Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/14/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: Y. W., L. Č.. XX, XXX XX O., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Boriš, s.r.o., Trnavská cesta 1, Bratislava a odporcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka Sociálna poisťovňa, Ulica 29 augusta č. 8, Bratislava o návrhu na určenie zodpovednosti za chorobu z povolania, o návrhu na zaplatenie sumy 11.616,28 eur, o návrhu na zaplatenie úrazovej renty takto r o z h o d o l

rozhodol:

1. Súd návrh z a m i e t a .

2. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd 21.1.2008 po úprave petitu pripustenej uznesením zo dňa 8.2.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil zodpovednosť odporcu z choroby z povolania navrhovateľa. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 11.616,27 eur titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a k povinnosti platiť úrazovú rentu.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil písomným podaním dňa 3.10.2009 tým, že u odporcu bol zamestnaný 26 rokov (od roku 1969 do roku 1995) do priznania nároku na poberanie invalidného dôchodku následkom vážneho poškodenia sluchu, obojstrannej hluchoty. Dňa 2.3.1994 bol navrhovateľ v súvislosti s vyššie uvedenými zdravotnými problémami uznaný práceneschopným, v tom čase mal 47 rokov. Po uplynutí ročnej práceneschopnosti v roku 1995 mu bol po lekárskom potvrdení trvalosti poškodenia sluchového aparátu priznaný invalidný dôchodok. Navrhovateľ vykonával u odporcu prácu vlakvedúceho a sprievodu. Pracovné podmienky u odporcu vykazovali vysokú stupeň hluku a prievanu, ktoré boli hlavnou príčinou vzniku chronického zápalu najprv ľavého ucha, stredného ucha a zápalu dutín výbežku spánkovej kosti. Vlakové súpravy prevádzkované v 60 tych až 90 tych rokoch neboli vybavené klimatizáciou. Z toho dôvodu sa počas celého roka vetralo oknami umiestnenými na oboch stranách vozňov. Naviac navrhovateľ často stál aj v čase pohybu vlaku na stúpadlách, kde bol vystavený prievanu, rovnako ako keď prechádzal prechodovými mostíkmi medzi vozňami a otvorenými plošinami medzi vozňami. Navrhovateľ bol tiež vystavený nadmernému hluku. Príčinnú súvislosti medzi pracovnými podmienkami navrhovateľa a vznikom ochorenia potvrdzuje aj zdravotný záznam posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia z dňa 13.2.1995, vyhotovený v súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu navrhovateľa na účely priznania invalidity. V tomto zázname sa uvádza, že „anamnesticky sa hluchota javí ako choroba z povolania a je potrebné zabezpečiť vyjadrenie Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie„. Navrhovateľ napriek uvedenému záznamu nebol odoslaný na vyšetrenie na Kliniku pracovného lekárstva. Až dodatočne v roku 2004 bol vyšetrený Klinikou

pracovného lekárstva. V jej rozhodnutí zo dňa 13.7.2004 sa uvádza, že KPL nezistila dôvody pre uznanie choroby z povolania. Voči tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ odvolal, avšak rozhodnutie o odvolaní mu nebolo doručené. Listom zo dňa 30. 8. 2004 bol dodatočne informovaný, že dôvodom neuznania choroby z povolania bola informácia Oddelenia preventívneho lekárstva, že hygienický prieskum nezistil existenciu podmienok pre vznik choroby z povolania. Až v roku 2008 mu bolo po upozornený Krajskej prokuratúry doručené rozhodnutie riaditeľa Fakultnej nemocnice s poliklinikou o odvolaní, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie o nezistení dôvodov pre uznanie choroby potvrdené, odvolávajúc sa na hygienický prieskum. Navrhovateľ bol týmto upozornený, že jedine súd je kompetentný preskúmať, či zamestnávateľ objektívne zodpovedá za chorobu z povolania vykonaním nového dokazovania týkajúceho s pracovných podmienok žalobcu. Navrhovateľ ďalej namietal nestrannosť hygienického prieskumu, ktorý mal byť vypracovaný nestranne. Listom zo dňa 28.5.2008požiadal navrhovateľ Úrad verejného zdravotníctva Ministerstva dopravy o sprístupneniu hygienického prieskumu. V zaslanej správe zo dňa 6.7.2004 sa len konštatuje, že pracovisko nebolo vyhlásené za rizikové rozhodnutím železničného hygienika a z pohľadu mikrobiologických vplyvov mal mať vlakvedúci otvorené okno iba počas zastávok Navrhovateľ namieta postup, akým bola posúdená zodpovednosť odporcu za vznik jeho choroby z povolania z dôvodu, že nebol riadne vyslaný a preskúmanie choroby z povolania KPL v čase vzniku ochorenia v roku 1994, kedy mohol byť vypracovaný aktuálny hygienický posudok, doposiaľ nemá informáciu, či a akým spôsobom bol hygienický prieskum na pracovisku skutočne vykonaný, v roku 2004, keď mal byť hygienický prieskum robený bol situácia na bývalom pracovisku odporcu podstatne odlišná oproti dobe vzniku ochorenia z povolania, pokiaľ aj bol riadne vykonaný, bol vykonaný zaujatou osobou. Navrhovateľ navrhol vykonať nezávislé znalecké posúdenie možných príčin vzniku ochorenia sluchového aparátu v súvislosti s pracovnými podmienkami na jeho bývalom pracovisku v čase trvania jeho pracovného pomeru a tiež aby súd zabezpečil vyjadrenie Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania.

Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie. V konaní vypočul účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, zapožičaním si spisového materiálu navrhovateľa z Univerzitnej nemocnice Bratislava Klinika pracovného lekárstva a toxikológie pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Predmetom konania je najmä posúdenie zodpovednosti odporcu z choroby z povolania, ktorú mal utrpieť navrhovateľ počas trvania pracovného pomeru u odporcu.

Súd v rámci vyššie citovaných ustanovení vykonal všetky dôkazy, ktoré z hľadiska značného časového odstupu od vzniku choroby (invalidity) navrhovateľa v roku 1994 -1995 a podania žaloby v roku 2008 bolo vykonať reálne možné. V danom prípade je potrebné aplikovať , ktorý bol účinný v čase predpokladaného vzniku choroby u navrhovateľa, t. j. v rokoch 1994 až 1995.

V konaní mal súd za preukázané, že navrhovateľ pracoval od 1.7.1969 do 15.2.1995 u odporcu, kde vykonával činnosti sprievodcu osobných vlakov a neskôr vlakvedúceho. Navrhovateľ v rámci činnosti sprievodcu sprevádzal osobné vlaky s kontrolou cestovných preukazov a vybavovaním cestujúcich. Zároveň sa navrhovateľ zúčastňoval výpravy vlaku a realizoval obsluhu a kontrolu zariadenia a vybavovania vozňov (čl. 19 súdneho spisu).

Navrhovateľ bol v roku 1994 opakovane liečený a hospitalizovaný pre latentnú mastoiditídu, pričom sa podrobil operačnému zákroku a reoperácii. Z lekárskej správy z 24.11.1998 Vojenskej leteckej nemocnice Košice, ušná, nosová a krčná ambulancia vyplýva, že navrhovateľ je niekoľko rokov v ambulantnej starostlivosti ORL ambulancie pre chronický mezoepitymanický zápal. Navrhovateľ trpí ťažkou poruchou sluchu podľa Fowlera na pravé ucho 30,1 % a na ľavé ucho 75,3%.

Zo správy ČSD - Železničná nemocnica s poliklinikou v Bratislave zo dňa 17.1.1995 vyplýva, že navrhovateľa bol posúdený ako neschopný práce na železnici pre dlhodobú PN pre ušné ochorenie, ktoré si vyžiadalo operatívny zákrok, ktoré značne znižuje jeho pracovný potenciál.

Listom zo dňa 13.7.2004 vydala Dérerova NsP, Klinika pracovného lekárstva rozhodnutie podľa ktorého po klinickom vyšetrení navrhovateľa konštatovala, že choroba navrhovateľa

„Hypocusis penceptiva 1.dx., mixta 1.sin, chron. mezotympan. zápal vľavo.... „ podľa zoznamu chorôb z povolania, príloha k vyhláške č. nie je chorobu z povolania. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať návrh na preskúmanie do 15 dní od jeho doručenia riaditeľovi Dérerovej nemocnice s poliklinikou.

Listom zo dňa 30.8.2004 Klinika pracovného lekárstva odpovedala navrhovateľovi, že pri posudzovaní každého ochorenia, ktoré by mohlo mať súvis s profesionálnou expozíciou škodlivého faktora - v prípade navrhovateľa hluku, musia konzultovať príslušné Oddelenie preventívneho pracovného lekárstva na Železničnej hygienickej stanici, ktoré pozná pracovisko navrhovateľa. Danú informáciu im toto pracovisko poskytuje formou hygienického prieskumu. Len v kladnom prípade môže Klinika dané poškodenie uznať ako chorobu z povolania.

Rozhodnutím zo dňa 12.8.2008 riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave potvrdil rozhodnutie Kliniky pracovného lekárstva zo dňa 13.7.2004, ktorým nebolo ochorenie navrhovateľa uznané za chorobu z povolania.

Z Listu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice nazvaného „Oboznámenie so závermi šetrenia“ zo dňa 12.1.2012 vyplýva, že predmetná dokumentácia navrhovateľa bola predložená Celoslovenskej konzultačnej komisii pre posudzovanie chorôb z povolanie pri Klinike pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave dňa 1.12.2011 za prítomnosti klinických a preventívnych pracovných lekárov z celej SR. Záver komisie bol, že sa nezistili žiadne nové okolnosti, ktoré by oprávňovali meniť pôvodný záver hodnotenia ochorenia poruchy sluchu z hluku.

Odporca aj vedľajší účastník žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že chorobu z povolania môže priznať len Klinika pracovného lekárstva a toxikológie. Toto pracovisko rozhodlo, že navrhovateľ nemá chorobu z povolania a preto neexistuje ani ich pasívna legitimácia.

Právny zástupca navrhovateľa na súdnom pojednávaní uviedol, že navrhovateľ na žalobe trvá, napriek tomu, že uvedená choroba nie je chorobou z povolania a všetky lekárske nálezy z Kliniky pracovného lekárstva boli zamietavé.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že u železníc pracoval 26 rokov a je presvedčený, že hluchotu, ktoré utrpel súvisí s výkonom práce odporcu. Invalidný dôchodok mu bol priznaný vo veku 49 rokov,

od 62 rokov veku mu bol priznaný starobný dôchodok. Cíti sa byť poškodený a žiada, aby bol za svoju hluchotu odškodnený.

Podľa č. Za škodu spôsobenú pracovníkovi chorobu povolania zodpovedá organizácia, v ktorej pracovník pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok tam uvedených. Podľa ods. 4 cit. Zákonného ustanovenia ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba ktorá vznikla pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu a za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

Zodpovednosť za škodu pri chorobe z povolania je objektívnou zodpovednosťou s možnosťou úplnej alebo čiastočnej liberalizácie zamestnávateľa. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú chorobou z povolania sú: existencia choroby z povolania, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, a to vyhlášky č. a v prílohe vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ak vznikli za podmienok uvedených s poukazom na znenie U chorôb z povolania ide spravidla o dlhotrvajúcejšie pôsobenie rizikových faktorov pracoviska na zamestnanca. Predpoklady zodpovednosti za chorobu z povolanie preukazuje zamestnanec. Podľa ustálenej judikatúry z hľadiska príčinnej súvislosti stačí zistenie, že pri práci postihnutého zamestnanca u zamestnávateľa boli dané predpísané podmienky. Ak sú splnené predpoklady zodpovednosti zamestnávateľa, zodpovedá za škodu bez ohľadu na to, že zamestnanec mal zvýšenú mieru dispozície na predmetné ochorenie. Za škodu spôsobenú zamestnancovi z choroby z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Aj keď sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo sčasti v prípadoch taxatívne stanovených v , napr. aj tak, ak škoda bola spôsobená zavineným porušením právnych alebo ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancom, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Respektíve ak toto porušenie bolo jednou z príčin vzniku škody na zdraví u zamestnanca.

Po vykonanom dokazovaní súd musí konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal pasívnu legitimáciu odporcu a jeho zodpovednosť v zmysle a nasl. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje ochorenie navrhovateľa, následkom ktorého sa stal invalidným, avšak zo žiadnych vyššie citovaných lekárskych záznamov a listín nie je možné konštatovať, že sa jedná o chorobu z povolania. Základnou podmienkou na stanovenie zodpovednosti odporcu ako zamestnávateľa je existencia choroby z povolania. Z lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľov zdravotný stav bol opakovane posudzovaný v súvislosti s možným vznikom choroby z povolania, avšak vždy v neprospech navrhovateľa. V tomto kontexte súd považoval za nadbytočné vykonať ďalšie dokazovanie. Vzhľadom na uvedené závery dokazovania súd musel žalobu ako nedôvodnú voči odporcovi zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa Plne procesne úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, okrem odvolania poda-

ného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie alebo z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Takéto odvolanie a odvolanie proti výroku o trovách konania je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.