Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-15-2012.pdf
PDF · 76.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. S., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: B. S., bytom W. Z. XXX a otca: A. S., bytom B. XX/XX, Z., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta, zo dňa 21.9.2011, č. k. 13P/148/2011-37, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok OS Galanta, sp. zn. 12P/420/2007 zo dňa 11.3.2008 v časti o výživnom na maloletú D. tak, že výživné sa znižuje zo sumy 56,43,- eur na sumu 40,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 78 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že otec sa stal invalidným dôchodcom a poberá invalidný dôchodok vo výške 261,90,- eur. Zo správy ÚPSVaR v Galante mal súd preukázané, že otcovi vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je možné ponúknuť vhodné zamestnanie. Ubudla mu vyživovacia povinnosť voči D. S. v sume 2300,- Sk, naďalej má vyživovaciu povinnosť voči maloletému I. S.. Matka je invalidnou dôchodkyňou a jej invalidný dôchodok činí 382,70,- eur, okrem toho má príjem zo zamestnania vo výške 298,73,- eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. I keď na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov (nastúpila na gymnázium), za súčasnej situácie nie je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné 56,43,- eur, do tohto stavu sa dostal otec bez vlastného zavinenia v dôsledku zlého zdravotného stavu.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, ktorým sa zrejme domáhala aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietne. Uviedla, že maloletá je študentkou 2. ročníka gymnázia. Aktívne športuje (hrá 8 rokov hádzanú 1. Liga mladší dorast Sereď), má väčšie zdravotné problémy, matka je tiež invalidná s invaliditou 70%. Nie je pravdou že má príjem zo zamestnania, 3 mesiace pracovala na dohodu, toho času poberá len invalidný dôchodok. Má náklady na stravu, bývanie a školu. Otec si nepodal na druhé dieťa návrh na zníženie výživného. Na otca je exekúcia za neplatenie výživného na ich obe deti. V rozsudku je uvedené, že býva sám v garsónke, pričom viac ako 4 roky býva s priateľkou.
Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že nechápe ako môže hrať dieťa 1. Ligu hádzanej, keď ako tvrdí matka má väčšie zdravotné problémy. Matka nešpecifikuje svoje náklady. Je na invalidnom dôchodku, poberá len 261,90,- eur, pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva v garsónke, ktorej vlastníčkou je jeho matka. Výdavky na bývanie činia mesačne 110,- eur. Nie je pravdou, že býva s priateľkou 4 roky. Priateľka je PN, bez práce, bola v nájme v inom byte a jeho chodí iba navštevovať. Nemá žiaden príjem.
Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu tak, že sa pridržiava vyjadrenia na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 21.9.2011.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné.
Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie §219 O.s.p. odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
K námietkam matky, uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, odvolací súd obdobne ako prvostupňový, považoval za potrebné znížiť výživné na maloletú dcéru. Je pravdou, že na strane maloletej vzrástli výdavky v súvislosti s navštevovaním gymnázia. Na druhej strane však, pokiaľ vychádzame z príjmu otca ktorý sa stal bez svojho zavinenia invalidným dôchodcom (pričom bolo preukázané, že sa snaží zamestnať) a poberá len invalidný dôchodok 261,90,- eur (s tým, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému I. v sume 33,- eur mesačne), nebolo možné rozhodnúť inak, ako výživné na maloletú znížiť. Podľa zaužívanej súdnej praxe má tvoriť výživné cca 25% z mesačného príjmu. V tomto kontexte teda, 25% z otcovho príjmu tvorí sumu 65,475,- eur a keďže má dve vyživovacie povinnosti, tak pokiaľ platí na maloletého I. 33,- eur mesačne, je suma 40,- eur na maloletú D. primeraná jeho príjmu.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo potom irelevantné, že matka taktiež poberá iba invalidný dôchodok, pričom poukazuje na zvýšené výdavky na maloletú, pretože pri takom nízkom príjme otca, súd nemohol inak, ako výživné znížiť. Čo sa týka tvrdenia matky, že otec býva s priateľkou, toto je pre účely vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej právne bezvýznamné, pretože táto tretia osoba nemá voči maloletej vyživovaciu povinnosť.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu, s použitím § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.