Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-270-2011.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/270/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa: D. H. N., N..V..Q.. Ú. X, G., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: S. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom J. X. XX, XXXXX N., o zaplatenie 1.849,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.849,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.362,15 eur od 9.12.2006 do zaplatenia a súdny poplatok za súdne konanie 110,50 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zbytku súd návrh z a m i e t a.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi, na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 474,95 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.9.2011 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 1849,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1362,15 eur od 9.12.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že postupca a odporca uzatvorili dňa 01.12.2004 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 135327721 v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky I. M..N.. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom v znení ich dodatkov.
Na základe uvedenej zmluvy poskytla I. M..N.. odporcovi úver. Vzhľadom na to, že odporca neplnil splátky úveru riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1949,37 eur, ktorá pozostáva z istiny 1462,15 eur, riadneho úroku 306,01 eur, úroku z omeškania 0,77 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 180,44 eur.
Odporca ku dňu podania návrhu vykonal čiastočnú úhradu v sume 99,99 eur. Navrhovateľ si v konaní uplatnil i úrok z omeškania od 9.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom I. Ú. G., M..N.. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.
Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 4Ro/277/2011-18 zo dňa 05.10.2011, ktorý sa však nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 30.11.2011 v súlade s ustanovením § 173 ods. 2 OSP zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
Dňa 20.03.2012 súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, pri zachovaní podmienok podľa ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Navrhovateľ aj odporca mali predvolanie na pojednávanie doručené riadne do vlastných rúk, avšak svoju neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie z vážneho dôvodu. Právny zástupca navrhovateľa bol na pojednávaní prítomný.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom spisu 25C 270/2011, a to najmä zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, výstupom z bankového systému, všeobecnými obchodnými podmienkami I. M..N.., zmluvou o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, výpisom z bankového účtu, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na pôvodnom návrhu na začatie konania. Poukázal na to, že z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu jednoznačne vyplýva, že pôžička bola odporcovi vyplatená a že odporca uznal dlh z uvedenej pôžičky. Na základe tejto dohody sa zaviazal odporca splácať dlh v splátkach, ale tieto splátky riadne neplnil. Poukázal tiež na to, že pokiaľ by navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania bol iný, vyšší, než zákonný, nech súd rozhodne.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky reg.č. 010624501301104 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom dňa 01.12.2004 mal súd preukázané, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach I. M..N.. pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám, spotrebiteľský úver vo výške 50.000- Sk a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, zaplatiť odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy.
Úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná. Splácanie úveru bolo dohodnuté 60 splátkami vo výške 1294,28 Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov prestavovala 10,08 %. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok II z 8.12.2006 uzavretej medzi I. Ú. G. M..N.. ako postupom a navrhovateľom ako postupníkom mal súd preukázané postúpenie pohľadávok na navrhovateľa, vrátane pohľadávky voči odporcovi. Podľa výpisu z bankového účtu výška pohľadávky ku dňu postúpenia predstavovala sumu 58726,94 Sk (1949,37 eur), z čoho istina činí sumu 44048,86 Sk (1462,15 eur). V zmysle tvrdení navrhovateľa odporca po postúpení pohľadávky čiastočne plnil dlh v sume 99,99 eur. Žalovaná suma tak činí celkovo 1849,38 eur, z toho istina predstavuje sumu 1362,15 eur.
Z predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.07.2010 súd zistil, že odporca uznal záväzok čo do dôvodu a výšky istinu v sume 1462,15 eur a túto sa zaviazal splácať v mesačných splátkach počnúc dňom 15.8.2010 v sume po 100,- eur. V dohode bolo dojednané, že v prípade nesplácania dlhu podľa dojednaných podmienok, sa stane splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 11.6.2010 (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažné dlhu.
Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie úverov. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe predmetnej zmluvy možno normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch a v Občianskom zákonníku.
V konaní mal súd nesporne preukázané, že na základe zmluvy o flexipôžičke zo dňa 01.12.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol odporcovi poskytnutý úver v celkovej výške 50.000,- Sk, ktorý mal odporca splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporca túto svoju povinnosť nesplnil. Výška uplatnenej pohľadávky zodpovedá výpisu z bankového účtu po odčítaní čiastočnej úhrady odporcu realizovanej po postúpení pohľadávky z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa v sume 99,99 eur.
Súd mal v konaní preukázané, že odporca nedodržal zmluvné podmienky, a to tým, že dojednané splátky poskytnutého úveru riadne a včas nesplácal a poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil. Naviac z dohody uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 27.07.2010 mal súd preukázané, že odporca dlh v sume 1462,15 eur uznal čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splácať tento dlh v pravidelných splátkach, pričom aj túto povinnosť porušil.
V konaní nebolo preukázané, že by odporca navrhovateľom uplatňovanú dlžnú sumu čo i len čiastočne uhradil, a preto súd návrhu navrhovateľa ako právne a skutkovo dôvodnému vyhovel. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 13 % zo sumy istiny 1362,15 eur od 9.12.2006, t.j. od dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Dlžníkom je spotrebiteľ, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 OZ priznal navrhovateľovi úrok z omeškania len vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Z ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že je kogentne stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Výška úrokovej sadzby k 9.12.2006 predstavovala 9,5% (4,75%x2). Preto súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 9,5%-ného ročného úroku z omeškania od 9.12.2006 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania návrh v tejto časti zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Neúspech navrhovateľa bol v pomerne nepatrnej časti (o zaplatenie úroku z omeškania nad 9,5 % do 13 %), preto má navrhovateľ právo na plnú náhradu trov konania.
Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania v sume 691,93 eur - titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 110,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 581,43 eur, a to za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, pokus o zmier, podanie návrhu na začatie konania a účasť na pojednávaní) vrátane režijného paušálu, cestovných náhrad a náhrady za stratu času, zvýšené o DPH.
Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z:
a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 81,33 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,41 eur; 2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 81,33 , režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur; 3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 81,33 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur.
Súd však nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné podanie protistrane - pokus o zmier. Podľa posúdenia súdu nejde o trovy konania v zmysle ust. § 137 O.s.p. vzhľadom k tomu, že aj keď trovy konania nemusia byť účastníkom vynaložené vždy v dobe po začatí konania do jeho právoplatného skončenia, musia však byť vynaložené bezprostredne s týmto konaním. Uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený v bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa na dobrovoľné plnenie adresovaná odporcovi. Navyše doručovanie uvedenej výzvy odporcovi nebolo súdu ani preukázané
b) náhrady cestovného za :
cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní - trasa Banská Bystrica - Žilina a späť podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl., vo výške 53,09 eur (178 km á 0,183 eur/km + [(1,78 x 7,3 l) x 1,580 eur/l]);
c) náhrady za stratu času za :
účasť na pojednávaní dňa podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške 76,26 eur (6 začatých polhodín á 1/60 výpočtového základu t.j. 6 x 12,71 eur = 76,26 eur);
d) náhrady DPH z :
odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v sume 79,16 eur, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.
Spolu teda súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 110,50 eur a za trovy právneho zastúpenia 474,95 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.