Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-1744-2008.pdf
PDF · 78.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1744/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica so sídlom Zvolenská cesta 27, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 37 949 799, proti povinnému Ľ. M., N.. XX. XX. XXXX, A. F. V. XX, XXX XX A. A., Š. Y. B., na vymoženie pohľadávky vo výške 458,08 eura (13.800,- Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, 974 00 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 972/08, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,31 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 458,08 eura (13.800,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č. k. A/2007/02851-8/ STA zo dňa 10. 08. 2007.
Poverením č. 5601 042925 zo dňa 31. 12. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 972/08.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 11. 01. 2012, podal súdny exekútor podnet na rozhodnutie súdu v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré mu znemožnili pokračovať v exekúcii. U povinného bola vykonaná lustrácia majetku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii podľa ustanovení Exekučného poriadku. Zároveň žiada zaviazať na úhradu trov exekúcie vo výške 62,37 eura oprávneného.
Z obsahu exekútorského spisu a podania súdneho exekútora zo dňa 11. 01. 2012 vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: nebol zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, podľa oznámenia Sociálnej poisťovne povinný nie je nikde zamestnaný, nepodniká, od štátu nepoberá žiadny príspevok. Pri osobnej návšteve u povinného boli tieto skutočnosti potvrdené. Z vykonaných lustrácií majetku povinného vyplynulo, že povinný v súčasnosti nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, ani nie je predpoklad jeho nadobudnutia v budúcnosti. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, resp. za daného stavu
by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre nemajetnosť povinného. Oprávnený v podaní zo dňa 22. 12. 2011 súhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora a exekútorského spisu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 62,37 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,98 eura za hotové výdavky bez bližšej špecifikácie ich vynaloženia. Exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v v odmene podľa § 15 vyhlášky v spojení s § 25
vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náležite preukázané.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 16,23 eura, a to vo výške 11,65 eura za poštovné a vo výške 4,58 eura za cestovné náhrady (pracovná cesta vykonaná dňa 11. 04. 2011 na trase Banská Bystrica - Dolná Mičiná a späť, spolu 25 km, vozidlom Honda Jazz so spotrebou paliva 4,7 l/100km, cena PHM: 1,427eura/1l; náhrada za jazdu: 0,183 eura/1km).
Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 59,31 eura, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky predstavujú 16,23 eura a DPH 20 % uplatnená v zmysle ust. § 196 druhá veta Exekučného poriadku (základ dane 49,42 eura) predstavuje 9,89 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.