Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20P-162-2011.pdf
PDF · 105.49 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/162/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
Q. E., H..XX.X.XXXX
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky B. E., Q.. Č., H..XX.X.XXXX, bytom Ď.. F. XXX/XX, K. a otca Z.. Q. E., H..X.X.XXXX, bytom Ď.. F. XXX/XX, K., právne zastúpeného Mgr. Barborou Kleniovou Bučkovou, advokátkou so sídlom v Martine, Severná 14, maloletý u otca v konaní o návrhu otca o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému takto
rozhodol:
Maloletý Q. E., H..XX.X.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Matka j e p o v i n n á platiť je povinná platiť na maloletého Q. E.B., H..XX.X.XXXX výživné vo výške 100,- Eur mesačne od 1.7.2011 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a.
Súd návrh matky na zverenie maloletého Q. E., H..XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti z a m i e t a.
Nedoplatok na výživnom od 1.7.2011 do 31.3.2012 v celkovej výške 900,- Eur súd matke p o v o ľ u j e s p l á c a ť v splátkach povoľuje splatiť v splátkach po 25,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 12Nc/390/97 zo dňa 18.8.1997 a rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. P/238/00, S/645/00 zo dňa 8.11.2000. .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.7.2011 otec mal. Q. žiadal o jeho zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného matke 200,- Eur mesačne od podania návrhu k jeho rukám vzhľadom k tomu, že syn už štvrtý rok býva v jeho domácnosti a zabezpečuje jeho starostlivosť po každej stránke. Uviedol, že manželstvo bolo rozvedené, z manželstva sa im nenarodilo žiadne dieťa. Po rozvode asi po roku obnovili spolužitie, z ktorého sa narodil syn Q.. Rozsudkom v auguste 1997 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol zverený do výchovy matke a on sa zaviazal platiť na jeho výživu 1.000,- Sk a rozsudkom v novembri 2000 zvýšil výživné na 2.200,- Sk mesačne od 1.7.2000. Od roku 2007 býva so synom v rodinnom dome, ktorý kúpili s matkou do osobného vlastníctva. Matka sa po jeho rekonštrukcii do domu nenasťahovala, ale zostala bývať na pôvodnej adrese. Od tejto doby sa o Róberta stará nepretržite, zabezpečuje všetky jeho potreby. Matka mu občas kúpi oblečenie a v prípade sviatkov mu niečo kúpi, občas mu dobije mobil, poberá prídavok na neho a daňový bonus. On je na výsluhovom dôchodku, platí inkaso, internet, vodu, synovi sporenie. Mal. Q. nastupuje od septembra 2011 do 9. triedy SZŠ Bell Amos v Martine, každý mesiac mu platí školné, stravuje sa doma. Dosahuje dobré výsledky a plánuje pokračovať v štúdiu na gymnáziu. Matka býva so svojim dospelým synom, ktorý pracuje, je zamestnaná ako učiteľka na SPOU v Mošovciach, v poslednej dobe sa o syna zaujíma len minimálne, tento je u neho spokojný, čo uviedol aj pri pohovore aj úradu práce.
Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s návrhom otca v zásade nesúhlasí. Uviedla, že z prvého manželstva má syna R.. Po narodení syna Róberta otec s nimi žil len rok a potom ich na tri roky opustil. Pre syna si len sporadicky chodil, po stretnutiach sa syn doma choval hystericky, hádzal sa po zemi, kričal, že nenávidí mňa aj R.. Na naliehanie otca súhlasila s tým, aby sa k nim opäť vrátil, myslela si, že to bude pre Róberta lepšie, čo sa bohužiaľ nestalo. Syn sa na čas upokojil, otec však nijako na syna a domácnosť neprispieval, pil, chodil po baroch. Mal veľmi zlý vzťah k synovi R., nadával mu do debilov, vadilo mu, keď čokoľvek zjedol. Následne otec ochorel na srdce, bol na operácii a dostala nádej, že pochopil, ako im ubližoval a že sa zmení. Po operácii bol na predaj dom na ich ulici, zložili sa spoločne a dom odkúpili. Ona a starší syn sa tam nikdy nemohli nasťahovať, lebo syna do domu nechcel a ona bez neho nemohla odísť. Bez uvedenia dôvodu sa v roku 2007 otec odsťahoval do ich nového domu, vzal bez jej súhlasu i syna Q. a úplne jej s ním zamedzil styk. Snažila sa za synom chodiť, trvala na jeho vrátení, ale jeho správanie sa zo dňa na deň menilo. Prala na neho, aj na otca, varila, nosila im jedlo. Otec si syna kupoval drahými darčekmi a oblečením, na čo ona nemala. Syn jej postupne prestal prejavovať city, začal jej vyčítať, že ju nechce vidieť, že nie je pre neho matka. Od júna 2011 jej otec úplne zamedzil vstup do domu, hoci je to aj jej vlastníctvo, synovi zmenil číslo mobilu. Úplne sa zrútila, navštívila aj psychologičku. Na narodeniny syna v roku 2011 mu kúpila darček, nakúpila veci do školy a na Vianoce, ale nemohla sa s ním spojiť. Darčeky dala jej rodičom, aby mu ich dali
pod stromček, dňa 24.12.2011 ich mala hodené na dvore pred jej domom. Navrhla, aby bol maloletý vyšetrený znalcom - psychológom na syndróm zavrhnutého rodiča a aby súd nariadil striedavú starostlivosť po dvoch týždňoch. Pracuje ako učiteľka, platí pôžičku na zakúpenie plynovej pece, lebo sa jej pokazilo kúrenie. Pravidelne užíva lieky. Otec má dôchodok a prevádzkuje novinový stánok v Sučanoch pri stanici, jeho príjem je vyšší ako uvádza v návrhu. K vyjadreniu pripojila dôkazy o jej psychologickom vyšetrení z roku 2011 a o vyšetrení syna Q. v roku 2000, svoj príjem, výdavky a zoznam liekov.
Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol okolnosti ohľadne sťahovania matky, fungovania rodiny po narodení syna, jeho odchode zo spoločnej domácnosti, stretávania sa so synom, prispievaní na chod domácnosti, spoločného bývania so synom, stretávania matky. Táto namiesto pochopenia a pomoci pri výchove syna sa prestala s ním stýkať, zaujímať sa o jeho problémy, ako sa mu darí v škole, či niečo nepotrebuje. Keď prišla tak len na 5 až 10 minút, stále ju bolel chrbát, hlava, bola unavená, neustále chodila po doktoroch, že má pravdepodobne celiakiu, prípadne už rakovinu, nič sa nepotvrdilo. Nie je pravda, že zamedzil jej styk s Q., bývajú od seba 2 domy, syn chodí do a zo školy, za kamarátom, na prechádzky so psom. Keď sa stretnú v autobuse, tvári sa, že syna nepozná.
Otec na pojednávaniach zotrvala na návrhu, situácia sa nezmenila. S matkou situáciu neriešili, lebo sa nerozprávajú, vzťahy sú neúnosné. O podanie návrhu na súd ho požiadal syn. Matka zotrvala na písomnom vyjadrení a nesúhlase so zverením syna otcovi a na striedavej starostlivosti. Nechce, aby zo syna vyrástol človek ako jeho otec, bezcitný, surový k ženám a iným ľuďom. Opakovane komunikovala s učiteľkou syna, od ktorej sa dozvedela, že syn považuje fašizmus za dobrý a že otec zakázal podávať jej informácie o synovi. Nesúhlasila s výškou výživného, bola ochotná platiť 50,- Eur, lebo jej po poplatení všetkého ostane 100,- Eur. Právna zástupkyňa otca uviedla, že maloletý je dostatočne rozumovo vyspelý, matka má priestor na zlepšenie vzťahu so synom, otec synovi v prípade, že v budúcnosti bude chcieť bývať s matkou, nebude brániť.
Mal. Q. uviedol, že podanie návrhu bol jeho nápad, lebo matka sa prestala o neho zaujímať asi pred jeden a pol rokom, začala čoraz menej k nemu chodiť, rozprávať sa s ním a pol roka sa s ňou nerozprával. Jednoznačne chce ostať u otca, aby mu bol zverený. Darčeky na Vianoce vrátil matke za bráničku on, keby mu ich doniesla osobne, s radosťou by ich prijal, ale poslanie po starom otcovi bral ako povinnosť, ktorú si matka splnila. Predtým darčeky dostával osobne, mali spoločnú vianočnú večeru, ešte aj v roku 2010. Sám si zmenil telefónne číslo, ale o to nejde, lebo bývajú od seba dva domy a matka ho mohla navštíviť. Jeho city k nej ochladli rovnako ako jej k nemu. O celej situácii dlho rozmýšľal, keby bola prišla skôr, bol by schopný sa zmieriť a odpustiť jej, ale je neskoro na to, aby to bolo ako predtým. Mama mu chýba, dokázal by sa s ňou stretnúť, ale nie s ňou bývať.
Kolízny opatrovník konštatoval, že bol vykonaný sociálny prieskum v dome otca, tento má vytvorené podmienky pre syna a nevidel dôvod, prečo by tam nemohol žiť. Sám sa vyjadril, že chce žiť s otcom. Doporučil mal. Q. zveriť do starostlivosti otca. Matke doporučil postupné obnovenie vzťahu so synom, keďže mu chýba a sám sa chce stretnúť s matkou. Výživné 50,- Eur je nízke na zabezpečenie potrieb maloletého, výšku ponechal na rozhodnutí súdu, striedavú starostlivosť navrhol zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, jeho právnej zástupkyne, matky, mal. Q. a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s návrhom otca, s vyjadrením matky k návrhu,
so správou kolízneho opatrovníka zo sociálneho prieskumu zo dňa 14.2.2012, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov, s ďalšími listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a doloženými rodičmi a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 8C/26/1996, sp.zn. 12Nc/390/1997 a sp.zn. P/238/2000. Z takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 8C/26/96 zo dňa 5.3.1996. Mal. Q. sa rodičom narodil až po rozvode, rozsudkom sp.zn. 12Nc/390/97 zo dňa18.8.1997 súd schválil medzi rodičmi dohodu o zverení mal. Q. do výchovy a opatery matke a záväzku otca
platiť výživné 1.000- Sk mesačne od 25.6.1997. K zvýšeniu výživného na 2.200,- Sk mesačne počnúc dňom 1.7.2000 došlo rozsudkom P/238/00, S/645/00 zo dňa 8.11.2000. V tom čase rodičia nežili spolu, matka s maloletým bývala v Sučanoch v rodinnom dome, otec v Martine v 2-izbovom byte so svojou matkou. Matka bola po skončení materskej dovolenky nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, poberala od 1.8.2000 dávku sociálnej pomoci 1.725,- Sk. Otec bol zamestnaný na Okresnom riaditeľstve PZ Martin a mal čistú mzdu 13.950,- Sk. Mal. Q. navštevoval materskú škôlku v dopoludňajších hodinách, kde matka platila 700,- Sk. Trpel ochorením žalúdka, mal byť umiestnený v Detskom sanatóriu v Martine, čo nebolo realizované pre nedostatok finančných prostriedkov matky, poberal príspevok na diétne stravovanie 600,- Sk.
V súčasnosti matka pracuje ako stredoškolský učiteľ špecialista na 80% a ako vedúci vychovávateľ školského internátu na 20% v Strednej odbornej škole rybárskej Mošovce a to od 26.8.2002, v roku 2010 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 667,73 Eur vrátane daňového bonusu 20,02 Eur a 601,73 Eur v roku 2011, daňový bonus poberala len do júna. V júni a auguste 2011 bola práceneschopná a mala nemocenské 315,40 Eur. Býva so synom R. z prvého manželstva v rodinnom dome vo vlastníctve jej matky a jej súrodencov. Platí mesačne elektrinu 46,47 Eur, plyn 100,- Eur (vykuruje sa ním dom), rozhlas a televíziu 4,64 Eur, káblovú televíziu 9,13 Eur, internet, mobilný telefón a splátku nootbuku do 44,- Eur, ročne komunálny odpad 10,95 Eur na osobu, daň z nehnuteľnosti 25,96 Eur, daň za psa 13,28 Eur. V roku 2011 zaplatila komunálny odpad aj za syna Q.. Výdavky má denne na cestu autobusom do zamestnania zo Sučian do Martina, z Martina do Mošoviec a späť. Vo februári 2011 sa podrobila psychologickému vyšetreniu so záverom depresívnej poruchy v súvislosti s dlhotrvajúcou záťažovou situáciou, odvtedy chodí na pravidelné kontroly a užíva pravidelne Escitaliopram Mylan a Sanval, striedavo Frontin a Acutil s výdavkom do 11,- Eur. Podľa jej tvrdenia užíva aj iné lieky, doporučenie ich užívania lekárom nepreukázala. Na zakúpenie pokazenej plynovej pece si požičala finančné prostriedky vo výške 1.200,- Eur, ktoré musí vrátiť do 24.11.2012.
Mal. Q. je žiakom 9. triedy Súkromnej základnej školy Bell Amos v Martine. Otec platí školné 82,98 Eur mesačne, výdavky sú aj na cestovné zo Sučian do Martina na nabíjanie karty 5,- Eur, jedna cesta stojí 0,55 Eur. Zvýšené výdavky sú na začiatku školského roka na zakúpenie základných učebných potrieb a v priebehu roka na akcie organizované školou. V lete bude absolvovať školu v prírode. Nosí okuliare, boli zakupované v septembri 2011 za 101,- Eur. Venuje sa počítačom, kde si zakupuje odborné časopisy, rád číta knihy a venuje sa bicyklovaniu. Matka na jeho potreby neprispela žiadnou finančnou sumou, otec to od nej nežiadal.
Otec poberá výsluhový dôchodok z Ministerstva vnútra SR od 1.4.2009, v súčasnosti 1.081,30 Eur. Od 7.4.2010 má živnosť s predmetom podnikania kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) a iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), prevádzkuje novinový stánok v obci Sučany. V roku 2010 mal príjmy 7.318,38 Eur, výdavky 7.512,06 Eur a vykázal daňovú stratu 193,68 Eur. Býva s mal. Q. v rodinnom dome, kde platí mesačne elektrinu 59,75 Eur, plyn 100,- Eur (vykuruje sa ním dom), rozhlas a televíziu 4,64 Eur, káblovú televíziu 9,13 Eur, internet 9,49 Eur, polročne vodné do 14,- Eur, ročne komunálny odpad 10,95 Eur na osobu, daň z nehnuteľnosti 22,64 Eur, daň za psa 13,28 Eur. Maloletému nabíja mesačne kredit Fanfón 3,- Eur.
Rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť, spoločne vlastnia rodinný dom, v ktorom býva otec s mal. Q., tento vlastní aj 2-izbový byt v Martine, v ktorom býva jeho matka a osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, rok výroby 2003.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktorú sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a berúc do úvahy zistený a preukázaný skutkový stav rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, mal. Q. zveril do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal platením výživného 100,- Eur, ktoré považoval za primerané a optimálne k potrebám maloletého, možnostiam a schopnostiam matky, ktorú zaviazal splácaním nedoplatku a zamietol jej návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní rešpektoval faktický stav, keď mal nepochybne preukázané zo zhodných výpovedí rodičov, maloletého a kolízneho opatrovníka, že otec sa o mal. Q. stará od roku 2007, žije v jeho domácnosti a chce naďalej ostať u neho, nechce ísť k matke. Názor a postoj mal. Q. vzhľadom na vek a vyspelosť súd akceptoval. Nemal pochybnosť o tom, že prostredie u otca v rodinnom dome je vhodné pre výchovu a starostlivosť.
Rozsah výživného v účinnom Zákone o rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však so všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu povinnosť, ale má prispievať na celkový duševný a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Preto pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb mal. Q., ktoré sú dané jeho vekom, keď bude mať 15 rokov, uspokojovaním jednak hmotných potrieb (strava, oblečenie, obutie, hygienické potreby), ale aj uspokojovaním ďalších potrieb dôležitých pre jeho úspešný vývoj, akými sú výdavky spojené s ukončením povinnej školskej dochádzky, s prípravou na prijímacie pohovory na strednú školu a s jeho záujmom o počítače. Otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou spojenou so zabezpečovaním jeho každodenných potrieb a uspokojovaním bytovej potreby, keď časť potrieb bude po právoplatnom rozhodnutí vo veci krytá aj štátnou sociálnou dávkou vo forme prídavku na dieťa, tieto poberá matka vo výške 20,01 Eur, podobne poberala do júna 2011 daňový bonus 20,02 Eur, súd aj toto zobral do úvahy. Rovnako prihliadol u obidvoch rodičov na výdavky bývania v rodinnom dome, ktoré každý platí sám. Podľa presvedčenia súdu, je v možnostiach matky platiť určené výživné 100,- Eur z jej čistej mzdy cca 600,- Eur, je to 1/6-ina, pre jej potreby ostane cca 500,- Eur, čo je dostačujúci príjem na slušnú životnú úroveň, aj financovanie liekov, keď nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Výživné určil od 1.7.2011, od prvého dňa mesiaca, v ktorom si otec podal návrh a už v tomto čas zabezpečoval starostlivosť o mal. Q.. Pri takto upravenom výživnom vznikol matke nedoplatok, ktorý súd ustálil na 900,- Eur a vypočítal ho mesačnou výškou a dobou, za ktorú vznikol (100,- Eur krát 9 mesiacov), keď matka v tomto období neprispela otcovi žiadnymi peniazmi a umožnil jej ho splácať v splátkach po 25,- Eur mesačne, ktoré považoval za primerané, keď ho bude splácať 36 mesiacov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p. vo veciach starostlivosti o maloletých) a nezistil žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods. 1 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).