Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Er-602-2007.pdf
PDF · 70.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/602/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: A. R., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, XXX XX J., zast. O. R., bytom E. X, XXX XX J. proti povinnému: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, XXX XX J., t. č. na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou: D. E., pracovníčka Okresného súdu J., o vymoženie zameškaného a bežného výživného, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
Súdny exekútor je p o v i n n ý vrátiť Okresnému súdu Senica zostatok preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 214,62 Eur, na depozitný účet Okresného súdu Senica, č. ú. 7000161519/8180, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 12.12.2007 bol súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Senici č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 1.4.2004.
Dňa 24.9.2010 bol tunajšiemu súdu doručený podnet exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) z dôvodu nemajetnosti povinného. K podnetu doložil doklady preukazujúce nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 197 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Platiteľom preddavku podľa odseku 2 je súd, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 212,29 € pozostávajúcu
zo sumy 53,12 € za 8 hod. á 6,64 € podľa § 14 podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a zo sumy 102,92 € podľa § 15 ods. 1 - a)- 1 úkon, b)- 0 úkonov, c) - 1 úkon, d) - 2 úkony, e) - 0 úkonov, f) - 0 úkonov, g) - 1 úkon, h) - 17 úkonov, i) - 0 úkonov, j) - 9 úkonov, t.j. 31 úkony á 3,32 €, poštovné 20,87 € + DPH 35,38 €. Dňa 30.9.2011 bol súdnemu exekútorovi vyplatený preddavok na trovy exekúcie vo výške 426,61 €. Po odrátaní skutočne vynaložených trov exekúcie vo výške 212,29 € od poskytnutého preddavku vo výške 426,61 € vznikol rozdiel vo výške 214,62 €, ktorý je povinný súdny exekútor vrátiť na depozitný účet Okresného súdu Senica, č. ú. 7000161519/8180.
Súd krátil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že pri výpočte odmeny exekútora sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov čo poukazuje aj rozhodnutie NS SR č. 1M-Cdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, kde bolo konštatované, že z logického a gramatického výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 € (200,- SK) patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Ak to však zákonodarca neučinil, potom nie je v rozpore s § 14 písm. a) sčítavanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúcich 1 hod. a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky, vzhľadom k tomu súd priznal exekútorovi odmenu za 8 hod.
Najvyšší súd navyše konštatoval, že nemožno akceptovať námietku exekútorov o neprípustnosti skúmania účelnosti vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti súdom. Práve účelnosť hodín vynaložených na exekúciu je predpokladom na priznanie odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).