Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/31/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: Q.. Q. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XX XXX C., W. republika K., zastúpený Advokátskou kanceláriou Mendel - Mestická

- Slovíková, so sídlom Hollého 31/371, 010 01 Žilina, proti odporkyni: Q.. H.. G. S., rodená B., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. 6, XXX XX G., zastúpenej A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Horný Šianec 232, 911 01 Trenčín, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: U. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako odporkyňa, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na odvolanie oboch manželov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. decembra 2011, č. k. -295, jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v časti o úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti o určení rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému Adamovi Kučíkovi z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, keď na základe skutkového stavu, ktorý zistil z výsledkov dokazovania, dospel k právnemu záveru, že sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva podľa ust. § 23 Zákona o rodine. Konštatoval, že hlboký a trvalý rozvrat manželstva účastníkov je daný nenávratným obojstranným citovým odcudzením manželov prameniacim z porušenia povinnosti - byť si verný, zo strany navrhovateľa. Manželstvo účastníkov je od roku 2004 už len formálnym zväzkom, ktoré neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obaja manželia sú pevne rozhodnutí rozviesť sa a vylučujú možnosť obnovenia manželského spolužitia. V spojenom konaní o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu z manželstva na čas po rozvode ( ), rozhodol na základe ust. , , a Zákona o rodine. Dieťa zveril do osobnej starostlivosti odporkyni (matke), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že o dieťa sa v prevažnej miere starala a stará jeho matka. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto dieťa na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti. Rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k dieťaťu posudzoval podľa kritérií v ust. , , , a a a Zákona o rodine. Navrhovateľovi (otcovi) uložil prispievať na výživu dieťaťa 500 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk odporkyne, počnúc právoplatnosťou rozvodu. Vychádzal zo zistenia, že odporkyňa má vyživovaciu povinnosť len k maloletému U. a navrhovateľ má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej A., ktorá má tri roky a na ktorú dobrovoľne prispieva 300 eur mesačne, že maloletý U. má X rokov, navštevuje materskú školu, má zvýšené náklady na svoje aktivity - atletika, plávanie, futbal, jazyková škola, že navrhovateľ má príjmy u svojho zamestnávateľa I. F., C. v roku 2009 v septembri 3.584,19 eur v čistom, v októbri 3.584,19 eur v čistom, v novembri 3.380,40

eur v čistom, v decembri 3.380,40 eur v čistom. V roku 2010 v januári 3.404,67 eur v čistom, vo februári 3.404,67 eur v čistom, v marci 3.404,67 eur v čistom, v apríli 3.404,67 eur v čistom, v máji 3.404,67 eur v čistom, v júni 3.404,67 eur v čistom. V roku 2011 v januári 1.471,45 eur, vo februári 1.471,45 eur, v marci 1.471,45 eur, v apríli 1.095,82 eur, v máji 1.471,45 eur a v júni 3.404,67 eur. Odporkyňa u svojho zamestnávateľa T V. s.r.o. K. za obdobie január až december 2009 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 437,60 eur, za obdobie január až júl 2010 čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 513 eur, za mesiac august 2011 mala mzdu 454 eur, za september 2011 mzdu vo výške 455,62 eur, za mesiac október 2011 mzdu vo výške 454,72 eur. Vzal do úvahy nadštandardnú životnú úroveň navrhovateľa, na ktorej má právo podieľať sa aj maloleté dieťa. Ako vyplynulo z dokazovania, navrhovateľ je spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach na W., v E., v V. a K., každoročne trávi luxusné dovolenky. Prihliadol ďalej na skutočnosť, že navrhovateľ dobrovoľne vytvára úspory maloletému, že mu na bežné sporenie mesačne vkladá sumu 100 eur a na venové sporenie sumu 122,78 eur. Z tohto dôvodu nepovažoval za dôvodnú požiadavku odporkyne, aby navrhovateľovi bolo uložené platiť výživné aj na tvorbu úspor, keďže si túto povinnosť plní navrhovateľ dobrovoľne. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa vzal do úvahy aj osobnú starostlivosť odporkyne o dieťa, ktorou si plní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Vzhľadom na to, že rodičia sa nedohodli o úprave styku s dieťaťom, súd upravil aj tento styk podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Rozhodol, že navrhovateľ (otec dieťaťa) je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom vždy každú párnu sobotu v čase od 14. do 18. hodiny za prítomnosti odporkyne (matky). Odporkyni uložil dieťa ku styku riadne pripraviť v mieste svojho bydliska. Obom rodičom uložil, v prípade, ak sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr v lehote 48 hodín pred začiatkom styku. Pri takejto úprave styku navrhovateľa s dieťaťom vychádzal zo znaleckého posudku V.. W. X., v ktorom okrem iného uviedla, že je potrebné zohľadniť vývinovú zákonitosť, ktorou je biologicky intenzívnejšia naviazanosť maloletého dieťaťa v rannom veku na matku. Dieťa, ktoré dosahuje vývinovú úroveň predškolského veku, totiž nie je napriek aktuálnemu fyzickému veku, zrelé zvládnuť dlhšie odlúčenie od matky. Vzhľadom na aktuálnu rodinnú situáciu, znalkyňa odporučila opätovné zbližovanie sa s dieťaťom postupne. Spočiatku bude preto nevyhnutná prítomnosť matky pri styku dieťaťa s otcom za predpokladu nekonfliktnej komunikácie rodičov. Pokiaľ bude dieťa spokojné počas víkendového dňa s otcom spočiatku v prítomnosti matky, až následne možno podporiť styk dieťaťa s otcom počas dňa bez prítomnosti matky a neskôr aj pobyt dieťaťa v otcovej domácnosti počas noci. Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. O náhrade trov konania štátu rozhodol okresný súd podľa a uložil navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 244, eur a odporkyni vo výške 144, eur. Trovy štátu predstavovalo znalečné znalkyni z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, a to vo výške 389,48 eur (celková odmena predstavovala 489,48 eur, ktorá bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov tamojšieho súdu a z preddavku 100 eur, ktorý zložila odporkyňa).

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci.

Odvolanie navrhovateľa, ktoré podal prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote, smeruje proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a proti výroku o úprave jeho styku s dieťaťom. Navrhol rozsudok okresného súdu v týchto výrokoch zmeniť tak, že rozsah jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode bude určený vo výške 100 eur a úprava jeho styku s dieťaťom bude určená bez prítomnosti matky. V odôvodnení svojho odvolania proti rozsahu vyživovacej povinnosti uviedol, že určená výška výživného je neúmerne vysoká, a to najmä s ohľadom na vek dieťaťa a jeho oprávnené potreby. Vytýkal okresnému súdu, že nebral do úvahy jeho výdavky zo svojho príjmu, ktorý považoval okresný súd za nadštandardný. Poukázal na úverové splátky, životné poistky, náklady na cestovné do práce, bývanie. Vzhľadom na hospodársku krízu, došlo k poklesu príjmu jeho spoločnosti, preto si bol nútený znížiť aj mzdu. Jeho súčasný príjem je 1.400 eur, pracuje v K., kde sú výdavky a samozrejme aj životná úroveň vyššie. Nesúhlasí so záverom súdu, že má nadštandardnú životnú úroveň len preto, že v priebehu troch rokov bol na niektorých luxusných dovolenkách. V súčasnej dobe však, podľa jeho názoru, toto nemožno považovať za nadštandard. Navrhol preto upraviť výživné na sumu 100 eur mesačne s prihliadnutím na potreby dieťaťa, jeho veku, so zreteľom na jeho plnenie nad rámec vyživovacej povinnosti - bežné sporenie 100 eur mesačne, venové sporenie 122,78 eur mesačne, tiež jeho vyživovaciu povinnosť k dcére A.. Uviedol, že matke dieťaťa prispieva na ďalšie výdavky na dieťa, ako napríklad očné vyšetrenie, nákup rámov na okuliare. Platí tiež všetky splátky pôžičiek (182,66 eur mesačne), ktoré si zobrali ako manželia na

rekonštrukciu domu. Na druhej strane, na strane odporkyne neboli preukázané jej pravidelné mesačné výdavky a neboli riadne preukázané ani výdavky, ktoré odporkyňa vynakladá na maloleté dieťa. Vytýkal okresnému súdu, že nevzal do úvahy jeho náklady na dosiahnutie „nadštandardného“ príjmu, ktoré sú najmä cestovné - navrhovateľ za prácou dochádza do K., má firmy v E., v V., náklady na ošatenie, ktoré jeho manažérska funkcia vyžaduje. Podľa jeho názoru, náklady na dieťa predstavujú bežné výdavky na stravu, ošatenie a materskú škôlku, na ktoré postačuje suma 100 eur mesačne. Okrem bežných výdavkov odporkyňa neuviedla žiadne iné odôvodnené potreby dieťaťa. Svoje odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu o úprave jeho styku s dieťaťom za prítomnosti odporkyne odôvodnil tým, že jej prítomnosť nie jej v záujme dieťaťa. Pokiaľ je odporkyňa prítomná počas jeho styku s dieťaťom, hádajú sa a riešia svoje manželské vzťahy. Komunikácia medzi nimi nie je bezkonfliktná a je na ujmu dieťaťa. Domnieva sa, že štyri hodiny každé dva týždne nemôžu spôsobiť nejakú ujmu maloletému dieťaťu. On má dieťa rád a nijakým spôsobom mu neubližuje. Dieťa je na neho zvyknuté, ale vzhľadom na jeho vek nie je schopné posúdiť nezhody medzi rodičmi. Preto by bolo vhodné, aj pre citový vývoj dieťaťa, aby si on ako jeho otec vytváral citové väzby k synovi sám a bez prítomnosti odporkyne. V súčasnosti sa so synom stretávajú napr. v reštaurácii spolu s odporkyňou. Vzhľadom na malú vzdialenosť medzi súčasným pobytom odporkyne (K.) a jeho pobytom (J.), by chcel ísť so synom sám do rodinného domu v J., v ktorom predtým ako manželia spolu bývali. Dieťa prostredie dobre pozná, má svoju detskú izbu, kde sa s ním môže hrať. Má tiež záujem o to, aby sa s dieťaťom stretávali aj starí rodičia, ktorí sa v obci J. zdržujú.

Odvolanie odporkyne podané prostredníctvom zástupkyne smeruje proti výrokovej časti rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Uplatnila odvolací dôvod podľa ust. , ktorý spočíva v nesprávnom skutkovom závere okresného súdu. Navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Nesprávny skutkový záver okresného súdu spočíva, podľa jej názoru, v tom, že okresný súd nevzal do úvahy pri posudzovaní príjmov navrhovateľa skutočnosť, že tento si sám rozhoduje o výške svojho príjmu, konkrétne platu z pracovného pomeru so spoločnosťou I. F. C.. Tento jeho príjem bol účelovo znížený o asi 2.000 eur, aby bola určená čo najnižšia vyživovacia povinnosť. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že príjem si musel znížiť v dôsledku krízy, pretože jeho životný štýl sa nijako nezmenil. Naopak, využíva čoraz drahšie motorové vozidlá, ktoré sú vedené na firmy, čo by bolo v prípade krízy v podnikaní vylúčené, venuje sa naďalej svojím nákladným koníčkom a cestuje po celom svete (z posledného obdobia napríklad X.). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, na čo mal súd prihliadnuť pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti. Odporkyňa vo svojom odvolaní ďalej vytýkala okresnému súdu, že nedostatočne preskúmal majetkové pomery navrhovateľa. V tomto smere navrhla dostatok dôkazov, súd však časť z týchto dôkazov aj zabezpečil, pri rozhodovaní o výživnom ich však nezohľadnil. V konaní žiadala, aby súd uložil navrhovateľovi prispievať okrem bežného výživného aj na tvorbu úspor pre maloletého. Súd tomuto jej návrhu nevyhovel s odôvodnením, že túto povinnosť si navrhovateľ plní dobrovoľne. Navrhovateľ sa však vyjadril, že sporenie bude platiť pre maloletého len do skončenia rozvodového konania. V prípade, ak navrhovateľ prestane platiť pre maloletého sporenie, tvorby úspor pre dieťa sa domôže jedine začatím nového konania na súde. Poukázala na to, že aj kolízny opatrovník navrhol, aby navrhovateľovi bolo uložené platiť okrem bežného výživného aj na tvorbu úspor pre maloletého.

Navrhovateľ v písomnom stanovisku k odvolaniu odporkyne uviedol, že svoj príjem si účelovo neznížil. Pokiaľ by bolo jeho konanie špekulatívne, mohol tak urobiť už pri podaní návrhu na rozvod manželstva, v ktorom pravdivo uviedol všetky svoje príjmy. Tak ako uviedol vo svojom odvolaní, z dôvodu hospodárskej krízy došlo v jeho spoločnosti v K. k poklesu príjmov, a preto bol nútený urobiť opatrenia na zníženie nákladov, jedným z týchto opatrení boli aj úpravy miezd. Tento dôvod považuje za dôležitý, a preto nesúhlasí s tvrdením odporkyne, že sa vzdal výhodnejšieho zárobku. Nakoniec aj odporkyňa je spoločníčkou vo svojej obchodnej spoločnosti a svoj príjem (mzdu) si môže určiť sama.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov maloletého nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. v časti o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku o úprave styku navrhovateľa s dieťaťom potvrdiť podľa ust. a v časti o určení rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. a a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného ustanovenia. O odvolaniach účastníkov rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust.

S konaním o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k deťom na čas po rozvode ( ).

Hmotnoprávna úprava v ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine ukladá súdu určiť, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne súd určí, ako má rodič, ktorému maloleté dieťa je zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ustanovenie § 25 Zákona o rodine upravuje otázku styku rodičov s maloletým dieťaťom na čas po rozvode.

Zákonná úprava uprednostňuje rodičovskú dohodu pred autoritatívnym rozhodnutím súdu podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine.

Pri posudzovaní a rozhodovaní o výkone rodičovských práv na čas po rozvode je pre súd určujúcim kritériom záujem maloletého dieťaťa, jeho právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov a zároveň právo rodičov vychovávať svoje deti.

Pri rozhodovaní súdu o styku rodiča s dieťaťom na čas po rozvode, ak niet dohody rodičov o tejto otázke, je potrebné veľmi starostlivo posudzovať najmä okolnosti na strane maloletého dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim a podobne, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery a podobne.

Negatívne vzájomné vzťahy medzi rodičmi dieťaťa pôsobia veľmi nepriaznivo na psychiku maloletého dieťaťa. Ide o zvlášť nežiaduci jav pre osobnostný vývoj a duševné zdravie dieťaťa. Je preto v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej komplikovanej komunikácie nie sú schopní rodičia napraviť sami, je potrebné v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci, a to voči tomu z rodičov, ktorý zámerne alebo z nedbalosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa.

Preto v prejednávanej veci, pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní proti úprave jeho styku s dieťaťom poukazuje na to, že pri styku s dieťaťom za prítomnosti odporkyne (matky dieťaťa), dochádza medzi nimi ku konfliktom, riešia svoje manželské vzťahy, a preto žiada, aby jeho styk bol upravený bez prítomnosti odporkyne, vzhľadom na vyššie uvedené východiská a závery znaleckého dokazovania, nie je jeho odvolanie opodstatnené.

Okresný súd správne vzal do úvahy odborné závery v znaleckom posudku znalkyne, v zmysle ktorých vzhľadom na aktuálnu rodinnú situáciu odporúča opätovné zbližovanie sa dieťaťa s otcom postupne. Spočiatku bude nevyhnutná prítomnosť matky pri styku dieťaťa s otcom za predpokladu nekonfliktnej komunikácie rodičov. Práve na splnenie tohto predpokladu majú dbať obaja rodičia v záujme dieťaťa a sú povinní toto ich zlyhanie v podobe konfliktnej komunikácie pri stretnutí s dieťaťom napraviť sami. Pokiaľ toto nebudú schopní dosiahnuť, bude zrejme potrebný autoritatívny zásah súdu v podobe uplatnení potrebných zákonných inštitútov, podľa konkrétnych okolností.

Pri preskúmaní výroku rozsudku okresného súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému dieťaťu, odvolací súd zistil, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia otázky schopností, možností a majetkových pomerov navrhovateľa, ale aj odporkyne a otázky tvorby úspor (§ 62, § 63 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine), v dôsledku čoho nebolo vykonané potrebné dokazovanie, bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku okresného súdu absentujú aj závery súdu o tom, ako sa vyporiadal so zistením, že navrhovateľ je spoločníkom vo viacerých spoločnostiach. Uvedený nedostatok je ďalším zákonným dôvodom na zrušenie rozsudku podľa

Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu platia zákonné kritériá v ust. § 62 Zákona o rodine.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo participovať na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 prvá veta).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5). Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima.

Aj v prípade príjmu rodiča z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou. Možnosti a schopnosti povinného sa posudzujú podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval (§ 63 ods. 2).

Právna úprava v ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine považuje aj tvorbu úspor dieťaťu za jeho odôvodnené potreby, ak to umožňujú majetkové pomery povinného rodiča a zodpovedá to aj právu dieťaťa participovať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 druhá veta).

Aby nedochádzalo k splynutiu vytváraných úspor s bežným výživným a tým aj k ich bežnému míňaniu bez akejkoľvek kontroly, súd vo výroku rozhodnutia určí celkovú sumu výživného pre dieťa a súčasne vysloví, aká čiastka z tejto sumy výživného je určená na tvorbu úspor.

Povinnému rodičovi súd uloží bežné výživné poukazovať rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti a výživné, určené na tvorbu úspor, poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa.

Osobitný účet v prospech maloletého dieťaťa je povinný zriadiť rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. Nakladanie s prostriedkami na tomto účte je pritom podmienené súhlasom súdu (§ 63 ods. 3 tretia veta).

Okresný súd v prejednávanej veci nepostupoval v intenciách citovanej právnej úpravy.

Z obsahu spisu je evidentné, že navrhovateľ ako povinný rodič, má príjmy aj z inej než závislej činnosti, keďže je spoločníkom viacerých obchodných spoločností, podnikajúcich aj v zahraničí.

Navrhovateľ síce prostredníctvom svojho zástupcu predložil daňové priznanie svojej spoločnosti v O., ide však o daňové priznanie ešte za rok 2009, navyše nie je uvedená listina preložená do slovenského jazyka (túto povinnosť súd nemá, keďže nejde o situáciu, ktorú predpokladá ust. ). Identický nedostatok je aj v prípade daňového priznania v V. republike.

Okresný súd sa pri posudzovaní právne významných skutočností pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti dôsledne nezaoberal príjmami navrhovateľa z uvedenej obchodnej činnosti z hľadiska právnej úpravy v ustanovení § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

Úlohou okresného súdu preto bude uložiť navrhovateľovi predložiť daňové priznania zo svojich obchodných spoločností za rok 2010, preukázať štruktúru výdavkov v týchto spoločnostiach a po posúdení uvedených podkladov, po zohľadnení aj jeho príjmu zo závislej činnosti (mzda konateľa), zistení jeho ďalších majetkových pomerov (nehnuteľností a hnuteľných vecí vyššej hodnoty), zistení osobných výdavkov, ktoré musí nevyhnutne vynakladať, ustáli tak z akých príjmov je potrebné posudzovať rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému dieťaťu.

Identickým spôsobom okresný súd zistí aj komplexné pomery odporkyne, pričom zohľadní jej osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Bude ďalej potrebné zistiť aj štruktúru a výšku výdavkov na maloleté dieťa, ktorými však nie sú len výdavky na škôlku, stravu a ošatenie, ale tieto výdavky, podobne ako u rodičov, predstavujú aj náklady na bývanie, ale aj náklady na jeho športové aktivity, ako aj na jeho kultúrne potreby, ktoré už v jeho veku sú opodstatnené a majú byť uspokojované úmerne s možnosťami a schopnosťami rodičov.

Súčasne, ak súd zistí, že tvorenie úspor je v prejednávanej veci odôvodnenou potrebou dieťaťa a zodpovedá právu dieťaťa participovať na životnej úrovni svojich rodičov, rozhodne podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, a to spôsobom, ako odvolací súd uviedol vyššie.

Pokiaľ totiž okresný súd považoval tvorbu úspor pre dieťa navrhovateľom podľa jeho uváženia, toto nezodpovedá zákonnej úprave. Dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti odporkyne - matky, ktorá zároveň dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok a navrhovateľ je povinný platiť do jej rúk výživné na dieťa. Odporkyňa - matka dieťaťa, je preto oprávnená rozhodovať o použití výživného na konkrétne potreby dieťaťa, v prípade úspor aj so súhlasom súdu, preto právny záver okresného súdu o spôsobe tvorby úspor dieťaťa, keď tieto tvorí dobrovoľne otec dieťaťa, nebol správny a bude potrebné o tejto otázke rozhodnúť v intenciách vyššie uvedenej právnej úpravy.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok okresného súdu v časti o úprave styku navrhovateľ s dieťaťom potvrdiť a v časti o výživnom zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude pre okresný súd právny názor odvolacieho súdu záväzný ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .