Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_19C-17-2011.pdf
PDF · 87.89 KB
Case nature
Subarea
19C/17/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu U. J., S.A., so sídlom U., P. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného alianciouadvokátov ak, s.r.o. so sídlom Bratislava, Vlčkova 8/A proti žalovanému T. E., štátnemu občanovi SR, bytom D. nad T., ul. R. F. XXXX/XXX o zaplatenie úveru s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.065,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 7.7.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca uviedol, že žalovanému poskytol úver vo výške 2.940,43 Eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla. Poukázal na to, že žalovaný sa zaviazal splácať tento úver v mesačných splátkach 207,10 Eur, avšak z dohodnutého úveru zaplatil iba jednu. Vzhľadom na túto skutočnosť vyzval žalobca žalovaného na dohodnuté plnenie s upozornením, že ak bude aj naďalej v omeškaní, spoplatní celý dlh podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Zároveň uplatňoval nezaplatený úrok od 7.7.2010 vo výške 497,87 Eur, nezaplatený úrok za to isté obdobie vo výške 240,61 Eur, ako aj úrok vo výške 29,59 % ročne z čiastky 2.825,56 Eur od 8.7.2010, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z čiastky 3.323,43 Eur od 8.7.2010 a zmluvnú pokutu vo výške 425,95 Eur.
Žalovaný doznal, že si od žalobcu požičal peniaze, ale poukázal na to, že súčasťou zmluvy o úvere bola aj záložná zmluva a žalobcovi nič nebránilo uspokojiť svoju pohľadávku realizovaním tohto záložného práva.
Po vykonanom dokazovaní oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere a všeobecných zmluvných podmienok mal súd za preukázané, že účastníci dňa 13.8.2019 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.940,43 Eur. Súčasťou tejto zmluvy bola dohoda o zaplatení pokuty vo výške 332 Eur ak žalovaný nedoručí žalobcovi doklad od vozidla (kópiu osvedčenia o evidencii vozidla, kópiu technického preukazu). Žalovaný z poskytnutého úveru vrátil iba jednu splátku vo výške 207,10 Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, žalovaný ich pravdivosť nepoprel.
Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
V zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podstatou zmluvy o úvere v zmysle citovaného zákona je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z jeho obsahu vyplýva, že uzavretím úverovej zmluvy získava dlžník oprávnenie požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov do výšky dohodnutého úveru a je oprávnený čerpať úver do dohodnutej výšky.
Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.940,43 Eur. Z tejto sumy žalovaný podľa zhodných tvrdení účastníkov uhradil 207,10 Eur.
Na základe predtým uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom) vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok uvedených v úverovej zmluve. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má povinnosť vrátiť požičané finančné prostriedky tak ako sa k tomu zmluvou zaviazal.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť k a ž d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé , že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj dohoda uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase vzniku konkrétnej zmluvy) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva uzavretá žalobcom a žalovaným v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom (aj v zmysle § 2 zák. č. 129/2010 Z.z.) je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.
Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Vzhľadom na tieto ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.8.2009 spolu so všeobecnými podmienkami neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.
V konkrétnom prípade žalobca, ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovaným, ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemajú teda charakter individuálne dojednaných podmienok. Zmluva bola na vopred pripravenom tlačive spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami, aj keď ich žalobca nazval ako individuálne podmienky. Podľa názoru súdu niektoré časti tejto zmluvy sú svojim obsahom koncipované tak, že pôsobia jednostranne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a to predovšetkým v časti ročnej úrokovej sadzby 29,59 % a súčtu všetkých platieb vo výške 3.97,92 Eur. Ide o neprimerane vysoké úroky ktoré žalobca od žalovaného požadoval za poskytnutý úver a neprimerané poplatky pri súčte platieb. Takéto podmienky súd preto považoval v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka za neprijateľné.
Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť ich plniť. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa dohodnutých úrokov a sankcií vyplývajúcich z neplatných zmluvných podmienok zamietol. Neplatnú zmluvnú podmienku nebolo možné znižovať.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného k zaplateniu zvyšku dlhu na úvere , ktorú určil odpočítaním zaplatenej čiastky od tohto úveru (2.940,43 Eur -207,10 Eur) a k tejto sume pripočítal 332 Eur ako dohodnutú zmluvnú pokutu.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. ak strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednajú zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší , zaviazaný pokutu zaplatiť , aj keď účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Citované zákonné ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný zabezpečovací prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorým je zmluvná (konvenčná ) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty je iba rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom, pretože by išlo o dohodu absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonník, čo vylučuje možnosť úspešného uplatnenia práva na jej zaplatenie.
Zmluvné strany by mali dojednať takú výšku pokuty, ktorá by mala zodpovedať významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Výška zmluvnej pokuty by sa preto nemala priečiť dobrým mravom a v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za to, že dohodnutá zmluvná pokuta v danom prípade mohla plniť charakter zabezpečovacieho prostriedku na predloženie dokladov od vozidla na ktoré bol úver poskytnutý. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, ako aj charakter povinnosti ku ktorej sa žalovaný zaviazal sa táto pokuta javila súdu primeraná, a preto subsumujúc zistený skutkový stav pod predtým uvedené právne posúdenie veci, dospel k záveru, že žalobe v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty je potrebné v plnom rozsahu vyhovieť. K povinnosti zaplatiť ju preto zaviazal žalovaného vo výroku rozsudku (ako súčasť priznanej istiny úveru).
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že si mal žalobca dlh uspokojiť realizáciou záložnej zmluvy, je potrebné poukázať na to, že záložná zmluva síce má pre veriteľa (v tomto prípade žalobcu) charakter zabezpečenia dlhu, ale je na jeho vôli či pristúpi k realizácii tohto záložného práva. Žalovaného to nezbavuje povinnosti dlh na požiadanie vrátiť. Realizácia záložného zábezpeky je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou.
Keďže sa žalovaný s plnením svojho dlhu v jednotlivých splátkach dostal do omeškania mal by mať žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania , ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania (v zmysle posledného znenia vzhľadom na rozhodný čas pre omeškanie) o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania žalovanej, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti celého úveru, bola výška úrokov z omeškania 9%, pretože základná úroková sadzba bola v tom čase 1%.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech (rovnako ako žalovaný) rozhodol súd o trovách konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich.
Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.