Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/190/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: S. T., rod. U., Z. XX, J., zastúpená: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: -430 zo dňa 11.07.2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: -430 zo dňa 11.07.2011, ktorým žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 2011/00086 zo dňa 21.03.2011, ktorým tento správny orgán nevyhovel námietke žalobkyne voči výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav v katastrálnom území T., ktorou namietala kvalitu, hodnotu, hospodársky stav a umiestnenie nových pozemkov tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Žalobkyňa v žalobe namietala, že sa jej namiesto kvalitných pozemkov dostali prevažne bezhodnotné, neobhospodarované pozemky, zarastené divými rastlinami, keď doterajší nájomca zanedbal povinnosť starať sa o pozemky. Ona a jej predkovia odovzdali veľmi kvalitné pozemky, ktoré boli spôsobilé na výkon akejkoľvek agrárnej činnosti. Ich bonita, a teda aj hodnota, bola veľmi vysoká a predstavuje v priemere až 47 920,- Sk za 1ha, kým väčšina nových pozemkov má nepomerne nižšiu hodnotu a sú nepredajné. Pri určovaní hodnoty pozemkov je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty pozemkov, pretože iný postup by jedných účastníkov konania zvýhodňoval a iných neprimerane poškodil. Poukázala na o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o pozemkových úpravách), podľa ktorého nové pozemky majú byť svojim druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom je potrebné prihliadať na výhody získané pozemkovými úpravami. Hodnota pozemkov teda nie je výlučným kritériom pri pozemkových úpravách. Namietala aj polohu nových pozemkov, pričom na pozemok č. 2852 sa nedá dostať ani traktorom. Spochybnila tiež význam pozemkových úprav, keď sa jej náhrada poskytne v 14-ich parcelách a v horšej kvalite. Záverom uviedla, že ak by sa zohľadnilo, že aj jej manžel má v rovnakom k.ú. pozemky, tieto sa mohli určiť či už spolu alebo vedľa seba a tým sa pozemky mohli lepšie upraviť. Domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť, nakoľko je napadnuté rozhodnutie v súlade s platnou legislatívou. Uviedol, že žalobkyňa vstúpila do konania o pozemkových úpravách so 103 pozemkami, z toho 3 vo výlučnom vlastníctve a všetky ostatné mala v podielovom spoluvlastníctve, v celkovej výmere 135 544,45 m2 a v určenej hodnote 21.858,14 €. Návrh umiestnenia nových pozemkov s ňou bol prerokovaný dňa 25.08.2010, projekt bol zverejnený v obci Chanava od 02.12.2010 do 03.01.2011 a každému účastníkovi bol doručený výpis z rozdeľovacieho plánu aj s poučením o možnom podaní námietky. O námietke žalobkyne rozhodol KPÚ Banská Bystrica tak, že námietke žalobkyne nevyhovel. Žalovaný poukázal na to, že rozdiel vo výmere pôvodných a nových pozemkov je 0 % a rozdiel v hodnote je 1,25 %. Umiestnenie nových pozemkov žalobkyne je v súlade s platnými zásadami na umiestnenie nových pozemkov, ako aj v súlade so zákonnými kritériami, pričom výhody získané pozemkovými úpravami sú nesporné. Umiestnenie nových pozemkov žalobkyne vedľa pozemkov jej manžela nebolo možné za podmienok dodržania stanových kritérií, čo jej bolo vysvetlené aj pri prerokovaní námietky dňa 22.02.2011. Žalovaný poukázal tiež na, že túto požiadavku neuplatnil ani jeden z nich v predchádzajúcich rokovaniach. Poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že pozemkové úpravy v k.ú. T. boli nariadené Obvodným pozemkovým úradom v Rimavskej Sobote podľa § 8 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách rozhodnutím č. OPU-3006/00123-4 zo dňa 03.11.2006. Podľa výpisu z registra pôvodného stavu vstúpila žalobkyňa do konania so 103 pozemkami, z toho 3 vo výlučnom vlastníctve a všetky ostatné mala v podielovom spoluvlastníctve, v druhu pozemku orná pôda, trvalý trávny porast, zastavané plochy a ostatné plochy, v celkovej výmere 135 544,45 m2 a v hodnote 21.858,14 €. Návrh umiestnenia nových pozemkov s ňou bol prerokovaný dňa 23.08.2010, pričom spôsob využívania nových pozemkov deklarovala v dotazníku zo dňa 04.08.2009. Spracovaný projekt pozemkových úprav bol zverejnený v obci Chanava od 02.12.2010 do 03.01.2011 s tým, že v súlade s § 13 ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách bol každému známemu účastníkovi doručený výpis z rozdeľovacieho plánu aj s poučením o

podaní námietky. Výpis bol v danom prípade doručovaný splnomocnenému zástupcovi žalobkyne (jej manželovi), pričom v zákonnej lehote podala žalobkyňa námietky (doručené Obvodnému pozemkovému úradu v Rimavskej Sobote dňa 27.12.2010) voči výpisu z rozdeľovacieho plánu (registra nového stavu) projektu pozemkových úprav. Obsah námietok je v podstate totožný s obsahom žaloby. O námietke žalobkyne rozhodol v súlade s § 13 ods. 4 Zákona o pozemkových úpravách Krajský pozemkový úrad Banská Bystrica, ktorý rozhodnutím č.j. 2011/00086 zo dňa 21.03.2011 námietke žalobkyne nevyhovel. O odvolaní žalobkyne, ktorého obsah je taktiež prakticky zhodný s obsahom žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.07.2011 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 11 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách, nové pozemky majú byť svojim druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia, sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu.

Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona, nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje 10 % hodnoty pôvodných pozemkov, vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch.

Podľa § 11 ods. 5 cit. zákona, nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje 10 % výmery pôvodných pozemkov, vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona, obvodný pozemkový úrad doručí projekt pozemkových úprav združeniu účastníkov a zverejní ho v obci (jej časti) na vhodnom mieste na 30 dní. Súčasne doručí každému účastníkovi, ktorého miesto pobytu je známe, výpis z rozdeľovacieho plánu.

Účastníci a združenie účastníkov môžu podať obvodnému pozemkovému úrad proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu námietky do 30 dní od ich zverejnenia alebo doručenia.

Keďže námietka žalobkyne nebola pri jej prerokúvaní vybavená, Obvodný pozemkový úrad Rimavská Sobota ju postúpil Krajskému pozemkovému úradu v Banskej Bystrici, ktorý o nej rozhodol tak, že tejto námietke nevyhovel.

Správne orgány v danom prípade dôsledne postupovali v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácií vychádzali zo základných zásad konania. Presne zistili skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Správne orgány sa nedopustili ani žiadnych procesných vád, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Porovnaním pôvodných pozemkov podľa registra pôvodného stavu a nových pozemkov podľa registra nového stavu treba konštatovať, že výsledkom konania o pozemkových úpravách pre žalobkyňu je 14 nových pozemkov, z toho 5 vo výlučnom vlastníctve a 9 v spoluvlastníckych podieloch, o celkovej výmere 135 549 m2 a v hodnote 21.561,24 €. Rozdiel vo výmere pôvodných a nových pozemkov je 0,00 %, pričom podľa vyjadrenia žalovaného dostala žalobkyňa v absolútnych číslach ešte viac m2, ako pôvodne mala. Rozdiel v hodnote pozemkov je 1,25 %. Aj podľa názoru súdu je umiestnenie nových pozemkov žalobkyne v súlade so zásadami na umiestnenie nových pozemkov a tiež v súlade so zákonnými kritériami uvedenými v § 11 ods. 3, 4, 5 zákona, pričom sú výhody získané pozemkovými úpravami nesporné. V danom prípade príspevok na spoločné zariadenia a opatrenia poskytol štát, resp. Banskobystrický samosprávny kraj (regionálna cesta). Správne orgány

riadne odôvodnili umiestnenie nových pozemkov pre žalobkyňu, porovnali určené hodnoty pôvodných a nových pozemkov a riadne vysvetlili primeranosť vo všetkých kritériách podľa zákona o pozemkových úpravách, zásad na umiestnenie nových pozemkov, ako aj určovania hodnoty pozemkov pre potreby konania o pozemkových úpravách podľa vyhlášky č. bez ohľadu na trhovú cenu pozemkov. Požiadavka žalobkyne o určovaní hodnoty pozemkov, vzhľadom na ich trhovú hodnotu, je pri konaní o pozemkových úpravách bezpredmetná. Podrobnosti o stanovení hodnoty pozemkov totiž ustanovuje o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav, keď v zmysle vyhlášky je zrejme, že hodnota pozemku pre účely pozemkových úprav sa určuje podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe č. 1.

Pokiaľ ide o umiestnenie nových pozemkov žalobkyne vedľa pozemkov jej manžela, toto nebolo možné za podmienok dodržania vyššie uvedených kritérií, pričom žalovaný sa touto otázkou zaoberal aj v napadnutom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že vzhľadom na polohu pozemkov vo vlastníctve manžela žalobkyne v inom projekčnom bloku, požiadavku na umiestnenie jej nových pozemkov vedľa nových pozemkov jej manžela nebolo možné naplniť, lebo smerovala voči schváleným zásadám umiestňovania nových pozemkov.

Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto postupoval podľa tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa vo veci nebola úspešná a žalovanému v danom prípade zo zákona právo na náhradu trov konania nepatrí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.