Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-2-2012.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5P/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Helena Loduhová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Š., E., nar. XX.X.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica - pracovisko Púchov, deti rodičov T. Š.H., nar. X.X.XXXX, bytom M. C. XXX a S. O., nar. X.X.XXXX, bytom M. C. XXX, t.č. Ú. Ž., v konaní o zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté deti E., nar. XX. X. XXXX a R., nar. XX. X. XXXX Š. do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná deti vychovávať, zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu každého dieťaťa po 100,- € mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr k 1. dňu toho-ktorého mesiaca od 1. 12. 2011.
Zameškané výživné od 1. 12. 2011 do 20. 3. 2012 vo výške 800,- € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Súd n a r i a ď u j e nad maloletými deťmi dohľad, ktorý bude vykonávať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, pracovisko Púchov.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí žiadala súd, aby tieto zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 100,- € na každé dieťa.
Uviedla, že s otcom nie sú manželia, ale žijú v spoločnej domácnosti, od 4.12.2011 je však otec maloletých vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby a celý chod domácnosti i starostlivosť o deti tak musí zabezpečovať sama.
Otec maloletých detí so zverením do osobnej starostlivosti matke súhlasil, uviedol však, že pokiaľ ide o výživné, nie je momentálne schopný prispievať na ich výživu žiadnou sumou, keďže je vo väzbe a bez príjmu.
Opatrovníčka s návrhom matky súhlasila. Uviedla, že šetrením v domácnosti bolo zistené, že deti žijú v čistote a poriadku, matka sa o deti dobre stará.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, opatrovníčky, oboznámením osobných, majetkových a zárobkových pomerov rodičov a zistil nasledovné:
Rodičia maloletých detí nie sú manželia, až do 4.12.2011 žili v spoločnej domácnosti, ktorým dňom otca maloletých vzali do vyšetrovacej väzby pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby.
V dôsledku konania otca maloletý Kristián bol umiestnený do krízového centra, a to až do 1.2.2012, kedy bol vrátený do výchovy matke.
Podľa správy psychologičky Mgr. Ivany Faktorovej sa otec maloletých detí správal agresívne sporadicky, avšak je zrejmé, že matka sa deti pred ním snažila ochrániť, a to najmä podaním trestného oznámenia. Zo správy ďalej vyplýva, že matka si dokáže uvedomiť nebezpečenstvo a prekonať prípadný strach z agresora a je predpoklad, že v prípade opakovaného negatívneho správania otca bude schopná zabrániť tomu, aby tento ubližoval deťom.
Matka maloletých je zamestnaná v spoločnosti RONA, a.s. Lednické Rovne, kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 380,- €.
Spolu s deťmi žije v rodinnom dome, ktorého je spolu s otcom maloletých spoluvlastníčkou. Mesačne platí 60,- € za elektriku, leasing za auto 144,- € a splátku hypotéky 240,- €.
Otec maloletých pred nástupom do väzby pracoval v spoločnosti Sestav, s.r.o. Ilava ako tesár, kde jeho priemerný mesačný zárobok dosahoval okolo 530,- € netto.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka sa o deti riadne stará, domácnosť udržiava v čistote a poriadku a svojou doterajšou starostlivosťou dáva záruku, že túto bude i naďalej vykonávať v záujme maloletých detí. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú i zo správy psychologičky, ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že matka je schopná ochrániť svoje deti i v budúcnosti pred prípadným
opakovaným agresívnym správaním otca. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že návrh na zverenie maloletých detí Š. do osobnej starostlivosti matky je dôvodný, a preto mu vyhovel.
Pokiaľ ide o výživné, súd má za to, že i tento návrh je dôvodný. Výživné vo výške 100,- € na každé dieťa zodpovedá ich odôvodneným potrebám. Matka mala zvýšené náklady najmä na výživu maloletého E., ktorý sa takmer tri mesiace nachádzal v krízovom centre, kde matka platila 110,- € mesačne. Zvýšené výdavky však má i po jeho návrate, keď maloletý E. zostal v starostlivosti psychiatra v Prievidzi, keďže je v jeho záujme, aby zostal u pôvodnej lekárky, v ktorej starostlivosti bol i počas pobytu v krízovom centre. Zvýšené výdavky však má matka i s maloletou R., ktorej okrem bežných potrieb musí matka platiť i cestovné do školy.
Súd mal ďalej za preukázané, že vzhľadom na pobyt otca vo väzbe, v súčasnosti všetky výdavky, nielen na maloleté deti a na domácnosť, ale aj na hypotéku a leasing na auto, znáša matka. Je pravdou, že otec maloletých t.č. nemá žiadny príjem, pred nástupom do väzby však dosahoval príjem okolo 530,- € netto, o ktorý prišiel vlastným zavineným pre svoje agresívne správanie práve voči maloletým deťom, najmä voči maloletému E., ktoré nemôže týmto otcovým správaním trpieť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil otcovi výživné po 100,- € na každé dieťa. Keďže výživné bolo určené od 1.12.2011, súd zaviazal otca i na zaplatenie zameškaného výživného do 20.3.2012, teda za 4 mesiace.
Podľa § 37ods. 2, písm. b/ zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: určí nad výchovou maloletého dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Vzhľadom na to, že otec maloletých je vo väzbe pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby, maloletých detí, súd má za to, že pre prípad jeho návratu z väzby je potrebné v záujme ich ochrany nariadiť nad ich výchovou dohľad.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.