Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-151-2011.pdf
PDF · 88.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/151/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľky: Národná banka Slovenska, ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO 30 844 proti odporcovi Q. E.Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 805,43 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 835,43 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 2.11.2010 do zaplatenia a trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 50,-- EUR, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.3.2011 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 835,43 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.11.2010 až do zaplatenia a trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že je právnickou osobou, zriadenou podľa § 1 Zákona č. 566/1992 Zb. ako nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra. Navrhovateľ založil s odporcom na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 21.5.2008 pracovný pomer na dobu určitú, ktorý skončil uplynutím dohodnutej doby dňom 30.9.2010. Počas tohto pracovného pomeru uzavrel odporca dňa 3.7.2008 s navrhovateľom zmluvu o bežnom účte č. 71415, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu odporcovi, ako klientovi v slovenskej mene. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bolo platné rozhodnutie Národnej banky Slovenska č. 65/2006 o podmienkach vedenia účtov v slovenskej mene a na vykonávanie platobného styku pre klientov - fyzické osoby Národnej banky Slovenska. Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ rozhodnutia, klientom na účely tohto rozhodnutia sa rozumie zamestnanec v pracovnom pomere s navrhovateľom. Ďalej podľa § 2 písm. a/ bod 1 rozhodnutia, navrhovateľ zriaďuje a vedie jeho klientovi bežný účet, ktorý môže vykazovať kreditný zostatok alebo debetný zostatok do výšky povoleného limitu debetného zostatku; bežný účet má kontokorentný charakter. Odporca počas svojho pracovného pomeru u navrhovateľa čerpal peňažné prostriedky zo svojho bežného účtu č. 71415/0720 v medziach povoleného limitu debetného zostatku. Listom zo dňa 6.9.2010 upozornil navrhovateľ odporcu na skutočnosť, že dňom 30.9.2010 skončí jeho pracovný pomer u navrhovateľa uplynutím dohodnutej doby. Zároveň odporcu vyzval ku skončeniu pracovného pomeru na vysporiadanie všetkých náležitostí podľa výstupného listu. Skutočnosť, že odporca nevysporiadal počas trvania pracovného pomeru svoj debetný zostatok, potvrdzuje potvrdenie (výstupný list) vypracovaný navrhovateľom dňa 28.9.2010, z ktorého vyplýva nevysporiadanie jeho záväzku voči odboru platobného styku navrhovateľa, súvisiaceho s osobným bežným účtom. Listom zo dňa 3.11.2010 oznámil navrhovateľ odporcovi, že podľa § 10 ods. 4 písm. a/ bod 1 Rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. 46/2009 o obchodných podmienkach na poskytovanie platobných služieb a na vedenie vkladových účtov pre fyzické osoby zrušil dňa 2.11.2010 (ku koncu mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom skončil pracovný pomer) bežný účet odporcu, vedený u navrhovateľa. Navrhovateľ v tomto liste zároveň uviedol, že ku dňu zrušenia tohto účtu odporca nevysporiadal debetný zostatok na svojom účte vo výške 835,43 EUR. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z bežného účtu odporcu č. 71415/0720 zo dňa 2.11.2010, podľa ktorého debetný zostatok predstavuje sumu vo výške 835,43 EUR. Preto podľa § 10 ods. 8 rozhodnutia (účinného od 1.3.2010) preúčtoval navrhovateľ tento debetný zostatok na pohľadávkový účet č. 84769, vedený u navrhovateľa. Uvedená výška debetného zostatku odporcu vyplýva aj z výpisu z pohľadávkového účtu (úročeného) 84769/0720 zo dňa 2.11.2010. Navrhovateľ pritom upozornil, že tento debetný zostatok bude úročiť sankčnou úrokovou sadzbou vo výške 9 %. V závere listu bol odporca vyzvaný na bezodkladné vyrovnanie svojho dlhu. Navrhovateľ listom zo dňa 10.12.2010 vyzval odporcu, aby z dôvodu neuhradenia debetného zostatku na účte splnil v stanovenej lehote svoju povinnosť a uhradil debetný zostatok vo výške 835,43 EUR spolu s vyčíslenou sankčnou úrokovou sadzbou. Odporca však uvedenú zásielku navrhovateľa, adresovanú na miesto jeho bydliska, neprevzal v odbernej lehote.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav navrhovateľ uviedol, že odporcovi ako klientovi a zamestnancovi navrhovateľa na základe pracovného pomeru na dobu určitú vzniká podľa § 10 ods. 8 Rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. 46/2009 o obchodných podmienkach na poskytovanie platobných služieb a na vedenie vkladových účtov pre fyzické osoby povinnosť vysporiadať ku dňu zrušenia bežného účtu č. 71415 jeho debetný zostatok vo výške 835,43 EUR. Tým, že tak odporca neurobil, debetný zostatok na jeho účte sa stal podľa tohto ustanovenia rozhodnutia ku dňu zrušenia účtu (t. j. dňa 2.11.2010) pohľadávkou navrhovateľa. Preto navrhovateľ takýto debetný zostatok preúčtoval na účet pohľadávok a počas celej doby vedenia pohľadávky od 2.11.2010 ho úročí aktuálnou sankčnou úrokovou sadzbou podľa § 5 ods. 3 písm. c/ rozhodnutia, platnou v deň vzniku pohľadávky. Podľa § 5 ods. 3 písm. c/ rozhodnutia, výška sankčnej úrokovej sadzby je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná v deň vzniku pohľadávky. Ku dňu 2.11.2010 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1 %, a preto sankčná úroková sadzba je určená vo výške 9 %.
Zo strany tunajšieho súdu bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č. konania 8Ro 52/2011-52 zo dňa 19.5.2011. Vzhľadom k tomu, že odporcovi sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz zákonom predpísaným spôsobom, súd ho samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 172 ods. 2 O. s. p. zrušil.
Súd v rámci prípravy pojednávania v zmysle ustanovenia § 114 ods. 2 doručil odporcovi návrh na začatie konania spolu s prílohami. Zároveň ho uznesením vyzval, aby sa k podanému návrhu písomne vyjadril v lehote 15 dní, poučil ho v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4. Predmetná zásielka súdu spolu s uznesením a prílohami sa súdu vrátila ako uložená na pošte dňa 9.8.2011, ktorý deň je v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O. s. p. považovaný za deň doručenia zásielky odporcovi.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 21.3.2012. V predvolaní na pojednávanie bol odporca zároveň opätovne poučený v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p., podľa § 101 ods. 2 O. s. p. zároveň bol aj poučený, že v prípade, ak sa k žalobe a prílohám nevyjadrí a nedostaví sa na pojednávanie, svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, môže súd rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 153 b/ O. s. p. rozsudkom pre zmeškanie. Navrhovateľ svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, súhlasil, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov a tvrdení. Odporca mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom, uložením na pošte. Zásielka s uloženým oznámením sa súdu vrátila dňa 8.3.2012, ktorý deň je v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O. s. p. považovaný za deň doručenia predvolania na pojednávanie. Súd preto podľa § 101 O. s. p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.
Na základe vykonaného dokazovania po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, predloženými navrhovateľom, súd zistil, že sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Podľa § 153 b/ O. s. p. , ak sú v rovnakom čase plnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa § 153 b/ ods. 2 rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť ak:
a/ žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2), s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa ods. 1
b/ žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2)
c/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Podľa § 153 b/ ods. 3 O. s. p., skutkovým základom rozsudku podľa ods. 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa § 153 b/ ods. 5 O. s. p., rozsudkom pre zmeškanie je možno rozhodnúť:
a/ vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi
b/ v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku
c/ v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom
d/ v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej zmluvy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahu neprijateľné podmienky.
Podľa § 157 ods. 4 O. s. p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153 a/ ods. 1 a § 153 b/ ods. 1, uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške, ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky, požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než je prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky, ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 veta 1. a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. výška omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky pre rozhodnutia súdu rozsudkom pre zmeškanie, súd na základe navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu, ktorý považoval za nesporný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a priznal navrhovateľovi žalovanú sumu s príslušenstvom titulom pohľadávky, vzniknutej z debetného zostatku bežného účtu a úroku z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ ako účastník konania, ktorý bol úspešný má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Navrhovateľovi v konaní vznikli trovy konania v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z podaného návrhu vo výške 50,-- EUR, na zaplatenie ktorých súd zaviazal v spore neúspešného odporcu, tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku z dôvodov, uvedených v predchádzajúcom odseku a proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) t. j. proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.