Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-1Er/3610/1999

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Ing. Jozef Soľár - Solokov, Barčianska 23, Košice, IČO: 32532458 proti povinnému PRAKTIK REAL KOŠICE, spol. s.r.o., Kukučinova 23, Košice, IČO: 31708641 vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Moyzesova 34, Košice pod spis. zn. Ex 1165/1999 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.057,89 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,

exekúciu z a s t a v u j e,

náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 25.10.1999 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 1.057,89 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Platobného rozkazu č. -22 zo dňa 17.8.1999.

Dňa 11.11.1999 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Košice II žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. 5800/009388 zo dňa 16.11.1999.

Dňa 24.2.2012 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný je nemajetný, v dôsledku čoho bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Zároveň si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 36,47 Eur.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, najmä však výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro vložka č. 6276/V zistil, že povinný bol z neho 16.10.2003 ex offo vymazaný, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č. k. -15 zo dňa 23.1.2003.

Vzhľadom na tú skutočnosť možno konštatovať, že spoločnosť je nemajetná, preto súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu vzhľadom k nemajetnosti povinného, nakoľko nie je možné viesť exekúciu na subjekt, ktorý nemá žiadny majetok, a teda nie je čo exekvovať. Súd nemohol exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko podľa exekučného poriadku

platného v čase začatia exekučného konania, exekučný poriadok takýto dôvod na zastavenie exekúcie neobsahoval.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 36,47 Eur.

Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 1.2.2002 (dňa 2.9.1999), súd vo veci rozhodoval podľa Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Povinnosťou uhradiť exekútorovi trovy exekúcie súd nemohol zaviazať povinného, lebo tento zanikol výmazom z obchodného registra, ale ani oprávneného pretože tento nezavinil zastavenie exekúcie a ani nemohol predvídať takýto dôvod zastavenia exekúcie. Oprávneného nemohol súd zaviazať na úhradu trov exekúcie ani s poukazom na skutočnosť, že exekúcia bola v konečnom dôsledku zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko dôvod zastavenia exekúcie - nemajetnosť povinného - sa stal obsahom Exekučného poriadku až od 1.2.2002 a v tomto prípade rozhodoval súd podľa Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.

Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, lebo Exekučný poriadok účinný do 31.1.2002 presne stanovuje podmienky, za ktorých možno uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Nie je teda možné rozširovať použitie ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré je výnimkou zo základnej zásady obsiahnutej v ust. § 197 Exekučného poriadku aj na iné zákonom neupravené prípady zastavenie exekúcie.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR -12 zo dňa 24.1.2008, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že nastane stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené, a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.