Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-13-2012.pdf
PDF · 95.57 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/13/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Q. Q., bytom A. X, XXX XX Q., proti žalovanému Q. Q., bytom T. XX, zast. P. Q., bytom T. XX o zníženie výživného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné z 7.12.2011 č.k. 19P 88/2011 - 126, takto jednohlasne
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že výživného určené žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.10.2010 č.k. 4C 153/2010 - 36 znižuje zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 26 Eur mesačne počnúc od 1.7.2011 s tým, že takto určené výživné je žalobca povinný platiť do 15. dňa mesiaca vopred k rukám žalovaného.
Náhradu trov konania žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné ( ďalej len prvostupňový súd ) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na zníženie výživného a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalovaný pochádza z manželstva rodičov ( žalobcu a P. Q. ), ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.10.2010, č.k. 4C 153/2010
- 36. Na čas po rozvode bol vtedy maloletý Q. ( žalovaný ) zverený do osobnej starostlivosti matke s povinnosťou otca prispievať na výživu po 70 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V tom čase otec pracoval v Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., pričom od 12.3.2009 do 31.8.2009 bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky vo výške 271,85 Eur mesačne. Jeho čistý príjem od zamestnávateľa za obdobie september až november 2010 predstavoval podľa opisu mzdového listu 354,80 Eur mesačne. V decembri 2010 príjem otca predstavoval 1.365,84 Eur, pretože mu bolo vyplatené odstupné z dôvodu skončenia pracovného pomeru v uvedenej spoločnosti. Pracovný pomer otca u tohto zamestnávateľa skončil dohodou z organizačných dôvodov ku dňu 10.12.2010. Dňom 11.12.2010 bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne v Nových Zámkoch vyplýva, že otec od 11.12.2010 do 10.6.2011 poberal dávku v nezamestnanosti vo výške po 264,80 Eur mesačne. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch zo dňa 7.11.2011 v súčasnosti otec nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani príspevky k tejto dávke. Naďalej má vyživovaciu povinnosť len k žalovanému. Matka v čase rozvodového konania bola nezamestnaná, nepoberala žiadne dávky. Od 23.11.2010 do 23.5.2011 pracovala v spoločnosti Medusa Group, s.r.o. v Bratislave s príjmom 283,50 Eur mesačne. V čase od 24.5.2011 do 31.8.2011 bola bez príjmu. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom vyplýva, že od 1.9.2011 je matke priznaná preddavkovo dávka v hmotnej núdzi vo výške 49,10 Eur mesačne. Matka má naďalej vyživovaciu povinnosť len k žalovanému. Žalovaný je
žiakom 2. ročníka Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím v Bratislave. Je ubytovaný na internátnom zariadení s pravidelným odchodom domov v piatok každý druhý týždeň a príchodom v nedeľu. Pre žiakov s telesným postihnutím je ubytovanie a stravovanie v uvedenom zariadení bezplatné. Žalovanému však vznikajú vysoké náklady v súvislosti s cestovným zo škody do miesta jeho trvalého bydliska ( Bratislava - Dedačov a späť ).
Na zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § §62 ods. 1-5, 75 ods. 1, 78 ods. 1,3 Zákona o rodine a uzavrel, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Žalovaný je plnoletý, avšak študuje, pripravuje sa na budúce povolanie a preto nie je schopný sám sa živiť. Navyše trpí telesným postihnutím, na základe čoho je možné predpokladať, že jeho schopnosť privyrábať si počas štúdia formou brigád je v dôsledku postihnutia značne obmedzená. U žalobcu síce došlo k zmene pomerov, pretože z dôvodu organizačných zmien stratil prácu, ale pracovný pomer skončil dohodou a nepreukázal súdu také zdravotné problémy alebo iné dôvody, ktoré by mu úplne znemožňovali vykonávať akúkoľvek inú prácu. Od posledného rozhodnutia o výživnom na strane žalobcu nedošlo k podstatnej zmene jeho zdravotného stavu. Z predložených lekárskych potvrdení vyplýva, že zdravotné problémy mal žalobcu už v čase predchádzajúceho rozhodnutia, t.j. pred rozvodom manželstva. Žalobca nepredložil súdu žiadne rozhodnutie príslušných orgánov o tom, že sa stal invalidným a teda má v dôsledku dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu obmedzenú schopnosť zamestnať sa. Podľa jeho vyjadrenia úrad práce pre majetkové pomery mu nepriznal dávku v hmotnej núdzi. Žalobca nemá okrem žalovaného inú vyživovaciu povinnosť, či novú rodinu, ktorá by mu bránila v možnosti zamestnať sa napr. aj v inom regióne na Slovensku alebo aj v zahraničí. V decembri 2010 pri rozviazaní pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné a keďže už v tom čase vedel, že bude nezamestnaný, mohol časť z týchto prostriedkov použiť na úhradu výživného. Nemôže požadovať, aby všetky výdavky na výživu žalovaného znášala len matka, ktorá je taktiež nezamestnaná a jej príjem je veľmi nízky. Je preto povinnosťou žalobcu podieľať sa v primeranej miere na úhrade nákladov pre žalovaného, pričom výživné pre žalovaného má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami zo strany žalobcu. Určené výživné 70 Eur mesačne v súčasnosti ani zďaleka nepokrýva všetky výdavky žalovaného s prihliadnutím na skutočnosť, že tento je dospelý človek, študuje a aj keď má ubytovanie a stravovanie v priebehu pracovného týždňa zdarma, počas víkendov dva krát v mesiaci musí opustiť internát a v tom čase má výdavky na stravovanie a bývanie, tiež na cestu z Bratislavy do Dedačova a späť. Okrem toho mu vznikajú náklady na oblečenie, hygienické potreby , záujmovú činnosť a lieky. Plnenie vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanému je jeho zákonná povinnosť, preto je čo najrýchlejšie zabezpečenie si zamestnania zo strany žalobcu tak v záujme žalovaného, ako aj v jeho vlastnom záujme. Súd preto návrh žalobcu na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že žalovaný ako ťažko zdravotne postihnutá osoba poberá mesačne sumu 30 Eur na diéty od Sociálnej poisťovne. Obojstranný lístok Bratislava - Humenné - Bratislava stojí 17,64 Eur, pričom autobus a električku má žalovaný zadarmo. Zdôraznil, že v marci 2009 mu bola zistená trombóza dolných končatín. Po roku pracovnej neschopnosti nebol uznaný práceschopným a preto jeho práceneschopnosť pokračovala až do augusta 2010. Následne na to sa uňho vyskytla osteoporóza chrbtice a rednutie kostí. Preto na základe odporúčania lekárov mu vtedajší zamestnávateľ ponúkol funkciu vrátnik, lebo nemohol vykonávať fyzicky náročnú prácu. Po trombóze na dolných končatinách sa tzv. tromby presťahovali do pľúc, s diagnózou „ embólia pľúc“, následkom čoho bol od 31.5.2011 do 17.6.2011 hospitalizovaný pre prudké bolesti na pľúcach v špecializovanej nemocnici. Je vedený v evidencii na hematologickej ambulancii v Nových Zámkoch, kam chodieva na pravidelné kontroly krvi, lebo mu nesmie zhustnúť krv, na základe čoho berie lieky Warfarin, ktoré mu udržujú krv stále riedku v primeranej hodnote. Lekári nedoporučujú vykonávať fyzickú prácu, kde ja zaťažený osový aparát, má zakázané preťažovať chrbticu a preto sa nemôže zamestnať. V prípade fyzickej práce vzniká vysoké riziko úrazu, ktoré sa môže skončiť smrťou. Náklady na lieky mesačne predstavujú 10 Eur a keďže je bez akéhokoľvek príjmu, na tieto mu prispieva matka zo svojho dôchodku. Zároveň predložil lekársky nález, ako aj ďalšie lekárske správy z vyšetrení, ktoré absolvoval. Na záver uviedol, že doposiaľ nebol uznaný invalidným, nemá žiadny príjem a nemá z čoho platiť výživné vo výške 70 Eur na žalovaného, ktorý je jeho synom len na „papieri“, lebo
si ho osvojil z dôvodu, že chcel mať úplnú rodinu. Medzi žalobcom a žalovaným nie je vytvorený žiaden citový vzťah a žalovanému vždy išlo len o to, aby žalobca platil, zaujímali ho len peniaze. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a výživné znížil.
Žalovaný k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sumu 30 Eur poberá ako príspevok z dôvodu svojho postihnutia, a finančné prostriedky výlučne využíva na stravu. Z internátu by mal chodiť domov každý víkend, ale vzhľadom na finančnú situáciu cestuje len každý druhý týždeň, pričom cestovný lístok s miestenkou predstavuje 18,27 Eur. MHD a električku má zadarmo ako ZŤP, ale len v Bratislave, čo využíva na prepravu do nemocnice, na pravidelné kontroly a injekčnú liečbu. Autobusy zadarmo nemá, tam si ako ZŤP platí 60 % z ceny cestovného lístka. Tvrdenie žalobcu, že ho zaujímajú len peniaze nie je pravdou. Vždy mal žalobcu rád, ale postupom času odkedy ochorel ( v 13. rokoch ), zisťoval, že vzťah medzi nimi už nie je taký, ako kedysi. V čase jeho ochorenia vzal žalobca auto na leasing, aj keď vedel, že ho nebude môcť splácať, nakoľko už mal hypotéku na starší rodinný dom a aj pôžičky na jeho opravu. Nakoniec žalovaného s matkou z domu vyhodil a veci z rodinného domu popredal a založil ho. Zdravotné problémy mal žalobca už v čase, keď sa zoznámil s matkou žalovaného. MUDr. H. mu odporúčal prestať fajčiť, no žalobca fajčí dodnes a jeho matka mu dávala peniaze na cigarety aj v čase, keď oni už nemali ani na chleba.
Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nariadil pojednávanie. Preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa čiastočne zmeniť.
Občiansky súdny poriadok v § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné vysoké či nezodpovedajúce schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa súd musel riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť, či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím ( v danej veci rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.10.2010 č.k. 4C 153/2010 - 36 v časti o výživnom ). Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu otca - žalobcu je len to, či sa výrazne trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe je možná odôvodniť zmenu výšky výživného.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že posledná úprava vyživovacej povinnosti sa realizovala rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 18.10.2010 č.k. 4C 153/2010 - 36. Uvedeným rozhodnutím bola zo strany otca k maloletému Q. ( žalovanému ) určená vyživovacia povinnosť sumou 70 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Je nepochybné, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom otec bol zamestnaný v Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. s príjmom 354,80 Eur. Matka v tom čase bola nezamestnaná a nepoberala žiadne dávky.
Príjmové pomery matky sa od poslednej úpravy výživného nezmenili. K zmene došlo na strane otca ( žalobcu ), ktorý dohodou, ale z organizačných dôvodov rozviazal pracovný pomer ku dňu 10.12.2010. Od 11.12.2010 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Novým Zámkoch. Bol poberateľom dávky v nezamestnanosti v období od 11.12.2010 do 10.6.2011. V danom období mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti nasledovne: od 11.12.2010 do 31.12.2010 - 179,68 Eur, od 1.1.2011 do 31.1.2011 - 247,54 Eur, od 1.2.2011 do 28.2.2011 - 227,21 Eur, od 1.3.2011 do 31.3.2011 - 247,54 Eur, od 1.4.2011 do 30.4.2011 - 240,74 Eur, od 1.5.2011 do 31.5.2011 - 247,54 Eur a od 1.6.2011 do 10.6.2011 - 101,90 Eur. Zároveň sa mu z tohto príjmu mesačne vykonávali exekučné zrážky na základe dvoch exekučných príkazov ( správa Sociálnej poisťovne , pobočka Nové Zámky zo dňa 15.3.2012 ). V súčasnosti je žalobca naďalej nezamestnaný a nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani príspevky k tejto dávke. Ako vyplýva z predložených lekárskych správ ( č.l. 135-137 spisu ), otec má zdravotné problémy , bola mu zistená choroba trombóza dolných končatín, pričom po trombóze sa tzv. tromby presťahovali do pľúc a zároveň sa u žalobcu vyskytla choroba osteoporóza chrbtice a rednutie kostí. Od výskytu ochorenia žalobca berie lieky Warfarin, s čím má zvýšené náklady 10 Eur mesačne, na ktoré mu prispieva jeho matka zo svojho dôchodku.
Žalovaný je v súčasnosti žiakom 2. ročníka trojročného učebného odboru knihár Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím. Z internátu domov by mal chodiť každý týždeň, ale vzhľadom na finančnú situáciu cestuje domov každý druhý týždeň a to IC vlakom. Keďže nebýva v Humennom, starí rodičia ho odvážajú autom na stanicu a cestovné má bezplatné len v rámci MHD, inač si lístok na autobus mimo mesta musí kupovať.
Za takéhoto skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že zodpovedajúco schopnostiam a možnostiam žalobcu ( otca ) v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1, § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, ktoré citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa je dôvodné zníženie výživného zo sumy 70 Eur mesačne sumu zákonného výživného, t.j. 26 Eur mesačne počnúc od 1.7.2011. Otec nezavinil stratu zamestnania, dňom 10.12.2010 zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer z organizačných dôvodov, pričom až do 10.6.2011 otec bol poberateľom dávky v nezamestnanosti. Vyživovaciu povinnosť je preto dôvodné znížiť od 1.7.2011, na zákonné výživné lebo od uvedeného dňa otec už nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani príspevky k tejto dávke.
V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1,2,3, Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením odvolací súd dodáva, že cieľom úpravy zákona o rodine je zmena filozofie v určovaní výživného na dieťa, ktorá smeruje k tomu, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Zákon ustálil minimálny rozsah výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy. Výška životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa činí 86,65 Eur mesačne a teda 30 % zo sumy životného minima predstavuje 26 Eur. Pri náležitom zohľadnení zákonných kritérií s poukazom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa ( žalovaného ) bolo dôvodné znížiť výšku vyživovacej povinnosti na zákonné výživné.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že výživné určené žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.10.2010 č.k. 4C 153/2010 - 36 znížil zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 26 Eur mesačne počnúc od 1.7.2011 s tým, že takto určené výživné je žalobca povinný platiť do 15. dňa mesiaca vopred k rukám žalovaného.
Aj pre odvolacie konanie pre rozhodovanie o trovách konania je dôležitá zásada úspechu vyplývajúca z ustanovenia § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalobca, ktorý má právo na náhradu trov konania nepožiadal o ich náhradu, naviac žiadne preukázateľné trovy konania mu nevznikli, preto odvolací súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.