Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-68-2011.pdf
PDF · 106.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/68/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. U. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice II, na návrh otca A. U.,nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v G. na ulici L. Č.. X, zastúpeného JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Letnej 45 v Košiciach, za účasti matky O.. C. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej v G. na ulici O. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej č. 20 v Košiciach, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej U. doručil tunajšiemu súdu dňa 29.4.2011 návrh, ktorým žiadal súd o zníženie výživného na sumu 23,50 eur mesačne od marca 2011, ktorý návrh odôvodňoval tým, že dňa 14.6.2010 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/212/2009 zo dňa 12.11.2009 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 8CoP/10/2010 zo dňa 26.5.2010, ktorým súd zvýšil výživné na mal. U. z 3.500,- Sk na 170,- eur mesačne od 1.9.2009. Otec sa dňom 1.1.2011 stal nezamestnaným nie z vlastnej viny, keďže došlo k zlúčeniu pozície dvoch zamestnancov na jedného a preto ukončil pracovný pomer dohodou s 2-mesačným odstupným. Nárok na podporu v nezamestnanosti nemal, nakoľko nespĺňal jednu podmienku a to byť zúčastnený na nemocenskom poistení po dobu stanovenú zákonom. Zároveň rozpísal pravidelné mesačné výdavky rodiny a to platby za byt 238,85 eur, pevná linka, internet a telefón 17,92 eur, životné poistenie 2 deťom spolu 48,04 eur, jeho a jeho manželky spolu 109,74 eur, bezúčelový úver 179,- eur, škôlka a stravné pre 2 deti 40,- eur mesačne, uviedol taktiež náklady na stravné, drogériu, kozmetiku, nevyhnutné ošatenie bez bližšej špecifikácie a taktiež uviedol príjem manželky 658,- eur, detské prídavky na 2 deti spolu 44,02 eur. K návrhu pripojil vo fotokópii doklad o rozviazaní pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2010 s návrhom na odstupné vo výške 2 mesiacov, a to dohodu podpísanú 1.12.2010, kópiu rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.1.2011 o zaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2011, opis mzdových listov manželky otca za rok 2010, z ktorého vyplýva jej priemerný mesačný čistý príjem 658,10 eur, kópiu informatívneho dokladu SIPO o úhrade poplatkov za plyn, elektrinu, rozhlas a TV spolu 52,36 eur v mesiaci december 2010, zálohový predpis vystavený SBD Košice II účinný od 1.9.2010 na sumu 185,51 eur, fotokópie dokladov o poisteniach platených deťom otca pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva, doklad o úhrade poplatkov spoločnosti Antik vo výške 17,92 eur za mesiac január 2011, doklad o úhrade poplatku firme T-Mobile vo februári 2011 v sume 23,03 eur a v rovnakom období vo výške 31,15 eur, výpis z účtu o úhrade poplatku firme Slovak Telekom, a.s. v sume 13,05 eur vo februári 2011, o úhrade sumy
21,20 eur vo februári 2011 s poznámkou škôlka stravné - A., o úhrade sumy 19,08 eur vo februári 2011 s poznámkou škôlka stravné - R., o úhrade sumy 19,92 eur vo februári 20011 s poznámkou škôlka.
Matka s návrhom otca nesúhlasila.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov konštatoval, že zníženie výživného nie je v prospech maloletej a doporučil upraviť výšku výživného s ohľadom na vek a potreby dieťaťa a na aktuálne finančné pomery a schopnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči mal. U. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P/212/2009 zo dňa 12.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/101/2010 zo dňa 26.5.2010, ktoré rozsudky čo do výroku o výživnom nadobudli právoplatnosť dňa 14.6.2010 a ktorými bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. U. po 170,- eur mesačne, pričom pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal z priemerného mesačného čistého príjmu otca 670,- eur, matky 562,- eur, po zohľadnení toho, že otec mal vyživovacie povinnosti aj voči dvojičkám pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva - voči A. V. R., jeho manželka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 642,- eur, v rámci odvolacieho konania za obdobie 3 mesiacov a od nástupu otca do zamestnania vo firme O. Z..F..P.. N. N. teda za obdobie od 9.9. do 31.12.2009 bol konštatovaný priemerný mesačný čistý príjem otca 518,42 eur a od 1.1. do 31.3.2010 880,- eur, v rámci odvolacieho konania matka naďalej bola zamestnankyňou školského internátu a jej príjem zostal nezmenený vo výške v priemere 562,- eur.
Pred začatím konania otec maloletej bol naďalej, ako v čase prechádzajúcej úpravy výživného, teda v čase rozhodovania Krajského súdu v Košiciach, zamestnancom spoločnosti O. Z..F..P.., u ktorej následne došlo k zmene označenia na U. Z., Z..F..P.. N. N., zo správ ktorého vyplýva, že pracovný pomer s otcom maloletej bol skončený podľa § 60 Zákonníka práca dohodou ku dňu 31.12.2010, pričom jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 12 mesiacov pred skončením pracovného pomeru uvedeného zamestnávateľa, ako vyplýva z doručených mzdových listov, bol 773,85 eur, a výška vyplateného odstupného predstavovala sumu 1.169,94 eur. Zamestnávateľ napriek opakovaným výzvam zo strany súdu bližšie nešpecifikoval dôvod uzavretia dohody o rozviazaní pracovného pomeru otcom.
Zo správ úradu práce vyplýva, že od 1.1.2011 otec bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale nebol riešený dávkami v hmotnej núdzi.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z mája 2011 vyplýva, že otcom neboli poberané zo sociálnej poisťovne dávky v nezamestnanosti ani nemocenské dávky.
Následne od 1.8.2011 sa otec zamestnal v spoločnosti Y. N. u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z doručených mzdových listov, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 452,65 eur.
V období od 29.12. do 31.12.2011 otec na základe dohody o vykonaní práce uzavretej so spoločnosti Z., s.r.o. N. dosiahol čistý príjem za uvedené obdobie 405,- eur.
Otec je ženatý, ako bolo uvedené vyššie, jeho manželka dosahuje priemerný mesačný čistý príjem okolo 650,- eur, žije v spoločnej domácnosti s terajšou manželkou a ich spoločnými 2 maloletými deťmi, dvojičkami A. a R., ktoré navštevujú materskú škôlku. S terajšou rodinou otec býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a úhrada za ktorý je nájomné 198,- eur a inkasné platby 51,74
eur, rodina hradí taktiež poplatky za odvoz odpadu 8,90 eur mesačne, za televíziu a internet 17,92 eur mesačne. Vo výpovedi otec ďalej uviedol, že priemerný mesačný čistý príjem jeho manželky je toho času 717,- eur, konštatoval, že návrh za zníženie výživného podal až po tom čo mu uplynula doba, ktorou jeho príjmy boli kryté vyplateným mu odstupným, upresnil, že podpora v nezamestnanosti mu nebola priznaná z dôvodu, že 1 a ˝ roka pred ostatným zamestnaním bol taktiež evidovaný na úrade práce a teda následne nesplnil podmienku pre priznanie podpory v nezamestnanosti, bez príjmu z uvedeného dôvodu bol od 1.3.2011 do augusta 2011, kedy sa zamestnal u terajšieho zamestnávateľa, u ktorého však dosahuje podstatne nižší príjem, než bol jeho príjem v čase ostatnej úpravy výživného. Z výpovede otca ďalej vyplýva, že v roku 2009 alebo 2010 nadobudli s manželkou do vlastníctva motorové vozidlo značky Škoda Octavia v súvislosti s ktorým hradia zákonnú poistku 90,- eur ročne a mesačné výdavky na pohonné hmoty okolo 50,- eur mesačne, uviedol, že výdavky na každé z detí z terajšieho manželstva sa pohybujú odhadom okolo 100,- eur mesačne a týmto deťom zároveň hradia poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi 40,- až 50,- eur ročne. Rodina otca v súčasnosti ako otec uviedol vo svojej výpovedi spláca úver v mesačných splátkach po 175,- eur, ku ktorému otec uviedol, že tento si vzal v čase ku koncu ostatného pracovného pomeru, kedy mal nižší príjem, čo viedlo k finančným problémom v rodine a tento úver bol nimi následne splácaný počas celého sporného obdobia.
Otec okrem detí z terajšieho manželstva a mal. U. Ď.alšie vyživovacie povinnosti nemá. Počas celého sporného obdobia, ako otec sám uviedol, hradil mal. U. výživné súdom stanovenej výške po 170,- eur mesačne, okrem uvedeného ďalšími formami sa na úhrade jej potrieb nepodieľal, s maloletou nie je v žiadnom kontakte.
Mal. U. v školskom roku 2010/2011 navštevovala 2. ročník bilingválneho gymnázia, v súčasnosti je študentkou 3. ročníka tohto gymnázia so štúdium na ktorom súvisia zvýšené výdavky, keďže študuje viacero cudzích jazykov a to výdavky na zakúpenie učebných pomôcok ako sú prekladové slovníky, pracovné zošity, dvojjazyčné časopisy a podobne, čo je okolo 30,- eur ročne a so štúdiom súvisia zvýšené výdavky v súvislosti s povinnými výmennými študijnými pobytmi v zahraničí, poplatky za ktoré sa pohybujú od 400,- do 500,- eur, v súčasnosti maloletá je taktiež na takomto výmennom francúzsko- belgickom pobyte, za čo jej matka uhradila poplatok 400,- eur, poistku 12,- eur a poskytla jej vreckové 250,- eur. Na začiatku školského roka matka hradí v škole školné, poplatok ZRPŠ a príspevok do triedneho fondu 30,- eur. Študenti sa skladajú na náklady na budúcu stužkovú v priemere vo výške po 100,- eur ročne. Mimo školy maloletá študuje španielsky jazyk na akadémii vzdelávania, kde jej matka hradila polročný poplatok 126,- eur, ktorý v súčasnosti bol zvýšený už na 132,- eur. Zároveň maloletá sa venuje hudobnej kariére s čím súvisia podstatne zvýšené výdavky z dôvodu pravidelného cestovania do Bratislavy a späť, ktoré výdavky s cestou jej hradí matka, rovnako ako výdavky súvisiace s ubytovaním, stravovaním a podobne počas pobytov v Bratislave. Na zostávajúcich výdavkoch s touto činnosťou sa podieľa manažér maloletej a v súvislosti s touto aktivitou maloletá má v súčasnosti už tretí rok individuálny študijný plán a zvažuje pokračovanie v štúdiu na gymnáziu v Bratislave. Matka jej mesačne dobíja čipovú kartu okolo 10,- eur, hradí jej kredit za mobilný telefón 10,- eur. Vzhľadom na to, že maloletá má problémy s chrbticou pravidelne navštevuje ortopedickú ambulanciu, nosí korzet, na odporúčanie lekára chodieva pravidelne plávať a do posilňovne, užíva lieky s čím súvisia výdavky spolu mesačne okolo 60,- eur, zároveň má ploché nohy, preto potrebuje ortopedické vložky do viacerých topánok a navštevuje taktiež dermatologickú ambulanciu, v dôsledku alergie užíva lieky a masti, čo taktiež zvyšuje jej výdavky. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa nemôže zúčastňovať ďalších školských aktivít ako sú lyžiarske a plavecké výcviky, školské výlety a podobne.
Matka maloletej je pracovníčkou Š. L. V.. B. S. G. zo správ ktorého vyplýva, že jej priemerný mesačný čistý príjem v roku 2010 bol 568,43 eur, od 1.1.2011 doposiaľ je 566,07 eur. Na základe dohody o vykonaní práce na dobu od 7.10.2011 do 30.6.2012 uzavretej s Y. S. Č. G. jej bola vyplatená čistá mzda v novembri 2011 67,75 eur, najbližšia ďalšia mzda jej má byť vyplatená v mesiaci apríl 2012 a júl 2012.
Matka spolu s maloletou bývajú v 3-izbovom byte ku ktorému je zriadené vecné bremeno doživotného bývania rodičov matky maloletej. V súvislosti s bývaním v tomto byte matka hradí mesačné náklady spolu vo výške 300,- eur mesačne, zároveň hradí poplatok za internet a televíziu 17,- eur, za pevnú linku a jej mobilný telefón 20,- eur. Od februára tohto roka vlastní auto značky Suzuki Swift, ktoré dostala darom od
svojich rodičov v súvislosti s čím mala výdavky na úhradu havarijnej poistky 198,- eur, zákonnej poistky 70,- eur, uhradila poplatky za ŠPZ a kolky 335,- eur.
Na pojednávaní vo veci otec k svojmu návrhu upresnil, že pôvodne žiadal stanoviť minimálne výživné z dôvodu, že podával návrh v čase, keď nemal žiaden príjem. V súčasnosti ponecháva výšku zníženého výživného na posúdenie súdu dôvodiac tým, že v súčasnosti jeho príjem je nižší, než bol v čase ostatnej úpravy výživného a ak by mu výživné nebolo znížené musel by znížiť výdavky na svoje mladšie 2 deti.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o znížení výživného. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že predchádzajúci pracovný pomer otca, ktorý bol zohľadňovaný i v čase ostatnej úpravy výživného, bol s ním skončený v zásade z organizačných dôvodov, dôkazom čoho je to, že otcovi bolo zamestnávateľom vyplatené 2-mesačné odstupné. Následne je pravdou, že otec sa zaevidoval na úrade práce, z ktorého úradu nepoberal žiadne dávky, čo ako sám uviedol bolo zapríčinené tým, že nesplnil zákonné predpoklady pre ich priznanie a rovnako mu nebola vyplácaná ani podpora zo sociálnej poisťovne, od 1.8.2011 je otec je maloletej opätovne zamestnaný, ako vyplýva zo správ jeho terajšieho zamestnávateľa, u tohto dosahuje v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného, kedy jeho priemerný mesačný čistý príjem sa pohyboval okolo 670,- eur s výnimkou prvých 3 mesiacov roka 2010, kedy jeho priemerný mesačný čistý príjem vzrástol na 880,- eur, priemerný mesačný čistý príjem je nižší v priemere o 218,- eur, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, avšak ako bolo konštatované, v decembri 2012 otec si zdroj svojich príjmov doplnil a na základe dohody o vykonaní práce dosiahol čistý príjem ďalších 405,- eur. Avšak, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov a z výpovede samotného otca, napriek tomu, že v období od marca do júla 2011 vrátane nemal žiaden oficiálny príjem, naďalej boli ním a jeho manželkou hradené splátky úveru vo výške 170,- eur a boli nimi hradené i ďalšie nie nevyhnutné výdavky, napríklad životné poistky pre všetkých členov domácnosti spolu 164,57 eur, poplatky za 2 mobilné telefóny a pevnú linku, pohonné hmoty za motorové vozidlo rodiny ako sú špecifikované vyššie a k uvedenému súd poznamenáva, že už len hradené splátky úveru, ktorý ako vyplynulo i z výpovede otca, bol použitý ešte v roku 2010 na získanie majetkového prospechu, sa rovnajú výške výživného, ktorým otec na základe právoplatného rozhodnutia súdu bol zaviazaný ešte v roku 2010 prispievať na výživu maloletej, vzhľadom na uvedené, ako aj s ohľadom na dosiahnuté vzdelanie otca, jeho vek, zdravotný stav a jeho pracovné schopnosti a možnosti súd preto došiel k záveru, že ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení Zákona o rodine, v zmysle ktorých súd nevychádza len zo skutočných reálnych príjmov, ale aj z potencionality príjmov povinného rodiča, otec spôsobom svojho života a vyššie popísanými výdavkami preukázal, že bol schopný počas celého sporného obdobia prispievať na výživu svojej dcéry výživným stanoveným súdom, keďže, ako to vyplýva z citovaných ustanovení Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými plneniami povinného rodiča. Preto pri rozhodovaní o navrhovanej zmene výšky výživného súd prihliada iba na to, že otec rovnako ako v čase ostatnej úpravy výživného má vyživovaciu povinnosť voči mal. U. a deťom z terajšieho manželstva a, ako už bolo konštatované, ak mohol hradiť iné nie prednostné a nie nevyhnutné výdavky, v prvom rade tieto finančné prostriedky mal použiť na úhradu potrieb dieťaťa, ktoré je svojou výživou odkázané na svojich rodičov, súd dospel k záveru, že otec bol a je z uvedených dôvodov schopný toto výživné platiť i naďalej aj keď v súčasnosti dosahuje v priemere mesačný čistý príjem nižší o 218,- eur. Pri rozhodovaní o návrhu otca súd zároveň zohľadnil skutočnosť, že na strane matky nedošlo k zmene jej priemerného mesačného čistého príjmu, nastala u nej zmena majetkových pomerov, keďže nadobudla formou daru motorové vozidlo a pokiaľ ide o samotnú maloletú u tejto súd konštatoval, že i keď naďalej je študentkou rovnakého stupňa školy je nepochybné, že v dôsledku jej fyzického aj psychického vývinu ako i nárastov životných nákladov v spoločnosti, sa jej potreby postupne zvyšovali a tieto sa zvýšili i v súvislosti s jej rozvojom v oblasti hudobnej. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že po zohľadnení všetkých rozhodujúcich skutočností a zistených zmien doposiaľ súdom určené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej a nebol zistený žiaden dôvod pre rozhodnutie súdu o znížení výživného zo strany otca voči maloletej a preto návrh otca bol v celom rozsahu zamietnutý.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.