Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-16-2012.pdf
PDF · 65.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/16/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV - SK, a.s., Hlinská 40, Žilina, IČO: 31 356 648, zastúpený Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom Veľká Okružná 26, Žilina, proti žalovanému: Chemkostav HSV akciová spoločnosť, Štefánikova 18, Humenné, IČO: 36 473 332, zastúpený Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, so sídlom Štefánikova 18, Humenné, o zaplatenie 1.502,61 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 11Cb/36/2011 - 86 zo dňa 16. 1. 2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odmietol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Rob/124/2011 zo dňa 9. 6. 2011 s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch tohto uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že takto rozhodol preto, lebo odpor nebol riadne odôvodnený. Žalovaný neuviedol žiadne vecné, ani právne tvrdenia a v odpore odkázal iba na obsah iných písomností.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný a navrhol toto zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný mal za to, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď na predmetnú právnu vec aplikoval ust. § 174 ods. 3 O.s.p. Ďalej v odvolaní uviedol, že vzhľadom na to, že pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie predmetu konania, žalovaný svojou písomnosťou zo dňa 29. 12. 2009 oznámil žalobcovi všetky vecné a právne dôvody, pre ktoré neuznáva za oprávnenú pohľadávku žalobcu uplatnenú v konaní. Keďže snahou žalovaného bolo podať čo najzrozumiteľnejší odpor, predložil v rámci podania odporu stanovisko v autentickej podobe, v akej ho doručil aj žalobcovi pred podaním návrhu na začatie konania, pričom do začatia konania od uvedeného okamihu nedošlo k absolútne žiadnym zmenám. Žalovaný nesúhlasil so záverom, že odpor nebol riadne odôvodnený a konajúci súd pochybil, keď podanie doručené listovou zásielkou č. RR883441566SK neposúdil riadne v zmysle ust. § 41 a nasl. O.s.p. Pripustiac výklad prvostupňového súdu, tento má za to, že podanie jemu doručené nemusí posúdiť komplexne celé, stačí len vziať na vedomie jeden list tohto podania a ostatné ignorovať. Zákonodarca nepredpisuje pri odmietnutí odporu podľa § 174 ods. 3 O.s.p. to, že odôvodnenie má byť na tej ktorej strane a liste podania, ale že úkon žalovaného - odpor má obsahovať tvrdenia, na základe ktorých neuznáva nárok žalobcu. Ak by súčasťou podania odporu bolo len odvolanie sa na písomnosť žalovaného adresovanú žalobcovi bez toho, aby ju žalovaný súdu aj predložil, v takom prípade by bolo aj podľa žalovaného na mieste odmietnutie odporu. Žalovaný však v rámci podania odporu súdu predložil predmetnú listinu, v ktorej explicitne vyjadril vecné a právne dôvody neuznania pohľadávky žalobcu. V neposlednom rade poukázal aj na osobitný postup prvostupňového súdu, ktorý má dbať nahospodárnosť konania. Súd po prijatí odporu zrušil vydaný platobný rozkaz, vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku, vykonal pojednávanie dňa 6. 10. 2011, nariadil ďalšie pojednávanie na deň 16. 1. 2012 a až na tomto pojednávaní rozhodol o odmietnutí odporu. Takýto postup nemôže spĺňať predpoklady hospodárneho konania. Zároveň zdôraznil, že ani
žalobca nenamietal skutočnosť, že by podaný odpor považoval za neodôvodnený, nakoľko tomu tak nebolo a spornosť uplatneného nároku medzi účastníkmi konania je nesporná. Ďalej v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 1/02 z 26. 9. 2002, podľa ktorého výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenia O.s.p. v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenia takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je podľa žalovaného v príkrom rozpore s citovaným rozhodnutím Ústavného súdu SR a Ústavou garantovaným právam na súdnu ochranu.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami žalovaného, nakoľko odpor proti platobnému rozkazu obsahoval pripojenú listinu, a to stanovisko k výzve, ktoré obsahuje námietky proti pohľadávke žalobcu, ktoré boli adresované jeho zástupcovi. Z tohto hľadiska nemožno považovať podaný odpor za neodôvodnený a preto odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odpor podaný žalovaný znamená v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušenie platobného rozkazu, a preto úlohou súdu prvého stupňa bude nariadiť pojednávanie a vo veci konať.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.