 50 % ), účasť na pojednávaní dňa 23.1.2012 odročenom bez prejednania veci vo výške 7,33 eura (1/4 z 58,69 eura - 50 % ), účasť na pojednávaní dňa 15.2.2012 odročenom bez prejednania veci vo výške 7,33 eura (1/4 z 58,69 eura - 50 %) a účasť na pojednávaní dňa 21.3.2012 vo výške 29,34 eura (58,69 eura - 50 %) a z 1/9 trov právneho zastúpenia ich právnej predchodkyne Ireny Schmiedovej za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 19.9.2008 a podanie žaloby na súd 30.9.2008) x 38,90 eura / úkon ( 48,63 eura - 20%) vo výške 8,64 eura a 3/ z trov právneho zastúpenia žalobcov v 2. až 4. rade každého vo výške 171,65 eura pozostávajúcich z 1/9 hotových výdavkov vo výške režijného paušálu 50,33 eura t.j. 5,59 eura a odmeny zastupujúcej advokátky za 5 úkonov právnej služby (účasť na pojednávaniach 14.9.2011, 23.11.2011, 23.1.2012, 15.2.2012 a 21.3.2012) tak ako je uvedené zhora vo výške 88,26 eura a 2 úkony právnej služby v r. 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd) po 38,90 eura/ úkon (48,63 eura - 20%) t.j. 77,80 eura podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), c) , § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31.5.2009 a § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. b) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola priznaná vo výške 1/13-iny výpočtového základu, nakoľko takto bola uplatnená zo strany žalobcov.
Žalobcom nebola priznaná náhrada hotových výdavkov, ktoré si uplatnili za preklad potvrdenia maďarského notára o okruhu dedičov neb. Y. J.Á. vo výške 20,- eur, nakoľko výšku tvrdených hotových výdavkov nepreukázali, ďalej režijný paušál presahujúci 7 úkonov právnej služby zastupujúcej advokátky (ide o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb, kde patrí náhrada režijného paušálu len za každý vykonaný spoločný úkon) a v prevyšujúcej časti odmeny zastupujúcej advokátky za účasť na pojednávaniach odročených bez meritórneho prejednania veci v dňoch 23.11.2011, 23.1.2012 a 15.2.2012.
Žalobcom v l. až 9. rade bola náhrad trov konania priznaná len voči žalovaným v 4. až 7. rade, nakoľko žalovaní v 1. až 3. rade svojim správaním nedali žiadnu príčinu na podanie žaloby a žalovaní boli len z dôvodu, že ako dedičia Š. Y. st. a E. Y. rod. J. mali v konaní postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov.
O povinnosti žalovaných v 4. až 7. rade zaplatiť náhradu trov konania priznanú žalobcom na účet ich právnej zástupkyne bolo rozhodnuté podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, datovania a podpisu odvolateľa, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.