Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-10-2012.pdf
PDF · 95.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Getfin s.r.o., so sídlom Trenčín, Bezručova 1191/3, IČO: 46371265, p r o t i žalovaným: 1. B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom B., W. XX a 2. S. W., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., W. XX, o zaplatenie 17.074,35 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.290,48 Eur s úrokmi z omeškania 9,5 % ročne od 16.08.2011 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 150 Eur, počnúc mesiacom aprílom 2012 pod následkom straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti a protižalobu žalovaných z a m i e t a .
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 21.11.2011 domáhal zaplatenia zostatku úveru vo výške 17.074,35 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne z uvedenej sumy. Uplatnil si aj úroky z omeškania 9,5% ročne zo sumy 17.074,34 Eur od 16.8.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú dlžníci z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli ešte s jeho právnym predchodcom spoločnosťou FINANCREAL s.r.o., ktorou im bol poskytnutý úver vo výške 5.000 Eur a s navýšením činil 17.599,68 Eur. Z tohto úveru žalovaní uhradili sumu 500 Eur dňa 17.8.2011 a dňa 26.9.2011 sumu 209,52 Eur, na istinu však bola započítaná len suma 209,52 Eur z prvej platby a 35,44 Eur z druhej úhrady. V úverovej zmluve bola dohodnutá aj zmluvná pokuta pre prípad omeškania dlžníka a to vo výške 0,3% z dlžnej sumy denne, žalobca však žalobou uplatnil zmluvnú pokutu len vo výške 0,05% denne.
Žalovaní so žalobou nesúhlasili a na žalobcu a ich právneho predchodcu podali dňa 6.2.2012 trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR pre trestný čin úžery. Nedokázali pochopiť, že za pár mesiacov sa suma 5.000 Eur, ktorú dostali z úverovej zmluvy povýšila na 17.000 Eur, ktorú sumu nedokážu ako invalidní dôchodcovia do smrti splatiť. Zároveň protižalobou si uplatnili voči žalobcovi nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur „za ich zničený dôchodkový vek, ktorý mal byť oddychom a nie utrpením“.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2011, výdavkovým a pokladničným dokladom zo dňa 29.4.2011, úverovou zmluvou č. 113082, zmluvou o zriadení záložného práva, oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 8.8.2011 s návratkami, splátkovým kalendárom, čestným vyhlásením zo dňa 29.4.2011, upomienkami zo dňa 17.8.2011, 11.7.2011, 17.6.2011 a 9.6.2011, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 29.4.2011 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 113082 medzi veriteľom FINANCREAL s.r.o. a žalovanými ako dlžníkmi a to podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaným bol poskytnutý úver 5.000 Eur od 29.4.2011, ktorý mali splácať 84 mesiacov po 209,52 Eur. Náklady úveru tak činili 12.599,68 Eur, takže žalovaní mali žalobcovi vrátiť 17.599,68 Eur. V zmluve je uvedené RMPN 60,49 Eur, priemerné RPMN 14,82% a ročný úrok 36%.
V čl. V. úverovej zmluvy bola dohodnutá sankcia v prípade omeškania dlžníkov vo výške 0,3% denne z nesplatenej čiastky splátky a za každú upomienku poplatok 34 Eur.
Úver bol zabezpečený záložnou zmluvou, predmetom ktorej bol byt žalovaných č. 22 v Prešove, na ul. Mukačevskej č. 11 a ich spoluvlastnícky podiel na príslušnom pozemku v hodnote 32.000 Eur. Zmluva bola uzavretá 29.4.2011.
K zmluve bol spracovaný splátkový kalendár, z neho vyplýva, že mesačne mali žalovaní uhrádzať na istinu 59,52 Eur a na tzv. navýšenie 150 Eur čo je takmer trojnásobok istiny. Pripojené bolo aj čestné prehlásenie podpísané žalovanými o tom, že ich príjem plne postačuje na splácanie mesačných splátok 209,52 Eur na predmetný úver. V tomto prehlásení však absentuje údaj o výške tohto príjmu.
Žalovaní uhradili z úveru len sumu 500 Eur dňa 17.8.2011 a sumu 209,52 Eur dňa 26.9.2011.
FINANCEREAL s.r.o. písomne vyzval žalovaných k úhrade dlžných splátok dňa 9.6.2011, 17.6.2011, 11.7.2011 a 8.8.2011 s tým, že pokiaľ do 15.8.2011 dlžné splátky 835,99 Eur nebudú uhradené, dňom 16.8.2011 sa predčasne zosplatňuje celý záväzok z úverovej zmluvy vo výške 17.806,71 Eur. Ďalšia upomienka bola žalovaným zaslaná 17.8.2011.
Žalovaní uviedli, že sa dostali do úverového reťazca z neskúsenosti a v tiesni, keď brali stále nové úvery za účelom splatenia predošlých. Od spoločnosti Provident Financial s.r.o. zobrali 7 úverov, za ktoré museli zaplatiť viac ako 70% ročne. Ich jediným príjmom sú ich dôchodky, žalovaný v 1. rade ho dostáva vo výške 326 Eur, žalovaná v 2. rade v tom čase mala dôchodok 300 Eur mesačne, pritom za byt mesačne uhrádzali 159 Eur a žalovaná v 2. rade má výdavky na lieky mesačne vo výške 50 Eur. Žalovaní poukázali na to, že zástupcami nebankových spoločnosti boli ubezpečovaní, že je všetko v poriadku a treba len platiť. Dôverovali štátnym inštitúciami že protiprávny postup nebankových subjektov by nebol tolerovaný. Žalovaní majú pritom podlomené zdravie a v súčasnosti im hrozí, že prídu o svoje jediné obydlie. Žalobca totiž začal výkon záložného práva na ich byt, pričom dražobná spoločnosť ich žiada o zaplatenie 22.646 Eur, čo je viac ako 400% navýšenie. Preto aj podali voči žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi trestné oznámenie.
Obaja žalovaní zhodne uviedli, že právny predchodca žalobcu nijakým spôsobom nezaujímal sa o ich bonitu, nezisťoval ich príjmy ani životné náklady a teda ich schopnosť úver splácať.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v apríli 2011 činil priemerný úrok 13,97 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bol vyšší takmer trojnásobne.
Zmluvou zo dňa 17.10.2011 FINANCREAL s.r.o. postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu.
Žalovaní uzavreli s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 127/2010 Z.z. Vzťah medzi účastníkmi je však zároveň potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V danom prípade súd jednoznačne uzavrel, že dohodnutý úrok z úveru 36% p.a. je neprimerane vysoký, keďže prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu v bankách o 157%. Nemožno opomenúť, že obaja žalovaní sú dôchodcovia, ktorí úver brali za účelom vyrovnania predchádzajúcich úverov, dostali sa tak do úverového reťazca, keď každým nasledujúcim úverom splácali ten predchádzajúci, keďže ich prijmi nepostačovali na ich úhradu. Žalobca nijakým spôsobom nepreveroval a dokonca ani nezisťoval výšku príjmov žalovaných, uspokojil sa len s ich čestným vyhlásením, ktoré však nijako nekonkretizovalo ich príjmy. Krajský súd v Prešove už v rozsudku 3Co 3/11 zo dňa 28.9.2011 vyslovil záver o tom, že aj ľahkomyseľnosť dlžníka sa považuje za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity dlžníkov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Ide o tzv. civilnoprávnu úžeru, ktorá v dôsledku rozporu s dobrými mravmi spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak by sa preukázal úmysel veriteľa, išlo by už o rozpor s trestným zákonom, opäť dôsledkom by bola absolútna neplatnosť úverovej zmluvy v zmysle § 39 OZ. Absolútne neplatný právny úkon je nielen pri zneužití tiesne, ale aj ľahkovážnosti, ak úver sa poskytuje za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky).
Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľov a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a veriteľ ho vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených veriteľom, ktoré až na výšku úveru žalovaní nemohli nijako ovplyvniť. Súvisí to s nedostatkom odbornej starostlivosti obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľov.
Súd teda dospel k záveru o absolútnej neplatnosti celej úverovej zmluvy v zmysle § 39 OZ.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Žalovaní dostali úver vo výške 5.000 Eur, z neho uhradili 709,52 Eur, majú preto žalobcovi vrátiť ešte 4.290,48 Eur. Súd preto vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 OZ ak časť plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh 1. dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Žalobca vyzval žalovaných na úhradu zostatku úveru listami zo dňa 8.8.2011, ktoré im boli doručené 11.8.2011. V súlade s dispozičnou zásadou v konaní v zmysle § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd teda priznal odo dňa ich uplatnenia t.j od 16.8.2011 žalobcovi aj úroky z omeškania. Ich výška vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009. Podľa citovaného ustanovenia výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaní protižalobou uplatnili voči žalobcovi nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
V danom prípade je potrebné vychádzať z toho, že na žalobcu ako postupníka prešla len pohľadávka postupcu teda veriteľa. Ide teda len o singulárnu sukcesiu, ktorá nepredstavuje prechod povinnosti, záväzkov. V danom prípade pochybil postupca, ktorý uzavrel úverovú zmluvu minimálne v rozpore s dobrými mravmi a v prípade preukázania trestnej zodpovednosti aj v rozpore so zákonom. Ide však o jeho porušenie všeobecných predpisov, nie zákona o ochrane spotrebiteľa prípadne iného osobitného predpisu. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 je však zákonným predpokladom pre priznanie finančného zadosťučinenia porušenie osobitných predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov. Ďalším zákonným predpokladom je úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na súde a až po príslušnom súdnom rozhodnutí by mohlo nasledovať uplatnenie daného nároku, čo nebol tento prípad a vedie to k záveru o predčasnosti nároku uplatneného protižalobou žalovaných. Napokon javí sa problematická aj pasívna legitimácia žalobcu pri danom nároku, keďže zdá sa, že z jeho strany nedošlo k porušeniu práv žalovaných, žalobca len vykonával právo, ktoré na neho prešlo zmluvou o postúpení pohľadávky. Z uvedených dôvodov súd protižalobu žalovaných o finančné zadosťučinenie zamietol.
Neobstojí ani nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je zabezpečovacím inštitútom a pokiaľ je neplatná základná, v danom prípade úverová zmluva, neplatná je aj dohoda o zmluvnej pokute, ktorá je subsidiárnou zmluvou k spomínanej úverovej zmluve.
Pri rozhodovaní splatnosti dlhu žalovaných súd vychádzal z ustanovenia § 160 ods. 1 vety druhej O.s.p.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, ako aj to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V danom prípade súd zohľadnil sociálnu situáciu žalovaných, ich nízke príjmy a pomerne vysoké náklady vrátane nákladov na lieky a v záujme toho, aby nebola ohrozená kvalita ich života, súd im povolil splatiť dlh v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a tej skutočnosti, že žalobca bol pri uplatnení svojho nároku úspešný len v nepatrnom rozsahu. Preto v zmysle tohto ustanovenia nemá nárok na náhradu trov konania, žalovaní návrh na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.