Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-111-2010.pdf
PDF · 110.84 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/111/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľa : X. T., bytom H. XX, B., zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom Krížna 47, Bratislava, proti odporkyni : T. T., rod. X., bytom E. XX, B., zast. Advokátska kancelária Mojžiš a Partneri, s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava, o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletej X., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov X. T., nar. XX.XX.XXXX a T. T., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. - Q. F., vo zväzkuF., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
X.X.XXXX., nar.X.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať ju a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H., nar. I. výživným vo výške 300 eur mesačne, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v prejednávanej veci svojim návrhom domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov a upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletej dcére účastníkov X.. V návrhu okrem iného uviedol, že ich manželstvo bolo zo začiatku harmonické, neskôr sa rozdielnosť ich pováh začala prejavovať rôznymi konfliktami. Prvé konflikty začali približne v roku 2003, odporkyňa podstúpila umelé prerušenie tehotenstva, zmenila k nemu správanie, odmietala ho ako muža. Nevedeli sa spolu o ničom porozprávať. Ich vzájomné city postupne ochladli. Už dlhšie obdobie žije v J. kvôli práci. Do určitého času spolu s odporkyňou a dcérou X. trávili dovolenky, každý svoj voľný čas sa snažil byť s rodinou, aby nepociťovali jeho neprítomnosť z dôvodu plnenia si pracovných povinností mimo územia Slovenskej republiky. Odporkyňa je nezamestnaná, i napriek tomu že nežijú v spoločnej domácnosti náklady spojené s bývaním, hradí výlučne on sám. S odporkyňou sa vzájomne odcudzili, každý z nich si žije svojim vlastným životom, má svoje vlastné záujmy a predstavy o živote. Nevedia spolu vôbec komunikovať. Manželstvo je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel a nepochybne nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto žiadal manželstvo rozviesť. Maloletú X. navrhol zveriť do výchovy a osobnej starostlivosti odporkyne a jeho zaviazať na výživné na dcéru v sume 200 € k rukám matky.
Odporkyňa s rozvodom nesúhlasila. Uviedla, že si nemyslí, že ich manželstvo je tak hlboko narušené a trvalo rozvrátené, že to nie je možné zmeniť. Isté skutočnosti, ktoré manžel uvádza v návrhu sú skreslené a nepravdivé. Je pravda, že s ňou hlboko otriasol zákrok umelého prerušenia tehotenstva, ťažko to prežívala a o týchto veciach sa nedokázala rozprávať. Je pravdou aj to, že následná trauma, ktorú to v nej vyvolalo, v istom období narušila ich intímny život, nie však vzťah ako taký a už vôbec to nespôsobilo vzájomné citové ochladenie, práve naopak. Manžel žije a pracuje v J. od úplného začiatku ich vzťahu a nikde inde počas ich manželstva ani nepracoval. Na modeli víkendovej rodiny trval manžel od začiatku a trval na tom, že rodinu bude finančne zabezpečovať výhradne on a ona sa bude starať o výchovu dcérky, čo tak aj robí. Rovnakým spôsobom žil aj jeho brat s rodinou. O to viac ju prekvapilo, že navrhol určiť výživné na dcéru vo výške 200 eur. Vzhľadom na životný štandard a materiálne zabezpečenie, na ktoré bola dcéra doteraz zvyknutá a ktoré jej manžel poskytoval, je to nedostatočné. Dcéra sa venuje spoločenskému tancu, ktorý ju veľmi napĺňa a zdravotne jej pomáha a ktorého zanechaním by veľmi trpela. Tento šport je finančne náročný a manžel sám chcel aby sa tomuto športu venovala. Dcéra má rôzne zdravotné problémy ako sú vrodené poruchy pohybového aparátu, alergiu a vážnejšiu poruchu imunity, na ktorú je už dlhodobo liečená. S manželom sa nikdy nehádali a bežné rodinné problémy vyskytujúce sa v každej rodine riešili kľudnou formou. Dcéra nebola svedkom žiadnych hádok a ich rodinu považovala vždy za šťastnú rovnako ako aj ona. Konflikty sa začali asi pred 2 rokmi keď manžel začal chodiť menej domov bol podráždený a vyvolával nezmyselné konflikty čo odôvodnil údajným pracovným vyťažením a únavou. Pýtala sa ho čo sa deje, avšak on jej tvrdil, že všetko je v poriadku a že ich má rád a preto verila, že situácia sa zmení a trpezlivo čakala. Neskôr sa však dozvedela, bohužiaľ nie od neho, že má mimomanželský vzťah čo istú dobu zapieral. Napriek tejto skutočnosti, ktorá ju veľmi ranila a ťažko sa s ňou vyrovnáva však manžela naďalej miluje a svoje manželstvo chce zachrániť. Prosí súd aby bral do úvahy, že majú maloletú dcéru X., pre ktorú rodina vždy veľa znamenala nakoľko bola v tomto duchu vychovaná a rozpadom rodiny by veľmi trpela.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva účastníkov zveriť maloletú X. do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného v sume vyššej, než 200 eur podľa zistených nákladov na maloletú, napokon so zreteľom na vykonané dôkazy v sume okolo 300 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletej X., Správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 30.11.2010, Správou referátu poradensko- psychologických služieb z 28.2.2012, rodným listom mal. Q. F., Daňovými priznaniami a výkazmi navrhovateľa za roky 2008 až 2011, výpismi z účtu navrhovateľa o úhrade nákladov za byty účastníkov a úhradách sumy 200 eur mesačne odporkyni, ako aj výsluchom navrhovateľa. Odporkyňu súd nevypočul z dôvodu, že odporkyňa sa napriek predvolaniam na žiadne z pojednávaní nedostavila a ostatné vykonané dôkazy poskytli súdu v plnej miere dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej.
Zo sobášneho listu a rodného listu maloletej X. je zrejmé, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a z manželstva sa účastníkom narodila dňa X.X.XXXX dcéra X.. Z rodného listu Q. F., ktorá sa narodila dňa XX.X.XXXX v F., J., súd zistil, že jej otcom je navrhovateľ.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že spočiatku bolo ich manželstvo harmonické. Neskôr sa začali prejavovať medzi nimi nezhody, ktoré súviseli s tým, že pociťoval zo strany manželky určitý odstup a chlad. Nemohol sa jej ani len dotknúť. Navrhoval, aby vyhľadali odbornú pomoc, s čím manželka nesúhlasila. Trval na tom dosť dlho, no po určitom čase prestal na tom trvať. Tam potom začali a vznikali tie nezhody, na spoločný život, nezhodovali sa v názoroch a pohľadoch na spoločný život ich ako partnerov. Nechcel žiť s manželkou ako so sestrou, teda nie len existovať vedľa seba ale sa aj intímne stýkať a prejavovať si náklonnosť. Pracoval vtedy v J., kde pracoval aj pred uzavretím manželstva a pracuje tam aj v súčasnosti. Chodieval domov na víkendy, prichádzal v piatok večer a v nedeľu večer odchádzal preč, býval vo viacerých mestách, najdlhšie v B.. Keď prišiel domov, s manželkou sa pozdravili, pozhovárali, čo sa cez týždeň udialo okolo malej, všeobecne o práci a potom čo, napr. aké nákupy a iné povinnosti ich čakajú cez víkend, prípadne ako budú tráviť víkend. Takto to vyzeralo a ťahalo sa to dosť dlho. Približne pred 5 rokmi sa zoznámil s jeho terajšou priateľkou, nadviazali spolu blízky vzťah, ide o Slovenku, ktorá tiež pracovala v J.. Zo začiatku to aj po nadviazaní vzťahu pokračovalo ako pred tým, víkendy trávil tu s rodinou a cez týždeň bol v J.. Stalo sa, a to veľa krát, že bola práca
a muselo sa pracovať aj cez víkend a stalo sa aj to, že zostal v J. aj na víkend, hoci nemal prácu, aby mohol tráviť voľný čas s priateľkou. Asi tak 2 roky sem nechodí na víkendy, chodí sem podľa toho ako ho chce dcéra vidieť, väčšinou je to tak raz do mesiaca, aj to nie na celý víkend, buď v sobotu alebo v nedeľu len na pár hodín. S manželkou sa o rozvode rozprával, manželka aj v rámci týchto rozhovorov uviedla to isté, čo aj napísala súdu, že nesúhlasí. Z jeho strany došlo k citovému odcudzeniu vo vzťahu k manželke, nedá sa to už zmeniť, nevie si predstaviť, že by s manželkou opäť začal žiť. Čo sa týka stretávania s dcérou, rád by s ňou trávil aj viac času, len bohužiaľ je v takom veku, že odmieta kontakt, aby niekam išli spolu a podobne, to je ale v jej veku asi normálne. Do Bratislavy chodí len kvôli malej a kvôli úhrade všetkého čo sa týka ich bývania. Doteraz, teda aj v súčasnosti stále uhrádza všetky ich náklady na bývanie, uhrádza aj pôžičku, telefóny, internet aj všetky ostané náklady týkajúce sa bývania. Dcéra keď povedala, že potrebuje na tanečnú, tak jej dal na tanečnú a keď potrebovala na sústredenie tak jej tiež dal, dával jej aj na oblečenie. Uhrádzal všetky náklady na tancovanie, o ktorých mu dcéra povedala. Peniaze na úhradu nákladov spojených s tancovaním dával dcére, doklady teda o tom nemá, manželke posielal na účet 200 € na stravu. Dcére ešte pri každom stretnutí dával nejaké vreckové, 10 €, 20 €, 30 €, 50 €, podľa situácie. S dcérou o rozvode nehovoril, pokúšal sa, ale odmieta každý rozhovor s ním na túto tému a už aj na iné témy. Dcére volá, avšak mu neberie telefón a tiež píše SMS, na ktoré mu neodpovedá.
Čo sa týka jeho zárobkových a majetkových pomerov, všetko čo vlastní, vlastnia spolu s manželkou, bolo to nadobudnuté počas manželstva. Ide o nehnuteľnosť - X-izbový byt na H. ulici v B., a A.- izbový byt vV.j H., v ktorom býva manželka s dcérou. Čo sa týka bytu na OXX-XX ten nie je prenajatý, nevedeli sa rozhodnúť, či ten byt predať alebo nepredať prípadne či ho prenajať alebo nie, tak to zatiaľ zostalo takto, odkedy ho majú, t.j. 12-13 rokov, ten byt je prázdny, náklady na ten byt uhrádza tiež všetky on. Vlastní motorové vozidlo V. K., používa ho len na osobné účely. Má tiež motocykel W. XXX. Iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Ako živnostník podniká v oblasti mechanickej úpravy materiálov, pieskovanie, lakovanie, natieracie práce a podobne, prevádzka je registrovaná na H. v spoločnom byte, zákazky má ale od rakúskej firmy, ktorej priestory aj využíva na podnikanie v J.. Príjem zo živnosti sa pohybuje v rozpätí od XXX-XXXX € až do XXXX €. Náklady na bývanie v Rakúsku predstavujú okolo 200 €. Býva s priateľkou, v máji 2009 sa im narodila dcéra, s ktorou je priateľka na materskej. Priateľke konkrétnu suma na dieťa nedáva, dieťa je zdravé, sú s ním spojené len bežné náklady primerané dieťaťu v jej veku.
Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb z 28.2.2012 vyplynulo, že na základe pokynu súdu označený referát kontaktoval len navrhovateľ, odporkyňa o spoluprácu neprejavila záujem a preto s účastníkmi nie je možné pracovať na sanácii manželského spolužitia cestou poradenských intervencií.
Zo správy z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka zo dňa 30.11.2010 vyplynulo, že matka sa o maloletú X. riadne stará, no tiež že ju k matke viaže silný citový vzťah, čo vyplýva z toho, že doposiaľ zabezpečovala dcére celkovú starostlivosť a opateru.
Čo sa týka majetkových pomerov účastníkov, ohľadne ich majetkových pomerov z vykonaných dôkazov nevyplynuli také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné pre účely rozhodovania o výživnom hodnotiť ich pomery ako odlišné do tej miery, že by táto okolnosť mala vplyv na ustálenie výšky výživného. Žiaden z nich nemá iný majetok väčšej hodnoty, prostredníctvom ktorého by mohol získavať ďalšie príjmy z ktorých by mohol uhrádzať náklady na maloletú dcéru. V tejto súvislosti tiež možno uviesť, že z vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že odporca, napriek tomu, že dlhodobo s odporkyňou a ich dcérou pravidelne nebýva, uhrádzal náklady na bývanie v byte v ktorom bývajú, tiež náklady na spoločný, celkom nevyužitý byt na H. ulici v B. a tiež odporkyni dlhú dobu posielal peňažnú sumu 200 eur.
Čo sa týka príjmov navrhovateľa, z vykonaných listinných dôkazov vyplynuli príjmy nižšie, než uviedol samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi. Súd preto, vychádzajúc z jeho výpovede, v ktorej to sám uviedol, ustálil výšku jeho príjmu z výkonu podnikania pre účely rozhodnutia o výživnom v sume od X.XXX do XXXX eur mesačne. Jeho náklady na bývanie predstavujú asi 200 eur. Okrem toho treba uviesť, že navrhovateľovi sa s novou partnerkou narodilo v máji 2009 ďalšie dieťa, ku ktorému má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť.
Čo sa týka príjmov odporkyne, v konaní nevyšli najavo žiadne jej príjmy, v rámci šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom však sama uviedla, že je dobrovoľne nezamestnaná. V súvislosti s príjmami odporkyne treba poukázať na to, že odporkyňa v konaní ničím konkrétnym nepreukázala, čo jej bráni zamestnať sa. V konaní nebolo sporné, že počas riadneho spolužitia účastníkov odporkyňa nepracovala z dôvodu, že sa tak manželia dohodli. Nie sú však už zrejmé zdravotné, prípadne iné objektívne dôvody a skutočnosti, pre ktoré odporkyňa nepracuje v súčasnosti, hoci maloletá dcéra má 16 rokov a teda osobnú starostlivosť, ktorá by si vyžadovala osobnú účasť matky prakticky nevyžaduje, prípadne vyžaduje len v minimálnom rozsahu. Je pravdou, že v rámci prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom matka opísala zdravotné ťažkosti, ktorými trpí (neurologického charakteru), avšak tieto neboli zo strany matky ničím hodnoverne a konkrétne preukázané. Túto okolnosť preto súd nemohol v plnom rozsahu zohľadniť a pre účely ustálenia výšky výživného vychádzal z toho, že matka si bez vážneho dôvodu výkonom práce alebo podnikania nezabezpečuje prostriedky, ktoré by mohla použiť na úhradu svojich nákladov, avšak tiež na plnenie vyživovacej povinnosti voči dcére.
Čo sa týka nákladov na maloletú X., vychádzajúc z vykonaných listinných dôkazov, zo skutočností, ktoré sú súdu známe z úradnej činnosti a tiež zo všeobecne známych skutočností ohľadne bežných nákladov na maloleté deti vo veku maloletej X., možno konštatovať, že mesačné náklady maloletej dcéry účastníkov, ktoré zahŕňajú náklady na bývanie, stravu v domácnosti i v škole, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby, poplatky a náklady spojené s návštevou školy, cestovné a tiež náklady na mimoškolské aktivity (X. sa venuje spoločenskému tancu v Tanečnom klube „Danube“ Bratislava) a náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, predstavujú približne 600 eur. Treba však poukázať na to, že odporkyňa do nákladov na dcéru vyčíslených na sumu 1000 eur zahrnula aj náklady spojené s úhradou potrieb, ktoré ešte neboli vynaložené, a niektoré ďalšie náklady (napr. 50-100 eur mesačne ako náklady na doučovanie, že dcéra má „vážne medzery vo vzdelaní“), ktoré nebolo možné pre účely rozhodnutia o výživnom zohľadniť buď celkom alebo nie v plnom rozsahu, naviac viaceré zo všeobecne špecifikovaných výdavkov (napr. 300 eur ročne škola - učebné pomôcky, poplatky) ničím nepreukázala ani bližšie nevysvetlila.
Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Podľa § 24 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí.
Podľa § 25 Zákona o rodine, súd je povinný zistiť príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva. Svoje zistenia uvedie v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa § 26, ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd ich práva a povinnosti k dieťaťu pre čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.
Podľa § 85 ods. 1, Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť.
Podľa § 85 ods. 2, Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 85 ods. 3, Zákona o rodine, pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.
Podľa § 96 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.
Súd na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním, osobitne z výsluchu účastníkov dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel a od účastníkov už vzhľadom na všetky okolnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Medzi manželmi, nepochybne zo strany navrhovateľa, došlo k citovému odcudzeniu a v súčasnosti už dlhšiu dobu nežijú spolu v jednej domácnosti, pričom tento stav je s ohľadom na okolnosti danej veci nezvratný. Naviac, odporca žije s inou ženou, s ktorou sa im narodilo dieťa. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Vo vzťahu k nesúhlasu odporkyne s rozvodom súd dospel k záveru, že vyjadrenie tohto nesúhlasu je len účelové. Odporkyňa totiž ani v priebehu konania neprejavila žiadnu aktivitu, ktorá by mohla byť hodnotená ako snaha o vyriešenie manželských nezhôd a rozporov a uzmierenie medzi manželmi, keď na rozdiel od navrhovateľa neprejavila žiadny (ani len formálny) záujem riešiť manželské problémy účastníkov s odbornou pomocou referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava, kam súd účastníkov odkázal v rámci pokusu dosiahnuť uzmierenie medzi nimi.
Hlavnými príčinami narušenia vzťahov a rozvratu manželstva účastníkov boli rozpory a nezhody vyplývajúce z odlišných predstáv manželov o zásadných otázkach vzájomného spolužitia, fungovania ich partnerského a intímneho života, ktoré sa účastníkom ani napriek snahe nepodarilo vyriešiť a ktoré navrhovateľ riešil nadviazaním partnerského vzťahu s inou ženou. V dôsledku dlhodobého pretrvávania a opakovania týchto nezhôd došlo medzi nimi, najmä zo strany navrhovateľa k citovému odcudzeniu, napokon aj k ukončeniu definitívneho spolužitia v jednej domácnosti, ktoré sa vzhľadom na okolnosti odstupom času stalo nezvratné.
Čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletej X., vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním (najmä so zreteľom na správu kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov), súd dospel k záveru, že so zreteľom na to, že matka sa o dcéru riadne stará a vytvára jej všetky podmienky pre riadny vývoj a jej blízky (bližší) citový vzťah k matke, je na mieste zveriť maloletú X. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného.
Pri ustálení primeranej výšky výživného súd okrem už uvedeného vychádzal predovšetkým z primeraných a odôvodnených nákladov na maloletú v sume približne do 600 eur mesačne a príjmov otca vo výške od 1.000 do X.XXX,- eur, ďalej skutočnosti, že matka sa o maloletú dcéru v obmedzenej miere (zodpovedajúcej požiadavkám na starostlivosť o dcéru vo veku 16 rokov) bude po rozvode osobne starať, ako aj nevyhnutných nákladov otca na bývanie v sume približne 200 eur a tiež toho, že otec má vyživovaciu povinnosť voči jeho dcére vo veku takmer 3 rokov. Po zohľadnení všetkých týchto okolností danej veci potom súd dospel k záveru, že zákonným kritériám pre určenie výšky výživného zodpovedá primerané výživné, ktoré bude otec na dcéru uhrádzať po rozvode, v sume 300 eur mesačne.
S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody preto súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine zveril maloletú X. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na čas po rozvode na platenie výživného vo výške 300 eur mesačne. Styk otca s dcérou súd neupravoval, nakoľko rodičia jeho úpravu nežiadali a ani zistené skutočnosti takúto úpravu styku nevyžadujú.
Napokon, len pre úplnosť, v súvislosti s otázkou možnosti odporkyne konať pred súdom, je potrebné uviesť nasledovné.
Odporkyňa si návrh na začatie konania prevzala dňa 14.5.2010 a vyjadrila sa k nemu dňa 4.6.2010. V prejednávanej veci bolo vytýčených celkovo 9 pojednávaní. V priebehu konania si odporkyňa spočiatku
nepreberala predvolanie na pojednávanie a následne z dôvodu PN, resp. OČR sa z 3 pojednávaní ospravedlnila a na jedno sa nedostavila z dôvodu, že jej celá situácia spôsobuje psychickú traumu, a nenašla silu dostaviť sa na pojednávanie. Právny zástupca odporkyne sa na viaceré pojednávania síce dostavil, avšak aj tie žiadal odročiť najmä z dôvodov na strane odporkyne. Súd po vyhodnotení takéhoto správania odporkyne a jej právneho zástupcu v priebehu konania dospel k záveru, že ich konanie je účelové s cieľom umelo predlžovať súdne konanie a ďalšie ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie pojednávania konaného dňa 21.3.2012, hoci z dôvodu PN odporkyne (s diagnózou P čo je chrípka vyvolaná neidentifikovateľným vírusom), neakceptoval ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec aj v neprítomnosti odporkyne a jej právneho zástupcu a vo veci meritórne rozhodol, a to aj so zreteľom na to, že predmetom konania je rozvod a úprava práv a povinností účastníkov k maloletej X. na čas po rozvode, ktoré podlieha osobitnému režimu z hľadiska trvania súdneho konania a ďalším odročením pojednávania by dochádzalo k mareniu práva navrhovateľa i maloletej dcéry účastníkov na prejednanie veci v primeranej lehote. Osobitne vo vzťahu ku konkrétnym možnostiam odporkyne riadne uplatnil jej právo vyjadriť sa k významným skutočnostiam a k vykonaným dôkazom v prejednávanej veci treba poukázať na to, že odporkyňa mala možnosť prednášať svoje tvrdenia, argumenty, obranu i reakciu na argumenty navrhovateľa, ako aj dôkazné návrhy v priebehu celého konania, pričom toto svoje právo aj využila. Naviac odporkyňa mala možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi a preto mala možnosť a dostatočný časový priestor vyjadriť sa k nim. To isté platí aj o výpovedi navrhovateľa ako účastníka konania, keďže odporkyňa v rámci nahliadnutia do spisu ešte dňa 29.11.2010 získala kópiu zápisnice z pojednávania zo dňa 29.9.2010, na ktorom bol navrhovateľ vypočutý. S poukazom na uvedené bola preto v prejednávanej veci odporkyni poskytnutá dostatočná možnosť konať pred súdom a konanie a rozhodnutie nie je z tohto dôvodu zaťažené vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. keďže ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súde
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).