Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/96/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 03. 2012 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaných 1/ S. T. a spol., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, takto

rozhodol:

Podľa súd obžalovaných

1/ S. T. O. A. N. A., nar. XX. XX. XXXX v Ž.S., trvale bytom X., C. XXXX/X ,

2/ Ľ. J. A. B. B. A., nar. XX. XX. XXXX vo X., trvale bytom G. XXX,

3/ O. Ž. W. S. T. S., nar. XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom X., D. Q. XXXX/XX,

4/ C. Y. O. M. C. Á. K. T. A., nar. XX. XX. XXXX vo X., trvale bytom X., D. XXX/XX,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 09. 08. 2011 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že

v období od 01. 01. 2008 do 03. 04. 2008 spoločne postupne odcudzili z areálu spoločnosti Zvolenská Teplárenská a.s., X., B.Á. Q. č. XX, rôzny kovový materiál určený na zošrotovanie tým spôsobom, že tento naložili do úložného priestoru OMV zn. Škoda AC kombi R.Č. X. XXX S., vyviezli z areálu spoločnosti a následne odpredali vo výkupni druhotných surovín, čím spôsobili spoločnosti Zvolenská Teplárenská a.s., X., B. Q. Č.. XX, IČO: 36 052 248 škodu vo výške 40.000,- Sk ( 1.327,76 € ),

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa súd poškodeného Zvolenskú Teplárenskú a.s., X., B. Q. Č.. XX, IČO: 36 052 248 o d k a z u j e s ich nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

odôvodnenie:

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle výsluchom obžalovaných, splnomocnenca poškodeného, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Obžalovaný 1/ S. T. poprel spáchanie žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dokazoval, že v spoločnosti poškodeného pracuje od roku 1965 na pozícii elektrikára a neskôr na oddelení merania a regulácie. Jeho priamym nadriadeným je C. J. ( vedúci ) a S. Y. ( majster ). Potvrdil, že ako montérovi fakturačných meradiel mu bolo spoločnosťou poškodeného pridelené OMV Škoda Felicia EČV X. XXX S. a toto vozidlo využíval pri kontrole a odpise zariadení v rámci celého mesta X.. Príkaz na jazdu sa podpisoval tri krát do mesiaca a tento mal platnosť jeden týždeň. Požiadavku na príkaz na jazdu predkladal jeho priamy nadriadený riaditeľovi spoločnosti. Ďalej dokazoval, že v priebehu asi dvoch rokov prebiehala v spoločnosti rekonštrukcia kotolne. Demontovali sa staré zariadenia a tieto boli nahrádzané novými. Demontáž vykonávali dodávateľské firmy a tiež aj zamestnanci spoločnosti poškodeného. Zariadenia, ktoré boli demontované sa rozoberali a nepoužiteľné časti boli vyvážané do šrotu. Teplárne v tom čase boli v podstate stavenisko, do jej areálu prichádzali a aj vychádzali rôzne a viaceré firmy, ich motorové vozidlá aj autobusy. Príkaz na výkon tejto činnosti ( demontovanie a rozoberanie ) im dával vedúci pán J.. Podotkol však, že demontáž zariadení bola len ich vedľajšou činnosťou a v čase, keď nemali hlavnú pracovnú náplň, resp. táto bola vykonaná. On mal na starosti v hlavnej pracovnej náplni cca 80 výmeničiek vo X.. Každé ráno im vedúci pán J. rozdelil prácu, pričom jemu bolo navyše povedané, že je pripravený kovový šrot na vyvezenie a že keď bude mať čas, aby tento v rámci jazdy na výmeničku do zberných surovín vyviezol. Takýto príkaz však nebol pravidelný, bol vykonávaný podľa potreby. Pán J. resp. majster Y. určovali, čo má byť vyvezené do šrotu a čo nie, jednalo sa len o veci týkajúce sa merania a regulácie. Niektoré súčiastky boli odkladané za účelom ich ďalšieho využitia. Priznal, že jeden krát sa stalo, že v súvislosti s výkonom poriadku v plechovej bunke, on bez príkazu nadriadeného, vyviezol nejaký šrot do zberných surovín, jednalo sa však o šrot, ktorý v tomto plecháči bol zhromažďovaný 20 až 30 rokov. Medzi týmto boli aj 3 ks liatinových dvierok, kedy však tiež peniaze za ne odovzdal pánovi Y.. Vo výkupni však nikdy svoj, či iný občiansky preukaz nepredkladal za účelom vydania potvrdenia. Nikdy mu ani žiadne potvrdenie výkupňou nebolo vydané. Ďalej potvrdil, že 02. 01. 2008 nastúpil do spoločnosti poškodeného obžalovaný 4/ C. Y.Á. a tento bol pridelený na zaškolenie jemu. Preto na výmeničky chodievali spoločne. Nepoprel, že takto z areálu poškodeného od 01. 01. 2008 vyviezol šrot asi tak dva - tri krát do mesiaca. Presný počet jázd zaznamenal v zošite. Tento mal v dispozícii pán Y., do tohto boli zaznamenané príjmy z predaného šrotu a tomuto aj odovzdal všetky peniaze. Šrot vyvážal do zberných surovín na L. Q. k pani Š.. Do vozidla sa podľa neho mohlo zmestiť tak 200 kg šrotu. Pokiaľ aj vyviezol do zberných surovín a odpredal troje liatinových dvierok, na toto príkaz od nadriadeného nemal, príjem za ne však odovzdal pánovi Y.. Poprel, že by do zberných surovín chodil za účelom odpredaja kovového šrotu denne, alebo aj viac krát za deň. V tomto smere dokazoval na hlavnom pojednávaní, že toto ani nie je možné a tu poukázal na evidenciu svojej dochádzky do zamestnania za žalované obdobie, poukázal na to, že za toto obdobie 15 dní neopustil objekt spoločnosti poškodeného, 5 dní čerpal dovolenku, 3 krát bol na služobnej ceste v Ž. a v T., 3 dni bol na školení v J. a napokon poukázal aj na to, že v rámci jeho hlavnej pracovnej náplne je značne vyťažený a preto nie je možné, aby šrot vyvážal každý deň, resp. viac krát za deň, navyše podľa žalovanej škody by musel OMV vyviesť 12 000 kg šrotu. Poprel aj výšku škody, keď túto poškodený určil len na základe jeho výpovede a poukázal na to, že sa jedná o totožnú škodu, ktorá im už bola uhradená v inom trestnom konaní ( OS Zvolen sp. zn. ). Na záver svojej výpovede na hlavnom pojednávaní predložil súdu fotografie vyhotovené 08. 11. 2010 na dôkaz toho, ako to v teplárňach vyzeralo aj takmer 2 roky po tom, čo malo dôjsť k spáchaniu žalovaného skutku ( na jednej sa nachádzajú elektro ventily, pričom jeden kus má hodnotu aj 100 tisíc Sk, na druhej sú liatinové dvierka a to také, aké on odviezol do zberných surovín ).

Obžalovaný 2/ Ľ. J. na hlavnom pojednávaní taktiež poprel spáchanie žalovaného skutku. Obhajoval sa tým, že v spoločnosti poškodeného pracuje viac ako 15 rokov na pozícii mechanik merania a regulácie. Jeho priamym nadriadeným je vedúci C. J.. Taktiež vypovedal ohľadom rekonštrukcie a modernizácie kotlov, na ktorej sa podieľali viaceré firmy. V rámci demontáže aj on rozoberal časti zariadenia týkajúce sa merania a regulácie a to na príkaz vedúceho J. alebo majstra Y.. Rozoberanie vykonávali on a obžalovaný 3/ O. Ž.. Toto však nevykonávali každý deň, čo záležalo od toho, či mali svoju hlavnú pracovnú náplň a ak áno, či už táto bola vykonaná. Niekedy pohony nerozoberali aj dva týždne. O tomto sa rozhodovalo ráno pri rozdeľovaní úloh. Pokiaľ pohony rozoberali, toto sa uskladňovalo na kopu v garáži, od ktorej mali kľúče pán J., Y. a tiež aj obžalovaný 1/. Odvoz šrotu zabezpečoval obžalovaný

1/ S. T. a obžalovaný 4/ C. Y.. On nikdy šrot nevyviezol, nikdy ani nevidel peniaze za jeho odpredaj, resp. či tieto skutočne obžalovaný 1/ odovzdal majstrovi. Uviedol, že za týždeň sa mohol vyviesť šrot tak dva krát, jednalo sa o liatinové železo a hliník. Podľa neho sa do vozidla naložilo asi 100 kg šrotu. Poukázal na to, že počas pracovnej doby bol 3-4 krát kontrolovaný nadriadenými, na to, že sa nemohol svojvoľne pohybovať po areáli teplárni, takisto nemal kľúče od garáže, kde boli ukladané demontované súčiastky, ktorých odcudzenie je mu kladené za vinu. Na záver potvrdil, že tak, ako to vyplýva z fotografií predložených obžalovaným 1/, to v skutočnosti aj v teplárňach počas žalovaného obdobia aj vyzeralo. Rôzne kovové predmety boli takto na zemi v areáli teplárni položené. Takisto potvrdil prítomnosť iných zamestnancov ( SEZ P. a iných dodávateľských firiem ) v priestoroch teplárni počas modernizácie kotlov, tiež aj cudzích vozidiel. Potvrdil, že mal vedomosť o tom, že peniaze za šrot boli použité jednak na firemné akcie, ale aj sa z nich zakúpila mikrovlná rúra, chladnička, kanvica a toustovač.

Obžalovaný 3/ O. Ž. na hlavnom pojednávaní rovnako poprel spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že u poškodeného pracuje viac ako 30 rokov v pozícii mechanik merania a regulácie. O demontáži kotla, o svojich nadriadených, o tom, kto sa z obžalovaných podieľal na rozoberaní súčiastok a kto na odvoze šrotu, o tom, kto mal k dispozícii peniaze za odvoz šrotu a na čo boli tieto použité, vypovedal rovnako ako obžalovaný 2/ Ľ. J.. Podľa neho sa šrot mohol do týždňa vyviesť tak 1 - 2 krát, pričom niekedy sa stalo, že sa šrot nevyviezol za týždeň vôbec. Šrot sa ukladal v garáži, od ktorej on kľúče nemal, tieto mali jeho nadriadení a obžalovaný 1/. Tiež podotkol, že bol aj 3 krát počas pracovného dňa kontrolovaný nadriadenými, preto v inej dobe, než tej, ktorú určili jeho nadriadení, nemohol vykonávať inú činnosť vrátane demontáže súčiastok. Na jeden krát mohlo byť vyvezené tak 100 až 150 kg šrotu motorovým vozidlom. Potvrdil, že počas rekonštrukcie kotlov sa v teplárňach pohybovali izolatéri, stavbári a ďalší, títo mali aj svoje vozidlá, tiež evidoval tak zamestnancov, ako aj vozidlá SEZ P., ktorí boli najväčším dodávateľom. Rovnako ako obžalovaný 2/ sa vyjadril na hlavnom pojednávaní aj k predloženej fotografii obžalovaným 1/ a uviedol, že takto to naozaj v priestoroch teplárni vyzeralo.

Obžalovaný 4/ C. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v spoločnosti poškodeného pracoval od januára 2008 do júna 2009 na pozícii mechanika merania a regulácie. Vypovedal rovnako ako predchádzajúci obžalovaní a ďalej uviedol, že spolu s obžalovaným 1/ p. T. služobným vozidlom obchádzali výmeničky v rámci mesta X. a keď majster Y. alebo vedúci J. im prikázali, tak boli vyviesť aj kovový šrot do zberných surovín to na L. A.. On sám sa takto zúčastnil asi 4-5 jázd. Pri výjazde ich nikto nikdy nekontroloval. Potvrdil, že vedel o tom, že peniaze za šrot obžalovaný 1/ mal odovzdávať majstrovi pánovi Y., pri vyplácaní však nikdy nebol. Podľa neho do vozidla sa mohlo zmestiť tak 100-200 kg šrotu. Rovnako ako ostatní spoluobžalovaný aj on potvrdil, že počas rekonštrukcie bol v priestoroch bordel, rôzne kovové predmety boli všade pohádzané a to tak, ako to aj vyplýva z fotografií predložených obžalovaným 1/ na hlavnom pojednávaní.

Svedok - splnomocnenec poškodeného Bc. I. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že koncom februára 2008 jej jeden zamestnanec oznámil, že v čase okolo 11.20 h prechádzal popred sklady spoločnosti, kde zistil zmiznutie 4 ks armatúr pripravených na repasáciu s pohonom o hodnote cca 400.000,- Sk ( ČVS: ORP - 356/1-OSV-ZV-2008, ktoré konanie bolo prerušené ). Tieto armatúry boli demontované ešte v novembri 2007 a boli uložené pred sklad na drevenú paletu za účelom ich neskoršej repasácie určenej až na február 2008. V tom čase v spoločnosti prebiehala rekonštrukcia kotlov a túto vykonávala firma SEZ P., pričom ich zamestnanci mali voľný vstup do areálu spoločnosti poškodeného a tiež mali v ich priestoroch zložený svoj materiál, unimobunky, technické zariadenia a iné veci potrebné na vykonanie opráv a rekonštrukciu kotlov. Táto spoločnosť aj následne šrot odvážala motorovými vozidlami, ktoré boli vážené a evidované cez vážne lístky. SEZ P. kompletne prevzali celé pracovisko a mali za úlohu nielen demontovať kotly, tieto odviesť na šrotovisko, ale aj namontovať nové a všetko, čo súviselo s bezpečnosťou a ochranou zdrvia pri práci v priestoroch vo vnútri teplárni a to v hlavnom výrobnom bloku ( výrobnej hale ). Mimo nej za uvedené zodpovedala spoločnosť poškodeného. Osobitná evidencia týchto osôb sa neevidovala, cez bránu chodili na základe vystaveného preukazu. Evidenciu vozidiel vedia preukázať až od januára 2009. Ďalej dodatočne bolo zistené, že z areálu spoločnosti bolo odcudzených 5 ks liatinových dvierok na kotly, každé o váhe asi 70 kg a v hodnote cca 3.500 Sk ( ČVS: ORP-1727/1-OSV-ZV-2009, podaná obžaloba na Okresný súd Zvolen, sp. zn. ) a ďalší nešpecifikovaný kovový materiál určený na zošrotovanie ( predmet tohto trestného konania ). K presnej dobe odcudzenia sa vyjadriť nevedela, uviedla však, že to mohlo byť od novembra 2007. Podotkla, že celý areál bol nepretržite strážený SBS FALCO GROUP s.r.o., G.. Práve od tejto spoločnosti 01. 04. 2008 obdržali písomnú správu ohľadom krádeži kovového materiálu a z tejto vyplýva, že boli

nájdené liatinové dvierka vo výkupni šrotu vo X. a v Y. K.J., ktoré tam mali byť dovezené zamestnancom a vozidlom spoločnosti poškodeného. Na hlavnom pojednávaní ďalej uviedla, že v inom trestnom konaní ( OS Zvolen sp. zn. ) bola pánom J. a Y. škoda okolo 37.000,- Sk už uhradená, pretože toto konanie skončilo zmierom. Konkretizovala, že táto už uhradená škoda je jedna a spoločnosť eviduje aj škodu, ktorú si uplatnila v tomto trestnom konaní a to na základe tak, ako to už vyššie uviedla, výpovede obžalovaného 1/ S. T.. Poprela, že by s pani Š. niekedy komunikovala V tomto trestnom konaní si uplatnila náhradu škody v sume 40.000,- Sk ( 1.327,76 € ) a pri stanovení jej výšky vychádzali zo zistení polície, konkrétne zo zaisteného zošita, výpovede pani z výkupne a výpovede obžalovaného 1/ S. T., pretože nebolo možné ju iným spôsobom vyčísliť. Pritom podotkla, že sa jednalo o použitý demontovaný materiál určený na zošrotovanie, ktorého v žalovanom období bolo v areály spoločnosti veľké množstvo.

Svedkyňa R. Š. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že v čase spáchania skutku pracovala vo výkupni šrotu vo X. na L. Q.. Vykupovali oceľový a iný kovový šrot, ktorý bol podľa potreby odvážaný z prevádzky do Y. K.. V marci 2008 sa dozvedela, že v Y. K. boli nájdené vykúpené predmety patriace spoločnosti poškodeného. Preto pracovníci SBS poškodeného boli aj na prevádzke výkupne vo X. na L. ceste preverovať tieto skutočnosti. Takto boli prehliadkou vykúpeného šrotu nájdené liatinové dvere. Z tohto dôvodu do výkupne prišla aj pracovníčka teplárni pani C., s ktorou sa aj rozprávala a ktorá potvrdila, že sa jedná o predmety ich spoločnosti. Svedkyňa ďalej uviedla, že uvedené dvere do výkupu doviezli OMV červenej farby, patriacim spoločnosti poškodeného, pretože logo tejto spoločnosti bolo na dverách vozidla. Pokiaľ aj v prípravnom konaní uviedla aj EČV, bolo to z dôvodu, že jej práve pani C.M. povedala, aby si toto poznačila, kedy tak urobila, uviesť nevedela. Ďalej uviedla, že s vozidlom a to takmer každý deň chodili dve osoby odeté v montérkach tiež s logom spoločnosti poškodeného, jeden sa volal C. Y., pretože tohto poznala z videnia, druhú osobu nepoznala, išlo o staršieho pána vo veku asi 60 rokov a privážali oceľový šrot, liatinu a rôzny materiál. Väčšinou armatúry rôznych rozmerov. Takto chodievali v období od januára 2008 a vždy sa jednalo o hmotnosť cca 200 kg, pričom celkovo podľa nej mohli doviesť cca 12.000 kg šrotu. Postup pri výkupe bol taký, že sa vozidlo odvážilo, šrot sa vyložil a opäť sa vozidlo odvážilo. Vždy vydala potvrdenie, z ktorého bolo zrejmé o aký druh šrotu sa jednalo a cena, ktorá sa odvíjala od hmotnosti. Pre vydanie potvrdenia bolo potrebné predložiť občiansky preukaz, pričom jej nimi boli predkladané občianske preukazy na rôzne mená.

Svedok C. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v spoločnosti poškodeného pracoval v žalovanom období ako vedúci strediska merania a regulácie. V tom čase v teplárňach prebiehala generálna rekonštrukcia kotlov a táto bola vykonávaná externými dodávateľmi ( generálnym dodávateľom SEZ P. a asi 3-4 ďalšími firmami ). Rovnako ako obžalovaní popísal demontáž zariadení a uviedol, že časť z nich odviezli firmy, ktoré demontáž vykonali a časť sa nachádzala voľne uložená v objekte spoločnosti a to aj v garáži. Rozoberanie niektorých častí zariadení sa dialo na jeho pokyn a pokyn pána Y.. Pokiaľ bol šrot vyvážaný, vyvážal sa podľa potreby a tiež podľa toho, kto bol ako vyťažený. Niekedy sa vozidlo otočilo za deň aj 3 krát a niekedy za týždeň ani raz a tu poukázal na hlavnú pracovnú náplň obžalovaných. Peniaze za šrot boli dávané do spoločnej kasy. Tieto účtovne neboli zachytené, len boli uvedené v zošite a z týchto boli financované niektoré veci ako kanvica a iné a tiež firemné akcie. Uviedol, že odvoz vykonával výlučne obžalovaný 1/ spolu s obžalovaným 4/ a to na základe jeho príkazu, čo od začiatku roka 2008 mohlo byť 15-20 krát. K počtu jázd sa však nevedel vyjadriť, ani k množstvu odvezeného materiálu. Do vozidla šrot nakladali zamestnanci, ktorý mali momentálne čas a mohlo sa doň zmestiť tak 150 kg. Na záver potvrdil, že v tej dobe to vyzeralo tak, ako to vyplýva z predložených fotografií obžalovaným 1/. Tiež sa vyjadril k tomu, že podľa neho nie je možné za 3 mesiace počas pracovných dní vyviesť 12 000 kg šrotu s poukazom na hlavnú pracovnú náplň obžalovaného 1/, pretože odvozu šrotu sa mohol venovať len vtedy, keď mal čas, poukázal tiež na opotrebenie predmetného vozidla, ktoré bolo staré pokiaľ by na ňom malo byť odvezené vyššie uvedené množstvo šrotu, toto by sa určite rozpadlo. Napokon uviedol, že v konaní OS Zvolen sp. zn. spolu s pánom Y. uhradili škodu z peňazí, ktoré v pokladničke zostali a vo zvyšku sa na túto poskladala celá dielňa.

Svedok S. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako svedok C. J.. Uviedol, že v spoločnosti poškodeného pracoval v žalovanom období ako majter merania. Jeho nadriadeným bol pán J.. Navyše uviedol, že z teplárni šrot vyviezla aj Liaz-ka a to jeden krát a za šrot dostali cca 9.600,- Sk, ktoré peniaze tiež dal do spoločnej kasy a poukázal aj na to, že tento šrot bol vyvážaný aj vozidlami iných firiem. Podľa neho do vozidla, ktoré obsluhoval obžalovaný 1/ bolo možné naložiť okolo 200 kg šrotu. Tiež uviedol, že

každý deň sa šrot nevyvážal s poukazom na hlavnú pracovnú náplň obžalovaných. Taktiež potvrdil, že v čase rekonštrukcie sa kovový materiál pohadzoval všade vo vnútri areálu teplárni.

Svedok J. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase spáchania skutku bol konateľom spoločnosti FALCO GROU s.r.o. G., ktorá vykonávala činnosť na úseku ochrany majetku. Takto vykonávali strážnu službu aj pre spoločnosť poškodeného, kde zaznamenali viaceré krádeže a tiež mu jeho zamestnanci oznámili, že majú podozrenie z rozkrádania materiálu uloženého na paletách v objekte poškodeného. Jeho spoločnosť v tom čase poskytovala strážnu službu aj spoločnosti ŽP EKO QELET a.s. C., zaoberajúca sa výkupom oceľového šrotu a farebných kovov. Takto v jej výkupni v Y. K. našli predmety identické s tými, o ktorých mali podozrenie, že sa strácajú z areálu spoločnosti poškodeného. Takto preverili aj výkupňu vo X. na L.Q. Q., kde takisto našli podobné predmety. Konkrétne išlo o liatinové dvierka na pece. Uviedol, že od zamestnanca výkupne zistili, že predmetné veci boli privezené vozidlom patriacim teplárňam a to C. Y. a osobou, ktorej totožnosť sa im nepodarilo zistiť, ale malo sa tiež podľa oblečenia jednať o zamestnanca teplární. Ďalej dokazoval, že kontrolu osôb, motorových vozidiel vykonávali tak na vstupe, ako aj na výstupe a to na hlavnej bráne. Podotkol však, že v teplárňach bola ešte aj druhá brána, ktorou tiež prechádzali osoby aj vozidlá a poukázal aj na veľký pohyb ľudí v žalovanom období v súvislosti s rekonštrukciou kotlov. Strážnu službu vykonávali na každej smene dve osoby po 12 hodinách. On sám robil námatkovú kontrolu svojich zamestnancov, pričom nejaké závažné nedostatky nezistil ( zistil také narušenia ako dieru v plote, prevalený plot a iné drobnosti ). Oni kládli dôraz na obchôdzku areálu. Zamestnanci mu v tej dobe len hlásili veľký pohyb áut, avšak nadmerný vývoz šrotu mu nehlásili. Spolu s ním bola vo výkupni aj pani C. a generálny riaditeľ teplárni pán I.. K ich rozhovoru a konkrétne k množstvu vyvezeného šrotu sa však na hlavnom pojednávaní vyjadriť nevedel.

Svedok Ing. C. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v žalovanom období pracoval ako vedúci oddelenia techniky a páni J. a Y. boli jeho podriadení. Nemal vedomosť o vývoze šrotu tak, ako to bolo kladené obžalovaným za vinu. Vo všeobecnosti však vedel, že sa šrot z teplárni vyváža z dôvodu demontáže. Ďalej uviedol, že podľa neho nie je technicky možné za 3 mesiace vyviezť 12 000 kg šrotu, keď obžalovaný 1/ mal aj svoje základné povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej náplne. Takéto množstvo šrotu by musela zaevidovať aj strážna služba. Podotkol, že z teplárni sa vyvážal šrot a vývoz uskutočňovali vozidlá cudzích firiem. Na záver pripustil, že šrot, ktorý mohol byť ďalej v prevádzke použitý mohol byť položený na zemi tak, ako to vyplýva z fotografie predloženej obžalovaným 1/ na hlavnom pojednávaní.

Svedok Ing. C. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v žalovanom období on ešte v spoločnosti poškodeného nepracoval. Je generálnym riaditeľom teplárni od 01. 10. 2010. Na hlavnom pojednávaní sa vyjadroval k otázke výpočtu škody v tomto trestnom konaní a k množstvu vyvezeného šrotu a uviedol, že z titulu jeho funkcie podpisuje viaceré dokumenty a takto podpísal aj list ohľadom uplatnenej škody v tomto trestnom konaní, pričom bližšie sa k tomuto vyjadriť nevedel.

V priebehu dokazovania sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to oznámením ŽP EKO QELET, a.s. o tom, že za obdobie od 01. 01. - 03. 04. 2008 na meno S. T. ( t.j. obžalovaného 1/ ) ako aj od spoločnosti poškodeného ich prevádzka vo X., L. Q. nevykúpili žiadny kovový šrot, preto žiadne vážne lístky doložiť nevedeli, ďalej sa súd oboznámil s knihami motorových vozidiel, z ktorých vyplýva pohyb predmetného vozidla obsluhujúceho obžalovaným 1/ za žalované obdobie, s uzneseniami ČVS - 356/1-OSV-ZV-2008 ( čl. 187, 240 ), ČVS- ORP-1727/1-OSV-ZV-2008 ( čl. 190 ), s trestným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , ktorého súčasťou je aj zošit, do ktorého boli zapisované dátumy a sumy za odpredaný šrot, s fotodokumentáciou ( čl. 161 -164 ) a s ďalšími písomnými dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle , podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel k záveru, že s poukazom na výsledky dôkazov nemožno jednoznačne pokladať za preukázané, že by boli obžalovaní spáchali skutok tak, ako im to kládla za vinu obžaloba. Naopak dokazovanie vnieslo do zistenia skutkového stavu množstvo pochybností a nejasností, ktoré už ale v súčasnej dobe nie je možné a to ani doplnením dokazovania súdom zistiť a to buď už pre odstup času od spáchania skutku alebo z dôvodu, že potrebné listinné

dôkazy sa v čase spáchania skutku buď vôbec neevidovali resp. už sú zlikvidované, ako napr. vážne lístky zo zberných surovín, ktoré zberné suroviny súdu nepredložili, ďalej spoločnosť poškodeného evidenciu vychádzajúcich vozidiel z areálu spoločnosti vie doložiť len od januára 2009, t.j. od doby po spáchaní skutku a teda nie je možné z tohto dôvodu zistiť, aké množstvo kovového šrotu bolo z areálu spoločnosti poškodeného vyvezené obžalovanými alebo koľko tohto šrotu od obžalovaných odkúpili zberné suroviny. Navyše súd poukazuje na to, že v čase spáchania skutku s poukazom na prebiehajúcu rekonštrukciu kotlov v areáli spoločnosti poškodeného bol voľný pohyb všetkých zamestnancov teplárni, tiež SEZ P. a aj osôb ďalších dodávateľských firiem, pričom v areáli spoločnosti poškodeného bol zložený aj ich materiál a iné veci. Z tohto dôvodu v areáli spoločnosti poškodeného bol aj pohyb motorových vozidiel a podľa výpovede svedkov aj nákladných. Z výsluchov svedkov, vedúcich či riadiacich pracovníkov poškodeného nebolo na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané, čo presne malo byť obžalovanými odcudzené, kedy, akým spôsobom a v akom množstve. Dokazovaním nebola preukázaná škoda, túto obžaloba, ani splnomocnenec poškodeného presne nevedeli špecifikovať, t.j. čo konkrétne malo byť odcudzené, ktorým z obžalovaných, ako sa ktorý z obžalovaných na žalovanom trestnom čine podieľal, na krádeži čoho, keď dokazovaním nebolo preukázané, čo konkrétne malo byť odcudzené, vyjadrovali sa len všeobecne ku kovovému šrotu. Súd okrem uvedeného poukazuje aj na to, že sám poškodený listom zo dňa 19. 05. 2011 ( čl. 283 ) sa vyjadroval ku škode a to tak, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o interpretáciu tej istej škody ako v konaní OS Zvolen sp. zn. , len zaokrúhlenej na 40 tisíc Sk. Podľa názoru súdu preto skutok uvedený v obžalobe je nejasný, nepreskúmateľný, nie sú z neho zrejmé vyššie uvedené skutočnosti, tvoriace základné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu ( konanie každého z obžalovaných, vznik škody a v akej výške ). Súd ďalej poukazuje na to, že škoda, ktorú si v tomto konaní uplatnila spoločnosť poškodeného, jej už bola uhradená v inom trestnom konaní ( OS Zvolen sp. zn. ) pánom Y. a J.. Podľa názoru súdu sa teda jedná o totožný predmet trestného konania, ktorú skutočnosť na hlavnom pojednávaní nevedel vyvrátiť ani riaditeľ poškodeného, tento sa ku škode nevedel ani len vyjadriť. Súd tiež poukazuje aj na to, že výšku škody poškodený stanovil len na základe výpovede obžalovaného 1/ avšak v prípravnom konaní v postavení svedka, ktorú výpoveď nie je možné v tomto trestnom konaní použiť, ďalej na základe údajov uvedených v zošite, kde však nie je uvedená výška prijatej sumy za odpredaný šrot tak, aká je uvedená v obžalobe a napokon z výpovede svedkyne pani Š., keď táto vypovedala, že vydávala obžalovanému 1/ za odpredaný šrot písomné potvrdenia, ktoré však jej zamestnávateľ nevedel do spisu doložiť, naopak uviedol, že tak od obžalovaného 1/ ako aj od spoločnosti poškodeného ich výkupňa vo X. na L. Q. žiadny šrot nevykúpila. V neposlednom rade súd pre zdôvodnenie svojho rozhodnutia poukazuje aj na to, že svedkovia a to zamestnanci teplární vypočutí na hlavnom pojednávaní vrátane svedka Ing. C. ( nadriadeného obžalovaným a aj pánovi J. a Y. ) zhodne vypovedali, že nie je technicky možné za tri mesiace vyviesť 12 000 kg kovového šrotu osobným motorovým vozidlom bez toho, aby si to strážna služba nevšimla a takéto konanie nesignalizovala, pričom pán Š. ako konateľ firmy, ktorá vykonávala v tom čase kontrolu u poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho zamestnanci mu nehlásili zvýšený, resp. opakovaný pohyb motorového vozidla v súvislosti s vývozom kovového šrotu, signalizovali mu len pohyb vozidiel v súvislosti s demontážou kotla a to aj pohyb vozidiel iných spoločností než vozidiel poškodeného. Vývoz kovového šrotu aj vozidlami cudzích firiem na hlavnom pojednávaní potvrdil aj svedok Ing. C.. Je potrebné na záver poukázať aj na fakt, že pri množstve 12 000 kg šrotu by vozidlo muselo odviezť po 200 kg na jednu jazdu šrotu a to počas 60 pracovných dní, čo nebolo v žalovanom období možné, keďže bolo dokazovaním preukázané, že výkupňa nebola každý pracovný deň otvorená ( čerpanie dovolenky ) a obžalovaný 1/ tak, ako je to vyššie uvedené, počas týchto 3 mesiacov jednak tiež čerpal dovolenku, jednak niekoľko dní bol mimo mesta X. z dôvodu pracovných ciest a navyše aj výpoveďami svedkov bolo preukázané, že sa šrot nevyvážal pravidelne každý deň, pričom niekedy sa nevyviezol ani celý týždeň a to s poukazom na plnenie si hlavných pracovných náplní zo strany všetkých obžalovaných. S poukazom na vyššie uvedené pochybnosti, nejasnosti, ktoré tak, ako to už súd uviedol, nie je možné doplnením dokazovania zistiť a preukázať, v zmysle zásady in dubio pro reo súd všetkých obžalovaných oslobodil spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní.

O nároku poškodeného spoločnosti Zvolenská Teplárenská a.s. súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pre iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica. Odvolanie má odkladný účinok.