Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/73/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľov 1/ U. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom S.. Š. XXXX/X I., 2/ W. D., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom S.. Š. XXXX/X, I., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom, so sídlom ul. Legionárska 2/210, Trenčín proti odporcovi Belize Group, s.r.o., so sídlom Bzince pod Javorinou 602, IČO 44 023 286 o určenie neplatnosti zmlúv takto

rozhodol:

Určuje sa, že Zmluva o úvere č. XXXX uzavretá medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom dňa 05.12.2008 je n e p l a t n á.

Určuje sa, že Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 05.12.2008 uzavretá medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parcele CKN č. XXXX/XX ako aj spoluvlastníckemu podielu XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX a k pozemku parcela CKN č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX k. ú. Trenčín je n e p l a t n á.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1,2/ náhradu trov konania vo výške 323,84 Eur z toho sumu 224,34 Eur ako trovy právneho zastúpenia k rukám JUDr. Jozefa Kováčika, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Podanou žalobou sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. XXXX zo dňa 05.12.2008 a Zmluva o zriadení záložného práva uzavreté medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom sú neplatné. Uviedli, že navrhovateľky 1/ dňa 5. decembra 2008 uzavrela Zmluvu o úvere č. XXXX v celkovej výške 165,97 Eur s výškou ročnej úrokovej miery 34,80 % p. a. a ročnou percentuálnou mierou nákladov 78,00 % a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spolu s manželom, ako odporcom v druhom rade, pričom manžel nedal súhlas ani nevedel o spomínaných zmluvách. Zálohom sa stali nehnuteľnosti v BSM a to byt č. XX, na X. poschodí, vchod č. X v bytovom dome súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, katastrálne územie Trenčín, okres Trenčín, - podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 80/2927, spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcela č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti XX/XXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie I., vedenom Správou katastra I.. Pri podpisovaní vyššie spomínaných zmlúv boli zneužité jej osobné pomery, predovšetkým tieseň a závislosť na poskytovateľovi úveru. Zmluvné podmienky neboli dojednané individuálne a ich obsah bol „nadiktovaný“ vo vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy. Obsah zmluvy nemohla nijako ovplyvniť . Pri podpise bola zneužitá jej dobrá viera a stres v rodine z dlhov. Neboli spravodlivo vyvážené vzájomné práva a povinnosti účastníkov obidvoch

zmlúv (ekvita) v súlade s princípmi primeranosti a právnej istoty. Spotrebiteľská zmluva tak obsahuje ustanovenia - neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v ich neprospech. Hodnota bytu je v hrubom nepomere k hodnote poskytnutého plnenia, ktoré samo osebe vykazuje znaky úžery. Navyše výška úrokov je neprimeraná, lebo podstatným spôsobom prekračuje výšku úrokov odplaty uplatňovanú bankami pri poskytovaní pôžičiek v čase uzavretia zmluvy o úvere.

Neprimeraná hodnota krytia pri záložnej zmluve ju vystavila do vzťahu podriadenosti voči odporcovi, ktorý nepomerné plnenie uplatňoval a vykonal. Počas splácania úveru sa dostala do finančných problémov a do omeškania so splátkou. Následne jej žalovaná spoločnosť dňa 05.11.2009 doručila vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru. Keďže mala strach o strechu nad hlavou ako i záujem na ďalšom plnení uzavretej zmluvy navštívila konateľa spoločnosti Juraja Imricha v sídle spoločnosti Belize group, s.r.o., aby sa s ním dohodla na ďalšom postupe. Pán Imrich ju ubezpečil, že je všetko v poriadku a dal jej podpísať aj doklad o tejto dohode, na základe ktorého ďalej splácala a spláca splátky, čo aj deklarovala i ďalšími splátkami vloženými na účet v mesiacoch november až február. Odporca ich prijal bez pripomienok, aj keď v tom čase už pripravoval výkon záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. K dobrovoľnej dražbe došlo dňa 03. marca 2010 spoločnosťou LAGROS , s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25. Majú za to, že došlo ku konaniu „in fraudem legis“, kedy síce bolo všetko v súlade s právom, ale tak, aby sa zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Zákon síce nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v tejto predmetnej veci (zmluvu o úvere, záložnú zmluvu), tieto zmluvy a následné vykonanie dražby však treba posúdiť v kontexte ich vzájomných súvislostí. Čiže to znamená, čo sa týmito úkonmi mienilo dosiahnuť. Účelom zmlúv teda nebol skutočný úverový vzťah a veriteľská pozícia, ale priamo získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ďaleko vyššej hodnote a od začiatku sa predpokladalo, že ako dlžník svoj záväzok aspoň čiastočne nesplní. Pri tak značnom počte vád zmlúv došlo k zneužitiu hospodárskeho postavenia navrhovateľky 1/ a jednotlivé právne úkony sa priečia dobrým mravom podľa a per analogiam sú v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku podľa . Právne úkony obchádzajú zákon spôsobom, ktorý je v rozpore so vžitými tradíciami a takéto konanie vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby. Porušené boli princípy dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe v súlade s dobrými mravmi.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podľa súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu u ktorého nastali účinky doručenia predvolaní na súdom nariadené pojednávania v právnej veci podľa Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd sa vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov 1/,2/, oboznámením listinných dôkazov Zmluvy o úvere č. XXXX zo dňa XX.XX.XXX, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, výpisu z obchodného registra odporcu, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXXX a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa X.XX.XXXX uzavreli navrhovateľka 1/ a odporca Zmluvu o úvere č. XXXX podľa a nasl. , navrhovateľka 1/ ako dlžníčka, odporca ako veriteľ, ktorý bol oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť okrem iných v predmete činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Odporca poskytol navrhovateľke 1/ na jej žiadosť účelový spotrebiteľský úver určený na uhradenie dlhov voči tretím osobám vo výške 50.000,- Sk spôsobom a za podmienok dohodnutých v zmluve. Navrhovateľka 1/ vznikol záväzok riadne a včas splatiť istinu poskytnutého úveru XX.XXX,- W. aj s dohodnutým príslušenstvom vo výške XX.XXX,- W.. Výška úrokovej miery bola dohodnutá 24,80 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola dohodnutá 78,- % (článok 1.). Navrhovateľka sa zaviazala úver spolu s príslušenstvom Sk splatiť do 12 mesiacov s posledným dňom splatnosti XX.XX.XXXX. Z tejto zmluvy vznikol navrhovateľke 1/ záväzok splácať istinu aj s dohodnutým príslušenstvom, poplatkami, účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi s úverom, ktoré nie sú zahrnuté v ročnej percentuálnej miere nákladov a inými platbami. Celkové náklady žalobkyne 2/ spojené s úverom boli dohodnuté vo výške XX.XXX,- Sk (článok 2.). Navrhovateľka 1/ sa ďalej zaviazala poskytnutý úver splácať mesačnými splátkami podľa splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou zmluvy,

s výškou mesačnej splátky 3.500,- Sk splatnou mesačne pozadu vždy 15-teho dňa v mesiaci, pričom posledná mesačná splátka bola zvýšená o nesplatenú časť istiny úveru. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 15.11.2009. Navrhovateľka 1/ podpisom zmluvy uznala v plnom rozsahu svoj záväzok vo výške XX.XXX,- W.. Podľa dohody mala navrhovateľka 1/ úver a dohodnuté mesačné príslušenstvo uhrádzať na účet veriteľa alebo v hotovosti k rukám konateľa veriteľa (článok 3.). V článku 4. zmluvy zmluvné strany dohodli podmienky vzniku a uhradenia zmluvnej pokuty, podmienky, za ktorých nastane predčasná splatnosť celého úveru s tým, že písomné oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zašle veriteľ dlžníčke. Ďalšiu zmluvnú pokutu dohodli zmluvné strany vo výške 0,20 % za nesplatenú časť istiny úveru a nesplatenú časť príslušenstva a to za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal úver splatným až do uhradenia splatného úveru a jeho príslušenstva. Okrem zmluvných pokút za omeškanie dohodli zmluvné strany úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne a to odo dňa, keď sa úver stal splatným až do uhradenia splatného úveru a príslušenstva. Pre prípad neoznámenia zmeny adresy alebo zásadných zmien v osobných pomeroch bez zbytočného odkladu dlžníčkou veriteľovi dohodli zmluvné strany zmluvnú pokutu vo výške X.XXX,- W. so splatnosťou do 5 dní od doručenia písomnej výzvy veriteľa (článok 5.). V článku 5. zmluvy zmluvné strany ďalej dohodli, že dlžníčka môže splatiť úver pred dohodnutou lehotou splatnosti, pričom je povinná zaslať konateľovi do vlastných rúk písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy. Výška poplatku za predčasné splatenie poskytnutého úveru a jeho príslušenstva bola dohodnutá vo výške 4,5 % z predčasne splatenej čiastky úveru s príslušenstvom, jeho primeranou časťou. V tejto súvislosti si veriteľ vyhradil nárok na zaplatenie paušálneho poplatku vo výške X.XXX,- W. za storno úveru a úkony súvisiace so zrušením evidencie dlžníčky. Predčasné splatenie úveru, príslušenstva a poplatkov s tým súvisiacich podlieha písomnému súhlasu konateľa veriteľa, ktorý musí byť daný vopred (článok 5.). V článku 14. zmluvy veriteľ špecifikoval súvisiace náklady spojené s vyhotovením zmluvy o úvere ako náklady na obstaranie vyhotovenia zmluvy o úvere a náklady na overenie podpisov na zmluvách a návrhoch. V článku 15. zmluvy sa zmluvné strany výslovne dohodli, že ich vzťah založený touto zmluvou sa spravuje platnými ustanoveniami bez ohľadu na povahu účastníkov.

V deň podpísania a uzavretia zmluvy o úvere účastníci uzavreli i Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, medzi navrhovateľkou 1/ ako záložcom a odporcom ako záložným veriteľom. Z článku 1. tejto zmluvy vyplýva, že navrhovateľka 1/ je vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností a tieto sú v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov. Na základe tejto zmluvy na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v článku 2. tejto zmluvy a vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.XXXX bolo v prospech veriteľa zriadené záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach, pričom na LV č. XXX boli už vyznačené v časti C ťarchy. V článku 6. zmluvy sa zmluvné strany výslovne dohodli, že cena nehnuteľnosti uvedenej v článku 1. sa na účely tejto zmluvy stanovuje sumou X.XXX.XXX,- W..

Zo spisu tunajšieho súdu sp. Zn. XXC/XX/XXXX a najmä rozsudku č.k. XXC/XX/XXXX -XX

zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorá bola uskutočnená dňa XX.XX.XXXX v I. na ul. J. XXX, budova č. XXX a ktorej predmetom boli byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel XX/XXXX na pozemku parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, všetky nehnuteľnosti zapísané pre k. ú. I. na LV č. XXXX, a na ktorej dobrovoľnej dražbe bol udelený príklep odporcovi 1) - vydražiteľovi, je neplatná. Ustálil, že dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností navrhol vykonať odporca ako záložný veriteľ vykonávajúci svoje záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach. Zmluva o zriadení záložného práva na predmetné nehnuteľnosti zo dňa 5. decembra 2008, titulom ktorej bolo záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností a odporca sa tak dostal do postavenia záložného veriteľa, bola preukázane uzatvorená na strane záložcu len s navrhovateľkou 1/, hoci predmetné nehnuteľnosti boli v čase uzatvorenia zmluvy v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - navrhovateľov 1/ a 2/. Z vykonaného dokazovanie tiež vyplynulo, že navrhovateľ 2/ ako bezpodielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností nedal na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva žiadnym spôsobom súhlas. Je pritom zrejmé, že nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou, kam treba počítať i jej založenie, je vecou nie bežnou a preto je naň podľa potrebný súhlas oboch manželov ako bezpodielových spoluvlastníkov. Absencia súhlasu navrhovateľa 2/ so zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 5. decembra 2008 je dôvodom relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy podľa Občianskeho

zákonníka. Navrhovateľ 2/ sa tejto relatívnej neplatnosti preukázane dovolal, keď jeho návrh na začatie konania vo veci určenia neplatnosti tejto zmluvy /konanie tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX/, ktorý podával spoločne s navrhovateľkou 1/ bol doručený odporcovi 2/. Účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú ex tunc - teda spätne k uzatvoreniu zmluvy a preto je potrebné na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 5. decembra 2008 hľadieť ako na právny úkon neplatný od samého počiatku.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. I., obec I. vyplýva, že navrhovatelia 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie špecifikovaných nehnuteľností zapísaných na liste tomto vlastníctva.

Z výsluchu navrhovateľky 1/ bolo zistené, že zotrváva na tvrdeniach uvedených v písomnom návrhu, v ktorom sú popísané všetky skutočnosti, ktoré v súvislosti s podaným návrhom považuje za dôležité. Pôvodne mala uzavretú zmluvu so spoločnosťou Pohotovosť a keď som sa dostala do omeškania v platení splátok, navrhoval jej odporca, že jej poskytne úver za účelom zaplatenia dlžnej pohľadávky spoločnosti Pohotovosť. Požičané riadne splácala, ale časom sa dostala do omeškania so splácaním asi dvoch splátok. Následne sa situácia vyvinula tak, že došlo k dobrovoľnej dražbe záložného predmetného bytu. Spolu s navrhovateľom 2/ sa domohla určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Manžel navrhovateľky 1/ navrhovateľ 2/ nevedel o uzavretí Zmluvy o úvere a o tom, že navrhovateľka zakladá ako záloh predmetný byt. P. Imricha, pracovníka odporcu uviedol, že pre ňu je dôležité to, čo je na písané na 1. strane zmluvy a aby sa týmto nezaoberala. Z uvedených dôvodov má za to, že neplatná je i zmluva o úvere a zmluva o zriadení záložného práva.

Z výsluchu navrhovateľa 2/ súd zistil, že on o tom, že navrhovateľka 1/ uzavrela zmluvy, ktorých neplatnosti sa domáhajú nevedel. O všetkom sa dozvedel až 22.03.2010, teda v čase keď nás vydražiteľ začal vyháňať z predmetného bytu, mne to vtedy povedala manželka za prítomnosti dcér. Zotrvávam na tom, čo povedala navrhovateľka 1/, viac nemám k veci čo povedať.

Právny zástupca navrhovateľov 1,2 / doplnil záverom, že žiada návrhu vyhovieť, nakoľko pokiaľ ide o zmluvu o zriadení záložného práva, táto je v rozpore s ustanovením , nakoľko nejde o bežnú záležitosť, navrhovateľ 2/ sa neplatnosti dovolal. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere táto je uzavretá v rozpore s dobrými mravmi.

Právnu vec posúdil súd podľa príslušných ustanovení hmotného práva, v znení neskorších predpisov (ďalej len Obch. zák.), v znení neskorších predpisov (ďalej len Obč. zák.), o spotrebiteľských úveroch, v znení do dňa 05.12..2008 v čase uzavretia zmluvy o úvere.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 261 ods.3 písm. d/ Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 261 ods.4 Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. v znení do 1.2.2004 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

Podľa § 503 ods.2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 Obch. zák. v znení účinnom od 1.2.2004 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods.1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods.2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 544 ods.12 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods.1 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 121 ods.3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 3 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods.1 Obč. zák. v znení od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Obč. zák. v znení od 1.1.2008 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Obč. zák. v znení od 1.1.2008 dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Obč. zák. v znení od 1.1.2008 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa (v znení účinnom od 1.8.2008 do 31.12.2008) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody. Ustanovenia sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak žiadateľom o úver je fyzická osoba. Právna úprava zmluvy o úvere má okrem Obch. zák. dispozitívnu povahu, zmluvné strany môžu využiť zásadu zmluvnej voľnosti pri dojednávaní obsahu zmluvy. Zmluva o úvere má konsenzuálnu povahu, t.j. vzniká až dohodnutím jej obsahu a dlžník má právo v budúcnosti čerpať na jej základe dohodnutý úver. Zmluva je uzavretá bez ohľadu na to, že pri jej uzavieraní nedošlo k reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov, veriteľ má povinnosť poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiada. Pri zmluve o úvere nie je vylúčené upraviť prevedenie peňažných prostriedkov v prospech dlžníka hneď pri uzavretí zmluvy, prípadne plnenie v prospech inej osoby, dlžníkovmu veriteľovi. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom. Vo všeobecnosti je možné charakterizovať úrok ako cenu úveru. nestanovuje konkrétnu výšku úrokov, cez Obch.

zák. poukazuje na možnosť ich odvodenia o výšky úrokov poskytovaných bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, ktorý pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Predmetom zmluvy o pôžičke môžu byť len hnuteľné veci určené druhovo. Pri jej plnení zo strany dlžníka sa vracia spravidla iná vec, avšak druhovo rovnaká. Napriek tomu, že ide o bezodplatný právny vzťah, zmluvné strany zmluvy o pôžičke môžu za jej poskytnutie dohodnúť úroky. Výška úrokov je upravená vo vykonávacom predpise alebo priamo dohodou zmluvných strán. Zmluva o pôžičke sa vyznačuje reálnym charakterom, kedy po jej uzavretí dochádza k odovzdaniu peňažných prostriedkov veriteľa dlžníkovi na rozdiel od zmluvy o úvere, kedy veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky na jeho požiadanie. Reálnosť plnenia je charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke.

Pri posudzovaní a porovnávaní základných znakov zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd podľa § 34 a § 41a ods.1 Obč. zák. ustálil, že zmluva zo dňa XX.XX..XXXX uzavretá medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom podľa § 497 a nasl. Obch. zák. je zmluvou o pôžičke podľa § 657 Obč. zák., pričom prihliadol najmä na skutočnosti nesporne preukázané z výsluchu a z obsahu samotnej zmluvy a to, že navrhovateľka 1/ požiadala o poskytnutie peňažných prostriedkov pred uzavretím zmluvy bez toho, aby poznala obsah zmluvy a na reálnosť plnenia tejto zmluvy, kedy odporca peňažné prostriedky jej poskytol v hotovosti a tieto peniaze aj v hotovosti po podpise zmluvy jej odovzdal. V zmluve o pôžičke účastníci dohodli aj úroky.

Základným predpokladom použitia § 39 Obč. zák., podľa ktorého právny úkon je neplatný aj vtedy, ak obsahom alebo účelom obchádza zákon, je existencia zákona vo význame objektívneho práva, t.j. zákona alebo právnych predpisov vydaných na základe zákona, ktoré právny úkon svojím obsahom alebo účelom obchádza a tak jeho obchádzanie vedie vo svojom výsledku k jeho nedodržaniu. V tomto ustanovení sú obsiahnuté náležitosti právneho úkonu, teda právny úkon musí byť možný a dovolený. Možnosťou sa rozumie možnosť plnenia, ktoré je predmetom právneho úkonu. O nedovolenosť právneho úkonu ide vtedy, keď právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor so zákonom je rozpor s objektívnym právom. O obchádzanie zákona pôjde vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je priamo v rozpore so zákonom, ale svojimi dôsledkami takýto úkon smeruje k výsledku, ktorý odporuje zákonu.

Zmluva o pôžičke odporuje zákonu dojednaním o výške príslušenstva vo výške 17.400,- Sk, pričom toto príslušenstvo nie je špecifikované a nie je priamo v zmluve uvedené, z čoho táto suma pozostáva, dojednaním o výške úrokovej miery, ktorá je dojednaná nad zákonom prípustnú hranicu podľa § 517 ods.2 Obč. zák., dojednaním o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom v tejto nie sú zahrnuté poplatky a účelne vynaložené náklady súvisiace s úverom. Ročná percentuálna miera nákladov neobsahuje údaje platné v čase uzavretia zmluvy, z ktorých bola vypočítaná. Zmluva ďalej neobsahuje výšku a údaje, ktoré vstupujú do výpočtu celkových nákladov spojených s pôžičkou. Z obsahu zmluvy nesporne vyplýva, že z poskytnutej pôžičky bol strhnutý poplatok vo výške X.XXX,- W., teda navrhovateľka 1/ v skutočnosti prevzala zníženú sumu a suma X.XXX,- W. predstavovala poplatok za poskytnutie a spracovanie pôžičky, za prevod, za výber peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na prijímanie platieb a tento poplatok nebol zahrnutý pre výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Veriteľ neuviedol v zmluve žiadne údaje, z ktorých by vyplývala oprávnenosť požadovanej sumy X.XXX,- W. najmä z dôvodu, že navrhovateľke 1/ bola pôžička poskytnutá v hotovosti a teda nepreukázal náklady súvisiace s prevodom a prípadnými výbermi peňažných prostriedkov. Zmluva odporuje zákonu aj v častiach týkajúcich sa zmluvných pokút a úrokov z omeškania dohodnutých pre prípad omeškania navrhovateľky 1/ so splácaním splátok. Zmluvná pokutu vo výške 300,- Sk bola dojednaná za omeškanie s platením jednotlivých splátok o 5 dní a viac a to za každý deň omeškania, zmluvná pokuta vo výške 0,20 % z nesplatenej časti istiny úveru (50.000,- Sk) a nesplatenej časti príslušenstva bola dojednaná za omeškanie odo dňa, keď sa stal úver platný a to za každý deň omeškania. Odporcovi okrem týchto majetkových sankcií, ktoré mohol uplatniť súbežne, vznikol podľa zmluvného dojednania aj nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5 % odo dňa, keď sa stal úver splatný. Ide o tretiu majetkovú sankciu za to isté omeškanie, najmä po splatnosti úveru, pričom výška úroku z omeškania je dohodnutá nad zákonom prípustnú hranicu. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania." (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky č.6-7, ročník 1998). Dobré mravy z hľadiska § 3 ods.1 Obč. zák. majú prevažne interpretačnú funkciu. Toto ustanovenie zákona sa však nepoužije, ak priama aplikácia príslušného ustanovenia vedie k tomu istému výsledku. Rozpor so dobrými mravmi v uzavretej zmluve o pôžičke spočíva v dojednaní o výške príslušenstva, v dojednaní zmluvných pokút a úrokov z omeškania za to isté porušenie povinnosti. Zmluvné pokuty obsahujú podstatné časti na ich platnosť podľa § 544 ods.1 a 2 Obč. zák. Neprimeranosť zabezpečenia záväzkov navrhovateľky1/ zo zmluvy o pôžičke videl súd v tom, že takýmito dojednaniami sa navyšovali záväzky, ktoré mali vo svojom dôsledku vplyv na uplatnenie možnosti uspokojenia pohľadávky odporcu finančnými prostriedkami a tým aj zníženia schopnosti navrhovateľky 1/ tieto záväzky skutočne plniť. Rozpor s dobrými mravmi spočíva ďalej v dojednaní, že po dobu 12 mesiacov navrhovateľka 1/ mala splácať dohodnuté mesačné príslušenstvo pohľadávky a poslednú splátku tohto príslušenstva mala zaplatiť spolu s výškou istiny. V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať na to, aký význam malo pre ňu poskytnutie pôžičky vo výške XX.XXX,- W., keď túto sumu mala zaplatiť o jeden rok s majetkovým zaťažením bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/, 2/. S poukazom na § 41 Obč. zák. súd vyslovil absolútnu neplatnosť zmluvy označenej ako zmluva o úvere a uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi navrhovateľkou 1/ ako dlžníčkou a odporcom ako veriteľom, súdom posúdenej ako zmluva o pôžičke, podľa Obč. zák. v celom jej obsahu a rozsahu, nakoľko bol toho názoru, že jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Okrem posudzovania zmluvy o pôžičke podľa príslušných ustanovení Obchodného a , posudzoval

súd danú zmluvu aj podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a o spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, či typovo patrí zmluva o pôžičke medzi zmluvy spotrebiteľské a medzi zmluvy o spotrebiteľských úveroch, v ktorých mala navrhovateľky 1/ postavenie spotrebiteľa a v rámci týchto zákonných ustanovení aj právo na ochranu postavenia spotrebiteľa.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom ako predmetu tohto sporu je podľa daný odstránením právnej neistoty jednak vo vzťahoch medzi navrhovateľmi navzájom, jednak medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke a jednak medzi účastníkmi konania.

Podľa § 145 ods.1 Obč. zák. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 145 ods.2 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Právne úkony týkajúce sa vlastníckych a iných vecných práv manželov k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v zmysle ustálenej judikatúry súdov nepatria medzi bežné veci. Preto je k nim potrebný vždy súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bytu, obývanému oboma manželmi s nahláseným trvalým pobytom a k pozemku pod ním, ktoré má za následok obmedzenie vlastníckeho práva oboch manželov a pri výkone záložného práva aj zánik práva

na bývanie a na trvalý pobyt, preto nemožno považovať za bežnú vec týkajúcu sa spoločnej veci.. K zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam je potrebný v zmysle súhlas oboch manželov, pričom neudelenie toho súhlasu je sankcionované neplatnosťou právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu z dôvodu podľa ustanovenia je v zmysle prípadom tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Preto sa právny úkon vykonaný iba jedným z manželov považuje za podmienečne platný. Iba v prípade, že sa neplatnosti dovolá ten, kto je takým právnym úkonom dotknutý, hľadí sa na taký právny úkon ako na neplatný.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že k zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej navrhovateľkou 1/ s odporcom nebol daný súhlas druhého manžela - navrhovateľa 2/, a to ani ústne ani konkludentne a ani dodatočne. Navrhovateľ 2/ sa o uzavretí tejto zmluvy dozvedel krátko pred podaním návrhu na začatie konania, ktorým sa zároveň dovolal neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva voči odporcovi, jednak z dôvodu, že odporca netvrdil a ani neoznačil, resp. nepredložil dôkaz o tom, že takýto súhlas k uzavretiu zmluvy bol zo strany navrhovateľa 2/ daný. Účinky tzv. relatívnej neplatnosti nastávajú už dôjdením prejavu vôle účastníkom právneho úkonu. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je hmotnoprávnym úkonom a súdne rozhodnutie len deklaruje existenciu stavu neplatnosti. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ 2/ nedovoláva relatívnej neplatnosti voči navrhovateľke 1/ ani sa nedomáha určenia neplatnosti zmluvy súdom voči nej, pretože voči navrhovateľke 1/ sa neplatnosti už dovolal samostatným úkonom, ako bolo vyššie uvedené, pretože ona neplatnosť uznala, nespochybňuje ju. V tomto prípade sa návrhom na začatie konania navrhovateľ 2/ a spolu s ním aj navrhovateľka 1/ domáhajú určenia neplatnosti zmluvy len voči odporcovi, ktorý tento stav neuznal, a zároveň tento procesný úkon obsahuje hmotnoprávny úkon navrhovateľa 2/ - dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu voči odporcovi. Preto otázka, či je na určení neplatnosti právneho úkonu daný naliehavý právny záujem v zmysle , nie je z pohľadu dovolania sa tzv. relatívnej neplatnosti významná. Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného

práva je daná potrebou právnej istoty vo vzťahoch medzi účastníkmi aj z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva je právnym dôvodom pre vykonanie ďalšej dobrovoľnej dražby prípadne iný spôsob uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Po uvedenom právnom posúdení zistených skutočností dospel súd k záveru, že návrh na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je dôvodný a preto návrhu aj v tejto časti vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešným navrhovateľom priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia JUDr. Jozefa Kováčika, advokáta za tieto úkony právnej služby dňa 20.04.2010 - prevzatie a príprava zastupovanie - 55,49 Eur +27,75 Eur - 20% = 66,59 Eur + režijný paušál - 7,21 Eur; dňa 27.10.2010 - úprava návrhu - 55,49 Eur +18,50 Eur - 20% = 59,19 Eur + režijný paušál - 7,21 Eur; dňa 20.03.2012 - pojednávanie - 58,69 Eur + 19,56 Eur - 50% - 39,12 Eur + režijný paušál - 7,63 Eur; spolu odmena za úkony právnej služby 164,90 Eur + r.p. 22,05 Eur + 20 % DPH zo sumy 186,95 Eur vo výške 37,39 Eur, celkom 224,34 Eur podľa vyhlášky č.

Podľa je odporca povinný náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov. Lehota na plnenie je určená podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.