Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/1/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : CHLADEX, s.r.o., Dubíkova 2, Nitra, IČO : 46 248 668, zast.: JUDr. Peter Matejov, advokát so sídlom Hollého 12, Nitra, proti odporcovi : X.. N. J., zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., sídlo Štefánikova 7, Nitra, IČO : 36 868 876, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, t a k t o

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.1.2012 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom zo dňa 5.10.2011 je neplatné. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca nebol oprávnený skončiť pracovný pomer podľa , pretože prémia nie je mzda.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že odporca s navrhovateľom okamžite ukončil pracovný pomer podľa opds.1 písm. b) , pretože mu nebola vyplatená prémia za mesiac október 2011 v zmysle pracovnej zmluvy. Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné pretože prémia sa nemôže chápať ako mzda, o čom svedčí aj bod 5.1 pracovnej zmluvy, kde si účastníci dohodli, že zamestnanec bude mať platenú základnú mzdu a iné pohyblivé výkonnostné ohodnotenia, ktorou je prémia. Podľa , sa za mzdu nepovažuje aj ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancom zo zisku po zdanení. Prémia bola poskytovaná práve zo zisku po zdanení, bola závislá od zisku. Ak by nevznikol zisk, tak by nevznikol ani nárok na vyplatenie prémie. Išlo o podielovú odmenu. V danom mesiaci nemusel byť zisk vyprodukovaný, aj keď odporca predal tovar. Mohla nastať situácia, že navrhovateľ nemal z čoho vyplatiť prémiu, pretože zisk nemal, tým pádom by si odporca mohol vždy nárokovať o vyplatenie prémie, aj keď by navrhovateľ nedosiahol zisk a došlo by zo strany zamestnanca k vydieraniu a k výkonu práva v rozopre s dobrými mravmi. Prémiu nie je možné podradiť pod mzdu, pretože prémia je závislá od toho či sa vyprodukuje alebo nevyprodukuje zisk a nie je zaručená pravidelnosť, ako je to pri mzde.

Navrhovateľ uviedol, že s odporcom mali uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2011. Dňa 4.12.2011 predložil odporca okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že mu nebola vyplatená prémia. Nárok na túto prémiu mu vznikol, avšak táto prémia by mu bola vyplatená až v decembri 2011, pretože skôr to nebolo možné z dôvodu, že prémia v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru nebola skalkulovaná. Základná mzda mu bola vyplatená dňa 30.11.2011. V praxi sa prémia vyplácala spolu so mzdou. Prémia bola vyplácaná zo zisku po zdanení a to tak, že za

predchádzajúci mesiac bolo potrebné urobiť kalkuláciu a vyrátať zisk. Odporca predložil podklady s vyčíslením prémie, to bolo treba skontrolovať a spraviť kalkuláciu. Z vystavených faktúr za dodaný tovar vyrátajú hrubý zisk a 5% z tohto zisku je odmena odporcu. Či to je po zdanení, uviesť nevie.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Dňa 6.12.2011 došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru podľa . Boli splnené všetky podmienky, ktoré zákon predpokladá. Aj z výplatných pások odporcu je vidieť, že prémia je zahrnutá pod zložku mzdy ako podielová odmena. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že boli dohodnuté mzdové podmienky, ktoré sa členili na základnú mesačnú mzdu a pohyblivé mesačné ohodnotenie vo forme mesačnej prémie. Prémia bola vyplácaná vo výške 5% zo zisku, nebola vyplácaná zo zisku po zdanení. Odporca dňa 5.12.2011 osobne doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru a dňa 6.12.2011 bolo doručené aj poštou. Splatnosť prémie je dojednaná v bode 5.4 zmluvy a odvíja sa od splatnosti mzdy. Ustanovenia nie je možné aplikovať na tento prípad, nakoľko pohyblivá zložka mzdy dojednaná v pracovnej zmluve nemá povahu zisku po zdanení, ako to sledoval zákonodarca vo formulácii negatívneho vymedzenia mzdy. Účelom tohto zákonného ustanovenia je vymedziť tie položky, ktoré nemajú charakter mzdy ako odmeny za vykonanú prácu. Odporca však vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ vykonal prácu, za ktorú si v pracovnej zmluve zmluvné strany dojednali odmenu vo forme pohyblivej zložky, ktorá predstavovala motivačný spôsob podieľania sa na zisku z konkrétneho obchodu, ako merateľný ukazovateľ výkonu zamestnanca.

Odporca na pojednávaní uviedol, že 31.11.2011 mu bola vyplatená základná mzda vo výške 830,-eur. Dňa 5.12.2011 išiel za pánom J., aby mu uviedol dôvod nevyplatenia 5% prémie, načo mu on povedal, že nemá peniaze na jej vyplatenie a preto mu v ten istý deň odovzdal okamžité skončenie pracovného pomeru. Prémie sa vyplácali spolu so mzdou. Odovzdal podklady, z ktorých bol zrejmý nákup a predaj tovaru a z toho rozdielu sa počítalo 5%. Podklady odovzdal medzi 10. - 16. novembrom, kedy sa pripravovali podklady na vyplatenie mzdy. Posledné tri mesiace bola mzda vyplácaná medzi 27. až 31. dňom mesiaca. Na okamžitom skončení pracovného pomeru namiesto 5.12. uviedol dátum 5.10., lebo sa pomýlil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, pracovnou zmluvou, listom adresovaným odporcovi zo dňa 7.12.2011, okamžitým skončením pracovného pomeru, žiadosťou z 19.11.2011, odpoveďou na žiadosť, mzdovými listami, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, a zistil tento skutkový a právny stav :

Listom zo dňa 5.10.2011, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 5.12.2011, ukončil odporca podľa pracovný pomer okamžite. Ako dôvod uviedol nevyplatenie mesačnej prémie za mesiac október 2011. Navrhovateľ listom zo dňa 7.12.2011 vyzval odporcu na nastúpenie do práce, nakoľko jeho pracovný pomer trvá. V pracovnej zmluve zo dňa 29.7.2011 si účastníci konania v bode 5. Mzdové podmienky dohodli, že „Zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mesačnú mzdu - základnú mesačnú mzdu a pohyblivé osobné (výkonnostné) ohodnotenia nasledovne :

- Základnú mesačnú mzdu vo výške 830 eur

- Mesačnú prémiu vo výške 5% zo zisku za predaný materiál v príslušnom mesiaci

- Osobitnú odmenu dohodnutú vopred ..........“

Navrhovateľ namieta platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom, nakoľko dôvodom na takéto skončenie podľa , je nevyplatenie mzdy a tá mu bola vyplatená. Je pravdou, že odporcovi nebola vyplatená prémia za mesiac október 2011, hoci mu na ňu vznikol nárok, avšak prémia nie je mzda a preto nemohol odporca ukončiť okamžite pracovný pomer z tohto dôvodu.

Podľa , zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa , mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa , ustanovenia až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že návrh nie je dôvodný. Medzi stranami bola sporná tá skutočnosť, či odporca mohol okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia prémie, ktorú si dohodli v pracovnej zmluve a či prémia je mzdou. Paragraf 118 ods. 2 definuje čo je mzda, že je to plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Tiež vymedzuje, čo sa najmä nemôže považovať za mzdu a že za mzdu sa nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Formy poskytovania mzdy závisia od predmetu a spôsobu vykonávanej práce, od spôsobu výpočtu mzdy. Poznáme naturálnu mzdu, časovú, úkolovú, podielovú a zmiešanú mzdu. Podielová mzda je určovaná podielom zamestnanca na tržbách za tovar alebo poskytovaní iných služieb vyjadrených v peniazoch za určité obdobie, najčastejšie za obdobie jedného mesiaca. Takáto mzda motivuje zamestnanca na dosiahnutí čo najlepších výsledkov tržieb. Vychádzajúc zo znenia pracovnej zmluvy, ako aj z praxe navrhovateľa ohľadne vyplácania „prémie“ za predchádzajúce mesiace, mal súd za to, že prémia 5%, ako si ju účastníci nazvali, bola súčasťou mzdy a predstavovala podiel na zisku z predaja materiálu v príslušnom mesiaci. Nešlo o zdanený zisk, išlo o zisk z predaja materiálu. Tvrdenie navrhovateľa, že zisk sa dal určiť až na konci kalendárneho roka je účelové, nakoľko navrhovateľ takto koncipovaným ustanovením v pracovnej zmluve nemal na mysli koncoročný zisk, ale zisk z predaného materiálu, ktorý sa dal zistiť mesačne, o čom svedčí aj to, že prémie za predchádzajúce mesiace boli odporcovi vyplatené. Je jedno ako si účastníci nazvali túto formu odmeňovania, obsahovo spadá pod podielovú mzdu, čo nakoniec aj

právny zástupca navrhovateľa potvrdil, keď uviedol na pojednávaní, že „išlo o podielovú odmenu“. Tiež z definície mzdy ( ) mal súd za to, že v tomto prípade sa jednalo o mzdu, nakoľko išlo o plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Navrhovateľ uviedol, že odporcovi vznikol nárok na vyplatenie prémie a aj by mu ju vyplatil, keby nebol okamžite skončil pracovný pomer. Podľa bodu 5.4. pracovnej zmluvy bola mzda splatná vždy k 16. dňu v mesiaci za predchádzajúce mesačné obdobie, t.j. za mesiac október 2011,16. novembra 2011. Spolu so mzdou bola splatná aj „prémia“, nakoľko takto to bolo u zamestnávateľa zaužívané a keďže ani v zmluve nebola osobitne dojednaná jej splatnosť, bola splatná spolu so mzdou. Odporca okamžite skončil pracovný pomer 5.12.2012, t.j. viac ako 15 dní po splatnosti mzdy.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa , nakoľko tieto neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku navrhovateľom vyčíslené.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.